Čo sa skrýva pod maskou?

3. září 2012 v 18:29 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::.. |  →Trinásta komnata
Ohayo minna, deti moje zlaté.. Začínam byť šialene frustrovaná a deprimovaná. Všade kam sa pozriem.. jeden blog.. druhý blog.. stopäťdesiaty blog.. všade je to isté. Normálne .. keby ma unesú kakavkovo-nebíčkoví mimozemšťania, vzdialení príbuzní Voldemorta a Davyho Jonesa *toho chobotnicového uja z filmu Piráti Karibiku* , ..a vycucnú mi mozog nejakou ultramodernou, sofistikovanou metódou .. aj tak by som sa nezbavila vedomia, že áno.. škola skutočne začala. Dneska som si to pripomenula vďaka článkom minimálne 30-krát. Čo ak by hrozilo, že zabudnem? Tak si to preistotu zopakujem po 31.-krát. A potom šlohnem Aladinovi jeho lietajúci koberec a namierim si to do Kórei za svojím manželom, ktorý ešte nevie, že je môj manžel, ale čoskoro sa to dozvie.. Veď predsa za ním doletím. Možno. Raz. Ak ma nesterorizujú čajky pri prelete nad morom. Viete, nad zemou by to nebolo o nič bezpečnejšie. Ešte by ma označili nálepkou "neidentifikovateľný lietajúci objekt" a buď by ma zostrelili alebo by Zem obleteli správy o tom, že NASA vyvíja nový protyp čohosi, čo sa premáva po oblohe s kaktusom na palube. Takže tak.
Aj napriek tomu, že som dnes v noci spala len 3 hodiny, fungujem celkom normálne. Do druhej som presviedčala samú seba, že jednoducho musím zaspať. Že keď mám zatvorené oči, že to raz príde. Určite. No to by som nemohla myslieť na polonahé telá chalanov zo Super Junior :D Dočerta, ale tak.. kto má vyhnať tie fotky svalnatých postáv z hlavy?! :D *búcha hlavou o stôl* ..V škole som bola pomerne skoro, pretože môj brat.. najnovšie prvák na našej škole.. si potreboval obsadiť dobré miesto v triede. Nuž, tak som tam s ním a jeho kamošom zostala medzi prváčikmi a sledovala som, ako sa do triedy hrnú stratené deťúrence *16-ročné*.. Potom som odklusala do svojej triedy, vypočula som si dlhé.. predlhé dohady ohľadom stužkovej ..a všetkého možného. Tento maturitný ročník bude fakt naprd. Už som vravela, aké stresy mám z maturity? Bohovsky dobré. Hlavne čo sa týka nemčiny. Uch. Toto bude prúser ^ ^"..No nič, poďme na čosi iné..

Pamätáte sa na moje "mini dielo" Masky? Tak takto vyzerá celá verzia. 1019 slov. Nič extra, nič zvláštne.
Akurát na zamyslenie. Možno..


Masky. Jedna ako druhá a pritom každá iná. Stačí si len vybrať. Rôzne farby, druhy; páči sa vám červená? Hľa, vidíme ich, sú všade. Všade naokolo. Kráčame ulicou, sú vpravo, vľavo, tu i tam, kam len oko dovidí. Nemé tváre, nehybné a stále.

Masky. Akú by ste radi? Výkladná skriňa plná zdola i zhora. Toľko možností. Oslňujúca nádhera. Vykladané kameňmi, lesk s dotykom slnka, pestrosť celej škály. Schovávame za ne tváre. Schovávame za ne slzy, tie slané potoky. Menia človeka ukrytého v nás. Celú podstatu. Stačí si len priať. Siahnuť po maske, nasadiť a kráčať v dave. Ľudia, ktorí si ulicu pomýlili s javiskom. Bábky. Herci. Herečky. Prosím, zasvieťte svetlá! Reflektory slávy. Kamera, strih. Potlesk? Ten neprichádza. Hľadisko zíva prázdnotou. Sedadlá sú bez divákov. Ozvenou je len ticho. Toto nie je divadlo, tak prebuďte sa! Život nie sú dosky, čo znamenajú svet. Klameme, ale hlavne seba. Pravda nás dobehne, tej niet sa kde schovať. Pozná každý kút, každú slepú uličku. Tak zložme masky, tie druhé tváre. Ukážme svetu, že na to máme. Zakričte: "Toto som ja. Tu som a tu prichádzam!" Zahoďte masku, zahoďte ju ďaleko. Nech už viac nie je po ruke. Je to len lož. Lož ako spleť pavučín. Zamotávame sa do nej čím ďalej tým viac. Až napokon nebude úniku, nebude viac cesty späť.

Masky. Tie, z ktorých srší číra ľahostajnosť a ľadový pokoj. Tie, za ktoré sa tak zbabelo a so strachom schovávame. Utekáme. No pred kým? Sami pred sebou? Pred ľuďmi? Hráme ako herci. Skáčeme z blata do kaluže. Ale v skutočnosti sme len vydedenci. Svedomie utícha. Svetlá zhasínajú. Klesá pýcha. Pravda prichádza. Klamstvo vychádza. Vychádza na povrch.

Masky. Ten bezduchý úkryt, múr, ktorý si okolo seba naivne staviame. Nie sú večné. Rozpadnú sa na prach. Prach odveje vietor. Raz. Niekedy. Hocikedy. Človek sa stáva človekom. Hľadí do zrkadla, vari sa nespoznáva? Tvár rovnaká, no napriek tomu iná. Staronová. Kto som? Kto v skutočnosti som? Obyčajný otrok pretvárky. Kto ťahá za nitky? Kto určuje smer? Vari je strach naším pánom? Podľahneme. Znova a znova.

Masky. Tie, ktoré uzatvárajú ľudskú dušu...

Čítam tie riadky, ako keby ma mohli zachrániť. Spasiť. Čítam ich znova a znova. Dookola. A pritom sú to stále len slová. Prosté písmená.

Nachvíľu sa zarazím. Len slová? Nie, to nie sú len slová. Obyčajné slová zabudneme hneď, ako ich dočítame. Tieto však hovorili mojím jazykom. Vrývali sa hlboko do… Kam vlastne? Hlboko do podvedomia. Strach ukázať svetu svoju tvár. Nie je to však strach, pri ktorom začneme zrýchlene dýchať. Keď srdce bije dvakrát rýchlejšie a krvný tlak sa zvyšuje. Keď sa telo chveje ako pri zimnici. Keď máme pocit, že po nás sápu ruky toho vtieravého strachu, ktorý sa vkráda do našich tiel a kŕmi sa zúfalstvom a beznádejou. Násobí našu bolesť, ako keby sme jej aj takto mali málo. Nie, toto je ..iné. Bojíme sa reakcie okolia. Schovávame sa. Bojíme sa názorov. Ukrývame sa. Bojíme sa.. ľudí?

Rukou si prejdem po tvári. Príliš nad tým premýšľam. A všetkého veľa škodí. Prejdem kurzorom myši na červený krížik a zatvorím stránku internetového prehliadača. Nepotrebujem to viac čítať. Už aj tak mám tie slová stále pred očami. Vynárajú sa samé od seba.

Vstanem zo stoličky a vyjdem z izby. Potrebujem čerstvý vzduch. Prevetrať si hlavu. Prísť na iné myšlienky. Skôr ako opustím byt, vrhnem kradmý pohľad do zrkadla. "Človek sa stáva človekom. Hľadí do zrkadla, vari sa nespoznáva? Tvár rovnaká, no napriek tomu iná." Zachmúrený výraz, postoj odporujúci všetkým a všetkému. Povzdychnem si. Takto to veru nepôjde. Nasadím si jednu zo svojich masiek. Zakryjem smútok, zakryjem svoj strach. Posledný pohľad na falošný úsmev. Zatváram dvere a vychádzam do sveta. Celý je akýsi čiernobiely. Stratil farby. Kam sa podeli? Môžu za to masky? Chcem ju zložiť a odhaliť svoju tvár. Ale na to sa až príliš.. bojím. Nikto sa nikdy nedozvie, kým v skutočnosti som a čo cítim. Vlastne, svet je plný pretvárok. Môžeme len hádať, čo je pravda a čo lož. Obyčajná ilúzia. Všetci sa boja. Všetci, ktorí sa skrývajú za masky. Len si to nepriznajú. Tým horšie pre nich.

Pomaly prichádzam na miesto, kam som mala namierené. Vysoký kopec s výhľadom na okolitú krajinu. Mám to tu rada. Je tu taký zvláštny pokoj. Všetko to silno kontrastuje s tým, ako sa cítim. Vôkol mňa ticho, kvitnúce kvety, ktoré sa hýbu pod letmým vánkom a s ľahkosťou poletujúce motýle. Vo mne je to, naopak, búrka pocitov. Hurikán emócií. Rozbúrené more myšlienok. Neovládateľný chaos. Nedokážem tomu zabrániť. "Masky. Ten bezduchý úkryt, múr, ktorý si okolo seba naivne staviame. Nie sú večné. Rozpadnú sa na prach. Prach odveje vietor." Cítim, ako sa mi slzy derú do očí. Ako si po takom dlhom čase našli cestu von. Neodňateľní sprievodcovia smútku. Cítim, ako mi tá večná maska skĺza z tváre. Padá dole. Rozbije sa na tisícky drobných kúskov. Kúsky sa stratia, navždy zmiznú.

Ľahnem si na zem. Nevšímam si, že steblá trávy sú vlhké od rannej rosy. Necítim ani počiatočný chlad, ktorý sa mi zahryzne do pokožky. Ležím a myšlienky nechám voľne prúdiť. Vracajú sa mi spomienky. Toľkokrát zabúdané a napriek tomu do detailu zapamätané. Sú ako fotky, ktoré vytvára naša myseľ. Sú to obrázky z našej minulosti. Uložené hlboko v našom podvedomí. V našej pamäti. Vyplávajú na povrch vždy, keď ich privoláme. A občas priplávajú samé, nepozvané, nechcené, aby opäť mučili nešťastnú myseľ a ničili to málo, čo ešte ostalo. Nemajú dôvod prestať s tým. Veď predsa sú to len obrázky … obyčajné obrázky. Desivé zábery našej vlastnej minulosti. No netreba sa ich báť. Sú našou súčasťou. Treba sa s nimi vyrovnať. Čím skôr to spravíme, tým lepšie.

Netuším, ako dlho tu ležím. Robím si poriadok vo svojich pocitoch a myšlienkach. Keď napokon vstanem, utriem si slzy z tváre. Pozriem sa do diaľky, na okolitý svet. Svet, ktorý opäť nabral farby. Vidím zelené stromy, modrú oblohu, farebnú lúku, sivé paneláky. Vietor mi rozfúka vlasy. Zakloním hlavu a prvýkrát.. prvýkrát po dlhej dobe sa usmejem. Skutočne usmejem. "Toto som ja. Tu som a tu prichádzam!" Už niet sa čoho báť. A strach odchádza preč. Nájsť si niekoho slabšieho. Ďalšiu krehkú dušu. Ale mňa už viac nedostane. Už nie…
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 foreweralone foreweralone | Web | 3. září 2012 v 18:32 | Reagovat

Ja sa aj celkom teším ,že začala.

2 Yuki-chan Yuki-chan | Web | 3. září 2012 v 18:33 | Reagovat

Nataly! Ja vidím školu všade... je to so mnou zlé! Musím myslieť len na dve veci. :D Však ty vieš... :D
A tá poviedka je úžasná, ale to som ti už písala. Ako, totálne ma chytila za srdce. :-)

3 N* N* | Web | 3. září 2012 v 18:35 | Reagovat

krásný layout a blog :)

4 Bonitka ◡‿◡✿ Bonitka ◡‿◡✿ | E-mail | Web | 3. září 2012 v 18:39 | Reagovat

Pekné dievča v záhlaví :)

5 cloudy cloudy | Web | 3. září 2012 v 18:39 | Reagovat

chutný layout! a netradičný článok :P

6 Ennie Ennie | Web | 3. září 2012 v 19:15 | Reagovat

Oooch 21.12 chci přežít taky ! :D Poslouchej já jsem taaak unavená, že mám problémy i psát na tý klávesnici :D To je pravda že na všech blozích je to stejné,takže já jsem to samozřejmě napsala taky :D Masku si přečtu až zítra,protože dneska už mi moc číst nejde,vidím spíš jen takovou mlhu a písmenka mi skáčou z řádku ! :D

7 Shizue Asahi Shizue Asahi | Web | 3. září 2012 v 19:31 | Reagovat

tak gomen ale já to musela napsat,muse la se vystežovat že návrat do ústavu se blížíííííííííííííí *proletí duch a bližíííííííí prodlouží ozvěnou ze záhrobí* :D ani se ti nedivím že si nemohla spát :D já celou noc poslouchala That XX a kukala obrázky Yesunga :D a pak GDho a pak Reity....to je na dlouho :D

Opravdu moc povedené, konec (pochopitelně) se mi líbil nejvíce :) úsměv,konečne :) strach tady nemá po pohledávat :) opravdu se mi jedovka (je to jednorázovka ne? :P) líbila :3

8 Adiw Adiw | Web | 3. září 2012 v 20:58 | Reagovat

Každý blog mal článok o škole, aj ja.. a je to naozaj veľmi originálne :-D

9 Lucy / L. Lucy / L. | Web | 3. září 2012 v 21:27 | Reagovat

presne beres mi slova :D :D sak ja tez by som z matury z AJ vedela viac ako z nj ktoru sa ucim uz asi 10 rokov :D no tak fuuu na obchodnu co ty ? :D

10 Hirake^Zujin Hirake^Zujin | Web | 3. září 2012 v 22:57 | Reagovat

Aha , tak to jsi přišla o nejskvělejší části!:D koukej dál!:D

11 ♥ Markét - Aff ♥ ♥ Markét - Aff ♥ | Web | 4. září 2012 v 18:08 | Reagovat

No jo..kdo by nebyl ze školy deprimovanej, mě už stačí to vstávání a ten zbytek? děs:/:D u nás se naštěstí ještě hádky kvůli maturáku naplno nerozběhly, ale vzhledem k tomu, že jsme se hádali už vloni, tak je to jako časovaná bomba:D

12 Jully Jully | Web | 4. září 2012 v 21:30 | Reagovat

Máš pravdu, škola začala a mňa už zas chytajú nervy...akurát ja nie som na blogu z viacerých dôvodov...
A ty sa ako môžeš báť maturity?? Sloh napíšeš úplne senzačne, stačí keĎ použiješ štipku toho cítenia, vnímania čo si dala do "Masiek"...Človek sa skutočne zamyslí nad svojimi vlastnými maskami, nad svojim vlastným životom...ďakujem, že si mi pripomenula, že aj ja používam masku, najmä keď som smutná...
A aby som nezabudla, ani ja nemôžem spať a čím viac sa čas posúva tým je to horšie...akurát ja premýšľam nad jedným mojím reálnym chalanom, z ktorého nemôžem výjsť...ale to už je iná historka...A ty len pekne mysli na svoju Kóreu, raz tam pôjdeš, cítim to v kostiach :)
P.S. Prepáč, že sa neozývam, myslím na vás, ale akosi teraz nie je čas ani chuť, tak prepáč ak sa znovu na dlhšiu dobu odmlčím :-|  :-)

13 tajomna tajomna | Web | 5. září 2012 v 11:35 | Reagovat

no z nemčiny mám strach aj ja..a v kažom blogu je o škole,nečuduj sa,ved polovicu dňa sme v nej :D

14 wonnie wonnie | Web | 5. září 2012 v 11:37 | Reagovat

ten štýl tvojho písania článkov o lietajúcich kobercoch a kaktusoch ma vždy vie tak dostať, asi ma to nikdy neprestane baviť :D. Inak neviem jak tebe ale ja keby som myslela na polonahé telá tak by som zaspala zo sladkým úsmevom na perách, prečo ty s toho zaspať nevieš? :D aa dosť pravdepodobne by sa mi o tom ešte aj sníval nejaký sen (možno, aspon jeden :D). Inak prestan sa báť maturity, smrtelne vážne ti to hovorím. Je to primitívne. Ešte dojdem k tebe a prizabijem ťa ked budeš stresovať, alebo sa spojím s tvojim kaktusom a niečo vymyslíme.
A to dielo? Je fakt veľmi dobre napísané. Tak na zamyslenie a aj to niečo dalo, dosť som sa do toho začítala.

15 Kira "sunny" Uchiha Kira "sunny" Uchiha | Web | 5. září 2012 v 21:24 | Reagovat

Vážně nehrozí že bys na to zapomněla :D. Ale ty prvňáčci- velmi vtipná představa :D. Mě stačí že my jakožto třeťáci a nejstarší na patře (čtvrťáci jsou pod náma, mám strašně ráda ten pocit důležitosti :D), jsme se všeci o přestávce namačkali ke dveřím prváků a sledovali nové tváře :D. Jejich obličeje byly vyloženě zostuzené :D. Ale co... každý si tím prošel :) jako si každej projde maturitním ročníkem :). Možná je i dobře že máš strach, protože jinak by tě nemělo co popohánět vpřed! So fighting Nataly, ty to dokážeš!!! :) Dokázalo to spousty lidí před tebou a ty budeš další z nich :).

16 Kirawa Kirawa | Web | 6. září 2012 v 10:20 | Reagovat

Konečne som sa dokopala dočítať článok :3 začiatok som si prečítala ešte v utorok, ale na tú poviedku som nejako nemala chuť a  ani čas :D dnes som to napravila, hoci si dosť nadávam, že som mala pri tom pustené TURN IT UP.... moja pozornosť bola kvôli tomu rozpoltená :D a Nataly FIGHTING! maturitný ročník zvládneš ľavou zadnou!

17 Issynka Issynka | Web | 6. září 2012 v 21:04 | Reagovat

tak najprv k clanku, asi len tolko, ze tie prazky am seru, ze uz su prec... pekne krasne uz zarezavame, veru veru... aj mne sa to tazko rozprava a cita :( ale tak nevadi, prezijeme :D

a ohladom masky... normalne ma to dojalo... nerada citam dlhe uvahy, resp. nebavia ma, ale tu tvoju som precitala celu dokonca, s totalnym uzasom... a tak som si zacala mnoho veci uvedomovat :D teda tam ma to paradne aj vystihovalo :D

proste ta chcem len pochvalit, lebo si fakt macher, neskutocne ma to zaujalo :) prekrasne :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama