Ríša strachu..

19. října 2012 v 17:14 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::.. |  →Trinásta komnata
Zdravím ženy moje :D *konečne si uvedomila, že návštevníci blogu sú z 99,99 % ženského pohlavia* .. Dneska to tu bude extrémne krátke a extrémne narýchlo. Aj článkov je dnes akosi poriedko. Nuž, deň nemá 30 hodín. Preveliká škoda. Možno by som konečne aj niečo stihla. Možno by som mala aj nejaký voľný čas a nemusela by som len učiť.. Ach, učiť sa, učiť sa, učiť sa.. ako povedal Lenin. Osraté učenie, ľudia moji, zachvíľu prídem o nervy. Hrabnúť mi už hrablo.. a to celkom dobre.. Ešte tie nervy držia.. Ale nie že by som si sťažovala. Okrem toho, že neviem.. čo sa mám skôr učiť.. je v škole celkom zábava. Teda, nie.. v škole ako v škole, ale skôr s mojimi exotmi :D.. S nimi je deň hneď lepší, keď sa smejeme ako zmyslov zbavení, ľudia po nás hádžu zvláštne pohľady a my plačeme, takmer sa váľame po zemi a robíme ešte väčšie hovädiny :D Nie je nad každodennú dávku poplakania si od smiechu. Minule sme sa navyše dobre zasmiali na matike, keď učiteľka zahlásila, že bude čochvíľa písomka. No..ako dobre. Stále som mimo, stále matiku nemám rada, stálu ju nechápem a stále považujem to, čo sa učíme.. za korunované kraviny. Nič nové. Budúci týždeň máme písomiek priam požehnane. No.. na odstrel :D.. Dnes musím ísť písať prácu z praxe, pretože rozhodne nemám nič lepšie na práci ako 20 stranový pipičín do školy.. Och, ale tak "why so serios?".. Tiahnem to na flegmatika.. Kekeke.. Všetko mi je v poslednej dobe jedno.. Zvláštne..
Tak ja padám deti moje. Ak prežijem nasledujúce dni..bude dobre..

A aby to tu nebolo také krátke.. hehe *je zlá, že?*.. dávam vám sem jednu jednorázovku. Bolo to písané hm..ani srnka netuší kedy.. na tému "strach". Upozorňujem, je to maximálne DIVNÉ. Zvláštne.. a úplne odveci.. ale čo už..Aj také sa stáva.. Chcem len vedieť váš názor :).. Viete ako, či ma ukameňovať za tú príšernosť ..alebo ma nechať žiť :DD




Človeka nemusí postretnúť ani smrť, aby sa cítil ako mŕtvy. Neživý a bezvládny.
Telo ako obyčajná prázdna schránka. Schránka bez duše. Je to ako keď kričíte a nikto vás nepočuje.
Ako keď plačete a nikto vás neuteší. Chcete utekať, ale nohy sú nehybné.
Chcete umrieť, ale smrť si po vás nepríde. Poznáte to? Ten pocit absolútnej prázdnoty.
Keď si myslíte, že ste padli na samé dno a hlbšie to už nejde.
Obklopuje vás tma a chlad zarezávajúci sa hlboko do kože. Strach, ktorý sa priživuje na vašom trápení.
Chcete sa vrátiť späť, vyliezť z tej diery plnej neviditeľných rúk, ktoré vás zrážajú na zem.
Cítite sa ako vojak v poli. Z ktorej strany príde smrtiaci úder?
Život je nevyspytateľný...

* * *

Ticho neskorej nočnej hodiny sa rozlievalo po celej izbe. Rozpínalo sa po stenách a stekalo do priestoru striehnuc na akýkoľvek nevítaný zvuk. Nikto ho nerušil. Dokonca ani ja. Neprítomným pohľadom som sledovala chradnúce tiene, ktoré číhali ako šelma na svoju korisť. Možno si ani neuvedomovali, že ich existencia je závislá od toho drobného a jediného zdroja svetla v miestnosti. Sviečka dohárala. Plamienok sa poslednýkrát zachvel. Akoby sa bál jemného vánku prúdiaceho cez otvorené okno. Zachvel sa a sviečka zhasla. Teplé, žlté svetlo, ktoré vydávala, nahradil čierny plášť noci. Tiene zmizli. Ticho... Tma... Nekonečná prázdnota... Nehybne som ležala uprostred postele. Cítila som sa opustená a zlomená. Nemala som silu pre plač, krik, či hocijaký prostý pohyb. V tejto chvíli mi bol ukradnutý celý život.
Pomaly som strácala pojem o čase. Mohli plynúť celé hodiny. Vedela by som takto ležať hoci aj dni. Ležať a čakať na smrť. Nechať sa oslobodiť od tohto prekliateho daru života. Počula som len vlastný dych a tlkot srdca. Bola to len ilúzia. Nemám srdce. Už nie. Skončilo podriapané a zničené. Zahodené. Pošliapané. Necítila som nič. Bolelo ma len telo. Tá prázdna, nič neznamenajúca, telesná schránka. Pomaly som sa začala prepadať do temnoty. Svet snov som prijala s otvorenou náručou. Bol ako svetlo na konci tunela. Ako jedlo pre hladných a peniaze pre chudobných. Bol to únik od reality. No škoda, že len dočasný...

* * *

Stará, zhrdzavená brána zasadená do rozpadávajúceho sa múru bola slabo pootvorená. Akoby nenápadne vyzývala návštevníkov k vstupu na neznámy pozemok. Na krajinu už dávno padol súmrak. Pochmúrnosť celej scenérii pridávalo hrobové ticho, sem-tam preťaté hromami, ktoré oznamovali príchod búrky. V diaľke už prvé blesky osvetľovali čiernu oblohu. Tmavú a temnú ako celý tento svet. Nebolo vidno jedinej hviezdy. Dokonca ani mesiac neprenikol cez hrubý plášť zoskupujúcich sa mrakov. Vtáky lietali nízko. I tie zacítili blížiacu sa smršť. Nikde nebolo ani živej duše. Tak prečo som tu ja? Nohy akoby sa mi hýbali samé. Donútili ma prejsť mohutnou bránou na druhú stranu. Keď som vkročila na chodník, miestami zarastený machom a burinou, brána zavŕzgala. S buchotom sa zatvorila, aby ktorýkoľvek iný, nevítaný návštevníkov nekročil tam, kam bolo inak zakázané. Nechápala som, čo sa deje. Len akýsi vnútorný pocit ma hnal ďalej. Po stranách chodníka boli v radoch vystavané stromy. Ich konáre boli holé. Listy opadali s príchodom jesene. Teraz ležali roztrúsené všade naokolo. Nikto sa neunúval zhrabať ich na kopy. Všetko naokolo vyzeralo staré a nepestované. Všetko zostalo v zabudnutí. Snáď akoby sa tu zastavil čas. Kráčala som dlhým chodníkom, ktorý stúpal mierne do kopca. Okrem stromov a vysokej trávy nebolo navôkol vôbec nič. Kdesi v diaľke zahúkala sova. Blesk. Hneď na to hrom. Zdvihol sa prudký, chladný vietor. Vo vzduchu bolo cítiť prichádzajúci dážď. Chodník sa zrazu prudko stočil doľava, že som si to takmer nevšimla. Trvalo len chvíľu, kým som sa ocitla na vrchole vyvýšeniny. Uprostred prázdnej ničoty sa týčil veľký, drevený mlyn. Celá konštrukcia ticho škrípala a stonala pod náporom vetra. Ten fúkal čoraz silnejšie, až som mala problém ustáť to na mieste. Zvláštne však bolo, že aj napriek silnému vetru sa mlyn ani len nepohol. Nekrútil sa. A pritom vyzeral celkom funkčne. Ako keby na ňom ešte len nedávno mleli múku.
Niekoľkými krokmi som sa dostala k okraju kopca. Smerom dole to bol strmý zráz. Keď som zaostrila zrak, všimla som si, že v blízkej doline sa nachádza akási väčšia dedina. No ani v jednom dome sa nesvietilo. A pritom bol už takmer večer. Odhadovala som to tak na 7 hodín, určite nie menej. Z dlhého kabátu som vytiahla vreckové hodiny. Ukazovali presne dvanásť hodín... Počkať, dvanásť hodín? To nie je možné. Pozrela som sa späť na dedinu. Vyzerala akosi.. nevľúdno. A mŕtvo. Bez známok života. Bez ľudskej existencie. Pri tej predstave ma striaslo. Ani neviem ako, ale do srdca sa mi začal vkrádať stiesňujúci strach. Nemala by som tu byť. Vôbec nie. Až teraz som si všimla, ako je vo vzduchu cítiť.. smrť. Hrozivú, bezodnú, nikým nečakanú. Potichu prichádzajúcu. Večne preklínanú. Vznášala sa nad celým údolím ako plášť, ktorý chce pohltiť každú živú dušu a vysať z nej život. Chcela som utiecť chodníkom, ktorým som prišla.. ale.. ale ten tam už nebol. Strnulo som hľadela pre seba neschopná pohybu. Búrka zúrila a chladný, ostrý dážď zalieval zem. Zem, nasiaknutú krvou. Nie, to nebola zem, ktorá mala červenú farbu. Vystrela som pred seba ruku a nechala kvapky dopadať na svoju dlaň. Červené kvapky. Zdesene som ruku stiahla vedľa tela, akoby ma ten dážď popálil. Pršala.. krv.. "Krv preliata za tisícky rokov," ozvalo sa šepotom. Otočila som sa, ale nikto nikde nebol. Hlas prichádzal zo všadiaľ a zároveň z nikadiaľ. Blesky pretínali oblohu v čoraz menších intervaloch. A hromy snáď otriasali so samotnou zemou. Tá sa mi v jednom okamihu zrazu stratila pod nohami. Padala som... Padala som dlho.. A kričala..

* * *

Neviem, či som sa prebrala kvôli hlasom, ktoré okolo mňa zneli s ustráchaným podtónom alebo na bolesť, ktorá prechádzala mojím telom. Chcela som otvoriť oči a zistiť, čo sa deje, ale viečka som mala príliš ťažké. Nedokázala som zdvihnúť ani len tie. Moje telo sa odmietalo pohnúť. Po chvíli na mňa prišla opäť únava a ja som upadla do ďalšieho nepokojného spánku. Stratená..nevediac, kde sa nachádzam. Bola to hranica medzi životom a smrťou? Ak áno, ako ďaleko mám od oboch strán?


Nataly, ktorá nechápe.. prečo vám sem túto čudnosť dala :D
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Yuki-chan Yuki-chan | Web | 19. října 2012 v 17:42 | Reagovat

Wow, tak toto bolo... super. Tajomné, zvláštne, úžasné. Páči sa mi to. Mám zimomriavky takmer. :D

2 Brookkit Brookkit | 19. října 2012 v 18:20 | Reagovat

Aj ja matiku neznášam :D BTW.- Ten príbeh si prečítam potom , teraz sa mi nechce..:D

3 Mao-chan Mao-chan | Web | 19. října 2012 v 18:31 | Reagovat

Popravdě sem taky vůbec nevěděla že by měli mít nové MV tak když sem pak na něj narazila tak sem jen koukala do blba :-D Ale musím říct že se jim to povedlo dost sem se zasmála a to hlavně u tý slepice :-D

4 Elíšek Elíšek | Web | 19. října 2012 v 19:49 | Reagovat

co ty jak se máš máš bombastický design ;) teď bude škola hej mám kyvadlo, pokud chceš vyluštit otázku dej mi ;)

5 Elíšek Elíšek | Web | 19. října 2012 v 20:02 | Reagovat

No klidně mi jich pošli do komentl nebo na mail a odpovídá to jen ano ne, možná, nevím, pravděpodobně ano/ ne... někdy to lže :D ale to musím mít praxi, dlouho jsem to neměla ;)

6 Elíšek Elíšek | Web | 19. října 2012 v 20:34 | Reagovat

Ok dneska až budu sama doma ti to asi večer pošlu na fb ju? Ale neber nic vážně a já ti sama říkám bez kyvadla, že ser tam dostaneš, ty na to, totiž máš ;

7 Elíšek Elíšek | Web | 19. října 2012 v 20:37 | Reagovat

Naty, kde do Čech? Mohly by jsme se někdy setkat.. Klidně aj do Prahy, ale na mě moc  daleko:D viděla jsem fotku na fb, že ses potkala s Marii Sadeckou hej?:)

8 Elíšek Elíšek | Web | 19. října 2012 v 20:47 | Reagovat

Hej, podle čeho soudíš, že ty naše jsou lepší než sk? děkuju ;)

9 Kirawa Kirawa | Web | 19. října 2012 v 21:53 | Reagovat

ohoho tak toto sa mi páčilo .... ja rada takéto "čudnosti" :D

10 Lucy / L. ( 루시 ) & Amy ( 에이미 ) Lucy / L. ( 루시 ) & Amy ( 에이미 ) | Web | 20. října 2012 v 13:42 | Reagovat

o tje skole radsej pomlcme lebo ked si spomeniem ako malo casu mam este a s tou nemcinou som nijako nepokrocila tak no :D ze good luck Lucy :D haha ^--^
hah :)

11 Elíšek Elíšek | Web | 20. října 2012 v 15:11 | Reagovat

dělala jsem dneska s kyvadlem do školy se dostaneš ;)

12 shizue shizue | 20. října 2012 v 23:50 | Reagovat

Oh milujem tvoj,moj,Yukin lay!su tak dookoonaleeee!;) skola bez smiechu je cintorin ;D preto je fajn pred pohrebom sa zasmiat ;D drzim palce v school (aj sebe)
Jednorazovka nebola DIVNA ALE PERFEKTNA milujem tvoje pisanie,urcite budes spickova zurnalistka ;*

13 Brookkit Brookkit | 21. října 2012 v 8:29 | Reagovat

Wáu :) dobrý lay, ale ten predtým sa mi ľúbil viac :D

14 Yui Yui | Web | 21. října 2012 v 8:58 | Reagovat

Ahojky....skvělý lay...:D :D Taky mám od Kirawi lay :D :D Je příšerně nadaná :D :D

Příběh....úžasný...bylo to napínavé...někdy mi šel i mráz po zádech :D :D

Asi jsem ZASE slepá....ale nikde nevidím, rubriku(článek) o SB....chtěla jsem se zeptat jestli by jsi se nechtěla stát SB?? Mám nový blog..takže na něm ještě nic moc není...ale to se po nějaké době změní :D :D Jestli ano nebo ne, napiš mi to prosím na blog, jo?? děkuji :D

A jestli obtěžuji, tak promiň :(

15 Yui Yui | Web | 21. října 2012 v 11:20 | Reagovat

Yay....jsem ráda :D Moc ráda tě poznávám :D

16 Mao-chan Mao-chan | Web | 21. října 2012 v 14:11 | Reagovat

Pěkný nový layout :-)

17 Michio Michio | Web | 21. října 2012 v 16:04 | Reagovat

naprosto luxusní nový design!! ^^

18 ♥ Markét - Aff ♥ ♥ Markét - Aff ♥ | Web | 21. října 2012 v 16:21 | Reagovat

No teda, píšeš fantasticky..vždycky jsem si myslela, že jsem spíš na epiku, ale ty tvoje lyrické povídky mě vždycky uchvátí;)

19 MUSEmaniačka (Bewlyer) MUSEmaniačka (Bewlyer) | Web | 21. října 2012 v 18:03 | Reagovat

ja matiku tento rok nemám a ani chémiu :P my máme písomiek tiež požehnanie, ale to nie len nasledujúci týždeň.. my ich máme skoro vždy tolko (teda od začiatku tohto školského roka určite), ale poväčšinou sú to neohlásené písomky, najmä zo sloviny -_- minule sa profka an nás na*rala za to, že sme si stužkovali dvere na triede (ako posledná trieda zo 4. ročníky, my sme jednoducho vo všetkom poslední, ešte ani oznamká nemáme T_T), prišli sme pár minút po zvonení a dala nám písomku úplne z niečoho iného, než čo povedala na poslednej hodine, ja reku že super.. som zvedavá čo tam za známku červeným perom bude svietiť, koza stará bez kostry! -_-

jednorázovka, hm.. divná :D ako si už sama naznačila, ale tie opisy boli šialene perfektné! páčia sa mi!
ja som už tak dávno niečo nenapísala :-|

20 anna anna | Web | 21. října 2012 v 18:57 | Reagovat

pěkný blogís :-)

21 wonnie wonnie | Web | 21. října 2012 v 19:47 | Reagovat

Keby mal den 30 hodín tak ja už asi skočím z mosta a zomrem od nudy :D. Inak vela šťastia s tou správou z praxe ! XD mne to dalo zabrať ja som vobec netušila čo tam písať xD..
Príbeh s ami páči, lebo ma taký nádych tajomna. Ja možem nádych tajomna. Aj myšlienku na začiatku má dobrú.

22 Jully Jully | Web | 21. října 2012 v 21:52 | Reagovat

Áno, zlatko, väčšina z nás je ženského pohlavia...väčšina :D :D
Ser na školu, to sa zvládať nedá, čím skôr si to uvedomíš tým lepšie a máš pravdu, v škole je sranda a keď nie je s kým tú srandu zdieľať (môj prípad, nie tvoj) tak si budem robiť srandu zo všetkého sama, síce potom vyzerám ešte ako väčší psychopat, ale no stress :D

Fuck, Nataly, to je geniálne!! Úplne som sa zabudla aj dýchať, len som to hltala a každé prirovnanie, každá metafora... Fuck :D Nemám slov, je to také hlboké, strašidelné, ale geniálne. Písala si to, možno keď ti bolo nahovno?? Nemusíš odpovedať, ale práve vtedy ľudia tvoria takéto úžasné veci..Možno aj kvôli tej mojej dobrej nálade, som nči nezosnovala už pár mesiavo...Ale to je jedno, proste je to super a tá posledná myšlienka, ako ďaleko máš od oboch strán, smrti a života. A ten dážď ako krv, úžas 8-O

23 Jully Jully | Web | 21. října 2012 v 21:53 | Reagovat

Inač, pekný nový dess, tvoj?? :)

24 ♥ Markét - Aff ♥ ♥ Markét - Aff ♥ | Web | 22. října 2012 v 18:08 | Reagovat

Moje jméno na FB je Markéta Pečenková..ale potom mi napiš, až mi pošleš žádost, protože si nepřidávam cizí lidi, tak kdybych na to zapomněla, tak mi jenom připomeň, že si to ty:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama