Červenec 2013

Expedičná výprava štvorice Slovákov cez skalné útesy ponad more a naprieč nuda plážou s Lidl taškami v rukách..

29. července 2013 v 21:52 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::.. |  →Denník seriózneho šialenca
Zdravím všetkých odhodlaných exotov, ktorí sa rozhodli venovať svoj čas čítaniu nasledujúceho článku, absolútne postradajúceho akékoľvek životne dôležitné poznatky a múdrosti, ktoré by mohli obohatiť váš život. Čiže.. poďme spolu zabiť niekoľko minút, ak náhodou nemáte na práci niečo lepšie.. čo ja viem, napríklad ísť vyvenčiť psa/mačku/škrečka/jednorožca/svokru.. whatever.. (každý máme svoje potreby, nie?) Keďže som tu opäť istú dobu nebola, bolo by na mieste ospravedlniť sa nejakým vhodným, spoločenským vysvetlením. Absolvovala som totižto intergalaktickú cestu.. Do Chorvátska. No dobre, až tak veľmi intergalaktická nebola. Vlastne nebola vôbec intergalaktická. Bola len dlhá, predlhá. Pre všetko pekelné na svete, prečo tí šialení Chorváti majú taký pripečený mýtny systém na ďialniciach? Aigoo! Nemôžu mať normálne diaľničné známky, ktoré sa vycapia na predné sklo auta a hijéé.. ide sa?! Nie. Nemôžu. Prečo sa vôbec pýtam. Napíšem asi na chorvátske ministerstvo. Posťažujem sa, že nám kvôli tomu skolabovala v aute spojka. Nuž, posúvať sa v 5 kilometrovej kolóne rýchlosťou meter za minútu nie je pre spojku žiadna sranda. Úbohé auto.
Na dovolenku do Chorvátska, konkrétne na ostrov Krk do mesta Baška, sme vyštartovali v piatok 19. júla, večer o deviatej. Naivne sme predpokladali, že tam prídeme ráno o siedmej. Hold, skutek utek. Z pôvodných plánovaných 9 hodín cesty sa stalo 13 hodín. Statočne k tomu prispelo hodinové čakanie v rade na maďarskej benzínke pri kúpe dialničnej známky. Ponaučenie - nekupujte si diaľničnú známku hneď na 1. pumpe za hranicami s Maďarskom. Aspoň nie v čase letných dovoleniek a nie v noci. Je tam milión ľudí a pred vstupom na diaľnicu stretnete po ceste ešte ďalšie 3 benzínky..(nuž, to sme my nevedeli). Ďalšie meškanie nám spôsobili zápchy v Chorvátsku. Vyzeralo to tak, že celá Európa migruje do Chorvátska. Samozrejme, všetko by išlo hladko, nebyť vyššie spomínaného mýtneho systému, ktorý stojí za prd. Človek platí zvlášť za každý kus diaľnice, ktorý prejde. Nuž, takto Chorváti zarábajú na turistoch. Vychcaní sú :D Do Bašky sme prišli napokon až o pol 11 doobeda. A vtedy začala sranda s naším hľadaním ubytovania. Išli sme len tak na blink, ubytovanie sme nemali vopred zajednané. Prešli sme niekoľko apartmánov (moja angličtino-nemčina sa (ne)činila), až sme napokon našli jeden naozaj dobrý, ktorý sme okamžite vzali.. (vražedným pohľadom som donútila našich okamžite zaplatiť a zatrhla som všetky ich nevyslovené protesty).. Bol to mezonetový apartmán s kuchyňo-obývačkou, dvoma izbami, kúpeľňou a druhým poschodím s ďalšou ..kvázi podkrovnou izbou. Po vybalení všetkých milión tristopäťdesiattisíc vecí (sa čudujem, že sme aj vysávač nezbalili) sme sa vydali na obhliadku pláže, mesta a prístavu. Ja už som odborným okom skúmala, čo všetko vyfotím v najbližších dňoch :D A čo všetko do seba natlačím.. (obrovské zmrzliny a obrovské nutelové palacinky =3 )
Na druhý deň (v nedeľu) sa náš expedičný tím vybral obzrieť si pláž v západnej časti pobrežia. Ale mne, podozrivo akčnej a hyperaktívnej osobe, sa podarilo zavetriť turistický chodník vedúci na okolité hory. A tak za vidinou skvelých fotiek z veľkej výšky a s výhľadom na celý záliv som zavelila, že ideme na hory :D A ten výhľad bol vážne ohromný ^^ Chcela som sa trepať ešte vyššie, ale všetci mi to zatrhli s chabým argumentom, že majú obuté len šlapky a žabky, čo teda nie je práve turistická obuv. (Hm.. why not?) Keby mali ako ja.. nesmrteľné kroksy, nebol by žiaden problém :D Večer sme si dali obrovské zmrliznové poháre (dočerta, veľké jak krava,..a ja milión druhov ovocia.. Som čakala, ktorý kúsok ma zabije pri mojej ovocnej alergii xD ) a prešli sme sa malými uličkami mesta, ktoré vyzerali ako vystrihnuté z propagačných letákov lákajúcich turistov.. Krása ^^ Večer boli ulice úplne plné a rušné. Etto, a to sme si mysleli, že také malé mestečko bude pokojná dovolenková destinácia. Hold, nečakajte v lete Mikuláša.
V pondelok sme všetci povinne vstávali o siedmej, aby sme už o 8 mohli vyraziť. Keďže hlavná pláž bola every day absolútne preplnená, vybrali sme sa hľadať nejakú ďalšiu pláž. Takže náš expedičný tím vyrazil smerom na východ. Na mape sme si našli malú pláž, ku ktorej viedla podľa sprievodcu mierne náročná cesta. No, keď sme preliezali cez skalný útes ponad more, kde keby sa nám šmykne ..tak dovidenia, zbohom rodina.. dostala som normálne tik do oka. Že mierne náročná cesta! Pff, toto bol level hardcore, boj o život. A ešte keď nemáte batohy, ale trepete v rukách Lidl tašky :D (ja som mala našťastie aspoň tašku cez plece) Prebrodili sme sa nuda plážou, kde boli maximálne tak nahí dedovia (moje oči utrpeli ujmu na zdraví), až sme napokon objavili krásny kút ostrova, pokojnú pláž ako niekde v Tichom oceáne :D Všetko som statočne pofotila, skoro som sa zabila na ďalších skalách, užívala som si more a pohľad na okolie.. pokiaľ sa tam nedošuchtali ďalší naháči.. :D Oni boli vážne všade. Tí Nemci sa fakt neserú (Nemci everywhere..).. Boha, ale keby bolo aspoň na čo kukať, tak nič nepoviem.. xD Ale kurňa, keď sa tam pred vami začnú vyzliekať ľudia vo vekovej kategórii od 40 do 60 rokov, chce sa vám plakať :D Brrr..


V utorok, kedy by si bol jeden pomyslel, že sa s tou svalovicou ani nepohnem, zorganizovala som menší výstup na kostol Sv. Ivana, ktorý je pomerne vysoko na jednej strane hôr. Rodičia si najprv mysleli, že žartujem. Smola, myslela som to vážne :D Tak sme sa teda vyšplhali hore, všetko sme poobzerali, vytvárali profilovky na fb :D a po oddýchnutí sme sa vrátili do apartmánu. Vonku bolo ako v pekle..avrr.. Snáď 50°C na slnku. No dobre, 50 zase nie, ale 40 určite.. (alebo 45)
V stredu som vstávala o štvrť na 7, aby som mohla ísť vyfotiť tie malé, podarené uličky domčekov, prázdnu pláž a prístav. Dočerta, ak chce fotograf záber bez zbytočných okoloidúcich, ktorí sa vám narvú do záberu, musí si fakt privstať. Už o pol 8 sa začali totižto ulice plniť, na mňa sa vyrútilo hejno detí (asi nejaký tábor či čo) a všade desiatky ľudí, čo si išli obsadiť miesto na pláži. Pred obedom sme sa autom vybrali na výlet do neďalekého Vrbniku - je to pekné mestečko na útese. Našli sme pri prístave malú pláž, kde sa vylebedili a ja som sa opäť vybrala na fotografickú púť. Jednoducho..ja to mám tak, že neobsedím, keď namiesto toho môžem fotiť v novom prostredí. Vytrepala som sa až na samý vrch mestečka na útese, prechádzala som sa uličkami malých domov (viete, ako sú také tie talianské uličky), až som napokon skoro zabudla, ako sa vrátim naspäť :D Som len pozerala, že "boha, a čo teraz?"
V predposledný deň, vo štvrtok sme využili služby taxi boat a motorovým člnom sme sa nechali odviesť na jednu pláž, ktorá bola o čosi ďalej ako tá, kde sme išli tou strastiplnou ..hodinu a pol trvajúcou cestou. Člnom sme tam boli za 6 minút.. (áno, všetci sme si búchali hlavy) Rýchla jazda člnom bola celkom adrenalínová, človek aby si doslova držal klobúk. Potom som si už plávala po mori na nafukovačke a užívala som si krásne počasie.
V piatok sme radšej zostali na apartmáne, pretože naše predchádzajúce vehementné vystavovanie našich bielych tiel slnku nezostalo len tak bez stopy. Všetci sme boli spálení, červeno-ružoví a ja som skončila vyhádzaná červenými flakmi po prudkej reakcii pokožky na slnko. Viete, zvyčajne sa Oskarovi vyhýbam, preto som večne biela :D A tak som čítala knihu 100 pohľadov na Japonsko, ktorá je naozaj skvelá a ja sa opäť dozvedám nové veci o mojej milovanej krajine ^^
V sobotu ráno sme zbalení nasadli do našho Peugeotu a vyrazili sme na dlhú cestu domov. Vtipný bol okamih, keď sme sa zamotali na novej ceste, ktorú náš navigačný nepoznal. Dostali sme sa z ostrova, ale potom sme nemohli nájsť správnu cestu vedúcu do Záhrebu. A neboli sme sami. Štyri slovenské autá sme skončili v nejakej ulici s domčekami končiacej staveniskom :D Nuž, tie navigačné sú asi na jedno brdo, keďže sme všetci skončili v akejsi prdeli xD Nie je ale nad klasickú mapu. Prežili sme, trafili sme domov, ale všetci by sa sa radi vrátili do krásneho Chorvátska..
Toť moja dovolenka, drahí moji. Dúfam, že si leto užívate aj vy.. ^^

Photos of Tučepi, Croatia 02

29. července 2013 v 19:01 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::.. |  →My photos
I know, I know. Minule som sľúbila nové fotky. A ja veru mám nové fotky z Chorvátska. Ešte sú celkom teplé :D (ako čerstvé rožky) Len som sa ešte nedostala ani k tomu, aby som vytiahla z foťáku pamäťovku a dala si tie fotky do noťasu. Nie že by som bola až taká lenivá (veď si aj profilovku chcem zmeniť na fb :DD ), no nejako nestíham. Presedím tu celý deň, ale stále mám na práci niečo, čo som nestihla napríklad už minule, ako patlanie sa v PF a sledovanie noviniek zo sveta k-popu. Chápeme sa. Ale nie že by tie nové fotky boli nejaké ohromné. To sa môžeme všetci svorne pozerať aj na tieto.. celkom solídne, hoci staršie. A opäť instagramové. Ale koho to tankuje? :D Nikoho.. Hádam.. Takže nabudúce, keď tých 300 nových pretriedim.. Hááá, to bude zase vyberania.. a kritizovania.


Dizajn č. 32 - Krajina vychádzajúceho slnka

29. července 2013 v 17:48 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::.. |  →Dizajny
Nechápem, prečo ma niekedy vôbec napadlo, že si budem robiť dizajny sama.. Je to na odstrel. Ja som na odstrel :D Večne nespokojná, kritická a neschopná. Avrr. Viete koľko dizajnov mám v zálohe? Počkať, vymenujem si ich. Takže.. dizajn s Ryeowookom zo SuJu, .. ale ten je príliš červený. Potom s Leeteukom, ten je však príliš žlto-zelený. Jeden japonský, príliš veľký/široký. Jeden s EXO-M, ten sa mi páči, lenže je to stará fotka a oni vyzerajú teraz už pomaly úplne inak :D Piaty je s Baekhyunom z EXO, ale príliš tmavý (keď príde jeseň, tak ho nastavím :D ) Pôvodne tu mal byť jeden z nich..a ešte predpôvodne som si chcela spraviť letný lay s Donghaem. Ale ..skutek utek. Takže je tu tento v japonskom štýle. A prečo práve japonský? Pretože som sa rozhodla pridávať články o Japonsku. Vytvorila som aj spešl rubriku - Spoznávame Japonsko. S týmto dizajnom som celkom spokojná. Deviantart ma zachránil obrázkom mapy s rámčekami (zdroj - www.cesstrelle.deviantart.com). Heuréka! Potom som hľadala vhodných 5 obrázkov. Najvhodnejších 5 obrázkov. Vľavo hore je typická japonská ulička, vľavo dole Tokio, v strede japonský hrad s kvetmi sakury, vpravo hore známa hora Fudži a vpravo dole gejša. Dúfam, že sa dá na neho pozerať :D

Náhľad:



Fangirling; welcome to k-pop world

29. července 2013 v 16:49 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::.. |  →Zo sveta K-popu
Fangirling - reakcia fanúšičiek pri akejkoľvek zmienke alebo pozorovaní objektu ich náklonosti. Prejavuje sa (takmer) omdlievaním, imaginárnym umieraním, pišťaním, jačaním a vydávaním všelijakých zvukov prejavujúcich nadšenie,..etc. Chápeme sa :D Alebo v našom k-pope to ešte znamená miernu (ehm..extrémnu) posadnutosť. A všetko čo s tým súvisí.. :D
Na fb stránke Fangirling - that's my job som našla veľmi veľa výstižných obrázkov. Muhehéé :D A všetko na mňa pasuje xD Hold, z tohto sa už nikdy nevyhrabem.. Podľahla som tomu naveky :D



Japonská reštaurácia zázrakov

29. července 2013 v 16:08 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::.. |  →Spoznávame Japonsko
Japonská reštaurácia zázrakov
Aj vy milujete príbeh o Alici v Krajine zázrakov? Tak potom by ste si určite zamilovali aj túto reštauráciu v japonskom hlavnom meste Tokio.

Eiichi Maruyama a Katsunori Suzuki z dizajnérskeho štúdia FDW stoja za touto unikátnou podobou reštaurácie, ktorá sa inšpirovala legendárnou knihou Brita Lewisa Carroll "Alice v krajine zázrakov".

Interiér pôsobí tak trochu ako z Disneylandu, čo by v reštaurácií len tak niekto nečakal. Každá jej časť je inšpirovaná inou časťou knihy, respektíve jej filmového spracovania. Jej hostia si tak určite budú pripadať ako stratené Alice v bájnej Krajine zázrakov, ale v každom prípade je to krásny a zaujímavý nápad.





Infinite - Destiny

29. července 2013 v 15:46 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::.. |  →Korean music
Skupine Infinite som začala venovať menšiu pozornosť zhruba v marci tohto roka po dopozeraní doramy Shut Up Flower Boyband, kde hral jeden z členov skupiny - Kim Myungsoo (stále je v mojom rebríčku najsexy mužov k-popu).. (a mala som s ním dizajn) Tak som sa rozhodla, že si od nich niečo na Youtube vypočujem, aby som tohto sexy fešáka mala stále na očiach. Tuším, že v tom období prišli na scénu s novou pesničkou a novým MV s názvom Man In Love. Tá pesnička sa mi naozaj zapáčila, ale viac som sa k tejto skupine nevracala. Čo bola chyba. Stále som ich však nejak okrajovo vnímala, pokiaľ som nevenovala svoj záujem B.A.P alebo Juniorom. Tentoraz prišli Infinite so songom Destiny, ktorý ma nadobro uchvátil. A o klipe ani hovoriť nemusím. Ten hovorí svojou úžasnosťou sám za seba. Myslím, že pri prvých piatich prehratiach som sotva dýchala. Takže Infinite si týmto získali ďalšieho fanúšika.. ^^



Dáte si rybu, z ktorej môžete zomrieť? Aneb trochu málo z japonskej kuchyne

29. července 2013 v 14:59 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::.. |  →Spoznávame Japonsko

Japonská kuchyňa je úplne iná ako všetky ostatné kuchyne sveta. Nájdete v nej surové ryby, živú chobotnicu, zelenú zmrzlinu s príchuťou zeleného čaju alebo tiež zvláštnu rybu, z ktorej môžete zomrieť. Drvivá väčšina japonských jedál je pre nás neidentifikovateľná. Na prvý pohľad sa mnohokrát nedá povedať, či ide o zeleninu, rybu alebo sladkosť, pretože už základné suroviny sú iné ako u nás. Zeleninu a ovocie, ktoré sa predávajú v našich obchodoch, tu takmer nenájdete. Namiesto toho však obrovské množstvo druhov, o ktorých ste predtým ani nechyrovali. Zaujímavosťou je, že jedlá vystavené vo výkladoch sú z umelej hmoty. Vyzerajú na nerozoznanie od pravých.

Suši vo výklade

Adele - Rolling in the deep By Hanbyul of Led apple

29. července 2013 v 13:37 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::.. |  →Korean music
To, že má Hanbyul absolútne úžasný hlas som už spomínala pri komentovaní songu Bad Boys (tam som len samé ódy na neho písala).. Viem, že má skvelý hlas. Sakra dobre to viem, tak nechápem.. prečo som zostala sedieť ako primrazená (privarená), keď som si púšťala tento najnovší cover. Oh my.... god. Ja mu asi postavím nejakú špeciálnu svätyňu vo svojej izbe, ku ktorej sa budem modliť :D Nie je veľa spevákov, pri ktorých by som sa rozjímala nad ich hlasmi. Väčšinou sa rozjímam nad ich vzhľadmi a telami :D (eehm, o tom pomlčíme) Nie že by Hanbyul nevyzeral dobre. Naopak, on vyzerá až príliš dobre, ale z jeho spievania mám až zimomriavky.. Avrr.. Tentokrát prespieval song od Adele - Rolling in the deep a musím sama za seba povedať, že to zvládol viac než dobre ^^



Zbor autistov na parkete, obed v Shanghai aneb ako vyzeral 1. K-pop camp na Slovensku

16. července 2013 v 23:18 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::.. |  →Denník seriózneho šialenca
Zdravím drahí moji. Pokiaľ sa vám v nasledujúcich minútach bude zdať, že trepem nejaké hovädiny, bude to tým, že naozaj trepem, lebo si nedokážem utriediť vlastné myšlienky a môj mozog je plný .. kadečoho. Od banánov, cez aziatov až po úplné rozčarovanie nad klipom Destiny od Infinite.. Oh, Myungsoo, why are you so sexy?! A ešte keď si pozerám fotky EXO a vidím, že Kai je blonďák. Damn! *-* Teraz je taký zlatý, avrrr.. S hnedými vlasmi bol za sexy borca, s blonďavými vyzerá ako stelesnenie nevinnosti :D Etto, ale o tom inokedy. Teraz tu máme niečo zaujímavejšie. V tomto článku sa idem venovať najlepším trom dňom, aké som za poslednú.. veľmi dlhú dobu zažila.
Ako hovorí názov článku, absolvovala som 1. K-POP CAMP, ktorý bol u nás na Slovensku a to priamo v mojom rodnom meste.. ^^ Boli to pre mňa skvelé dni plné zábavy, úžasných ľudí a parádnej hudby, ktorú každý večer hral náš super DJ.. =3 Všetko to začalo v piatok, 12. júla. Doobeda mi volala Čiči, že sa stratila na ceste životom niekde v Hornej Štubni, pretože vystúpila z vlaku na zlej zastávke.. :D Ja už mierny heart attack pri tej predstave, tak som jej našla ďalší spoj, ktorým by sa sem dostala.. Zatiaľ som čakala na autobusovej stanici Kiku (alias Chloe z blogu superjuniorstories), s ktorou som bola dohodnutá, že ju zavediem do penziónu, kde boli všetci účastníci kempu ubytovaní (ja nie, dochádzala som z pohodlia domova xD.. ) a zároveň sme sa trochu spoznali =3. Hneď pri vstupe sme nahlásili svoje mená, dostali sme pásik okolo krku s logom K-pop campu 2013 a s vysačkou, kde bolo naše meno. O tretej som išla vyzdvihnúť na vlakovú stanicu Čiči - svojho strateného manžela (ehm, k rodinným vzťahom a zmenám pohlavia sa dostaneme potom :D ) Keď vyfasovala izbu, išli sme omrknúť situáciu. Mala dve spolubývajúce, s ktorými sme sa skamarátili behom pár minút a neskôr z nás vznikla pekná rodinka :D Báj d véj, každá z nás mala spešl prezývku, čím sa potvrdila oprávnenosť názvu našej grupy - zbor autistov :D Ja, otec, hlava rodiny - Krištof (vznik tohto mena má svoj príbeh); Paťka alias Čiči, môj manžel, druhý otec (mamo-otec) s prezývkou Čučo *pretože Krištof je alkoholik.. Ževraj*; Peťa, syn číslo 1, bola Jožo.. a Baša, syn číslo 2, bola Diego. Všetky prezývky prešli prepracovaným systémom výberu.
O piatej sme sa všetci zhromaždili v neďalekom ART Pointe (bývalé kino), čo bolo miesto konania nášho programu. Svorne sme obdivovali vonkajšiu i vnútornú výzdobu - farebné balóny, desiatky kórejskych vlajok, plagáty najrôznejších kórejských skupín po všetkých stenách a nástenkách, kadejaké trasparenty, nápisy a vystavené ceny, ktoré sa dali vyhrať. Zhruba o šiestej sme vošli do kinosály, kde sa všetko oficiálne začalo úvodným tanečným vystúpením, uvítaním na kempe, predstavením členov organizačného tímu, rozdelením do troch skupín (vtedy som zistila, že moja zelená kartička neoznačuje, že som VIP *takmer všetci mali červenú*.. ale zelená je preto, lebo označovala dospelákov; aneb zelená chlastacia kartička) Nasledovala krátka prezentácia o vzniku K-popu a prvý kvíz pozostávajúci z toho, čo sme si zapamätali. Po dlhšej prestávke nasledovala prezentácia o Južnej Kórei a opäť kvíz. Vedela som odpovede na všetky otázky, ale ani raz ma nevyvolali na odpoveď. Asi som málo atraktívna. Uhm. Mala som sa asi postaviť a vyzliecť si tričko. :D Možno by si ma všimli. A možno ani nie. O pol deviatej začala Open párty a DJ púšťal skvelé pesničky ^^ Cez projektor sa zároveň premietali klipy a nechýbali ani svetelné efekty. Bol to úžasný pocit ..zabávať sa a tancovať na moje obľúbené pesničky. Keď nám pustili SuJu, SHINee, EXO, NUE'ST, 2NE1 bola som absolutely happy. Neskôr nás všetkých zavolali von, kde sa konala ohňová šou. V niektorých chvíľach som čakala, kedy sa tomu ujovi podpália vlasy :D Alebo kedy sa podpáli tráva. No bolo to pôsobivé vystúpenie. Potom sme sa vrátili opäť k tancovaniu a zabávali sme sa do pol 1. Tá atmosféra bola naozaj skvelá ^^


Na druhý deň v sobotu som ráno o pol 10 prišla do ART Pointu, kde sa už pomaly všetky pozliezali. S Čiči/Čučom sme sa vyvalili na gauč a oddychovali, zatiaľ čo ostatní trénovali tancovanie na Flashmob (poznámka na margo - flashmob = označenie pre bleskovú zábavnú akciu, kedy sa na jednom mieste stretne viac ľudí a urobia niečo bizardné alebo vtipné. V našom prípade išlo o tanec, ktorý bol vopred nacvičený. Cieľom je, aby to vyzeralo spontánne) Ja, Čiči a ešte zopár ľudí sme netancovali, pretože.. Preto. Ja osobne som antitalent na tanec.. :D Po nácviku choreografie sme sa vrátili do penziónu na izbu, kde naša rodinka zahájila debatu na tému kórejských seriálov, kórejčiny,.. a ako nadviazať konverzáciu s Banánom. Banán, to bola naša prezývka pre jedného Kórejca, ktorý bol s nami na kempe. Pôvod prezývky je skutočne zvláštny.. (rozumej perverzný). Čo iné by sa dalo čakať od úchylných mimozemšťanov ako sme my? No, ešte uhorka. Ale bol to proste Banán. A nášmu malému Diegovi (Baši) sa Banán mimoriadne zapáčil. Lenže s Banánom sa dalo konverzovať buď po kórejsky alebo po anglicky. Takže dovidenia :D
Okolo dvanástej sme sa vybrali na obed do Shanghaia. Bola to dlhá, náročná, pútnická cesta cez mesto do čínskej reštaurácie :D Ehm, ani som nevedela, že tu takú máme.. *facepalm* Celý čas som kráčala za Banánom a pekne som sa teda kochala pohľadom na ...éé.. eheheee, objekt môjho záujmu, respektívne na objekt záujmu celej našej 4-člennej rodinky :D (zboru autistov) Po obede, kde sme s babami očumovali sexy zadky aziatov, išla väčšina ľudí na výlet do Bojníc a zvyšok umierajúcich a lenivých zdochlín sa vrátil naspäť do penziónu. Ja, Čučo, Diego a Jožo sme sa rozvalili v rámci poobedňajšej siesty na izbe a zapli telku. A zase sme rozoberali Diega a Banána. A vymýšľali sme konverzácie, ako by mu mohla Baša/Diego ponúknuť medovníky :DD A Čučo sa vytasil s kórejskými frázami ako "chcem s tebou stráviť noc" xD *troll face*.. Podvečer sme sa všetci prezliekli do pyžám a kráčali sme si tak ulicou do ART Pointu, kde sa mala konať pyžamová párty.. Kekeke. Ešte predtým sme však pomíňali peniaze na vankúše - ja som si kúpila EXO vankúš ♥ .. Manžel mi šlohol 3 sekundy predo mnou vankúš Super Junior, čo som mu nemohla ešte dlho odpustiť :D Po nákupe popcornu sme išli do kinosály pozerať film Mr. Idol. Bol s anglickými titulkami a sama som bola prekvapená, ako som tomu dobre rozumela.. Divné :D Po filme začala pyžamová párty hard. Čiči ma pozvala na drink, .. asi aby odčinila ten strašný skutok ohľadom Super Junior vankúšu :D Potom sme sa všetky vyskákali, vytancovali, vykričali. Nasledovalo karaoke, kde sa spievali kórejské, čínske aj japonské pesničky. A opäť sa tancovalo asi do jednej v noci.. =3 Diego bol ako naspídovaná veverička. To vám poviem, keby ste Diega (Bašu) videli tancovať, sklaplo by vám :D A ešte aj Banán jej povedal "You're the best dancer", čo rozdýchavala celý večer :D Naša malé, hyperkatívne. Alebo ako povedal Jožo, náš malý autista, čo si tancuje aj forever alone xD


Nakoniec prišla nedeľa, posledný deň nášho úspešného kempu. Ráno sa znova nacvičoval flashmob a potom sa išlo opäť do Shaghaia.. (kurňa, to znie tak exoticky :D.. ) Tentokrát som však opustila skupinu dospelákov a privtrela som sa ku šušňom, ako ich Sasha nazvala :D A boli tam moje deti a manžel, takže tak. A rodina sa nám rozrástla o moju novú sestru Cecku (opäť prezývka) s bulharskými koreňmi. V reštaurácii sme sa pri obede nasmiali tak veľmi, až začali po nás niektorí hostia zazerať :'D No ale inak sa nedalo. "Prečo vlastne voláme Banána Banán?".. Všetky sme sa hlboko zamysleli. "No lebo je žltý ako banán, nie?" To už sme boli mrtvé. Potom nasledovalo fotenie s Banánom cez sklo, ktoré nás oddeľovalo od jeho stolu. Fotenie s ním vyzeralo asi tak, že bol "náhodne" v pozadí fotky :D Náhodne. Chápeme sa. Neskôr sme sa všetci nakomplet v červeno-bielom, respektívne červenom-čiernom prevedení presunuli do obchodného centra. Namáhavá príprava mojich spoluúčastníkov z kempu sa vyplatila, pretože Flashmob im vyšiel vážne skvelo.. ^^ My čo sme netancovali, sme povzbudzovali, tlieskali a hudba a krik prilákali náhodných okoloidúcich. Po Flashmobe sme zakotvili na izbe v penzióne. A vtedy sa to zvrhlo. Baša (Diego) sa oficiálne vykašlala na Banána, pretože si nevedela získať jeho pozornosť a zamilovala sa do éé..nó.. najprv sme ho volali Riť, kvôli sexy zadku.. :D Je to mladý aziat, tuším Vietnamec, ktorý na našom kempe pôsobil ako fotograf. Muhehé. A tá trubka ho zavolala k nám na izbu hrať karty :D Lebo jej bolo ľúto, ako tam stál sám na chodbe. A všetky sme si boli isté, že sme mu sympatické, pretože predtým nás bol fotiť na izbe. Len nás. Žiadne iné baby na iných izbách, ako pôvodne tvrdil. Kekeke :D Keď vošiel na Bašine pozvanie do izby, trollila som sa tam jak debil a Jožo (Peťa) tiež :DD (Chudák chlapec..dostal sa do jamy levovej.) Tak sme teda hrali karty. Nasmiali sme sa jak kone a ten chalan furt vyhrával. Neviem ako to robil, ale keď tam veštecky prednášal, či mám alebo nemám takú a takú kartu, myslela som si, že ho vyhodím z balkóna :D *nerada prehráva* Potom sme zostali v dueli len my dvaja a ako predpovedal, prehrala som. Dočerta s ním xD Spoločne sme sa odfotili, vymenovali sme ho do rodiny a stal sa mojou neterou Peťou :D Aneb Diegovou a Jožovou sesternicou. Nezabúdajte, že sme boli rodina obrátených pohlaví.. (retardi) Bavili sme sa spolu zvyšok večera, grilovalo sa, opäť tancovalo, fotilo, rozšírili sme rodinu o ďalšíc členov (napríklad švagor Manny) a pridruženú rodinu z druhého kolena (máme aj rodokmeň). Nakoniec sme púšťali večer lampióny a mali sme tortu s kórejskou vlajkou.. ^^ Pochytila ma aj melancholická nálada, keď som sa s babami lúčila :') Ďakujem Sashi, našej organizátorke, za túto geniálnu akciu..^^ Už teraz sa teším na kemp takto o rok!! :) Ak počúvate k-pop a neboli ste tam teraz, budúce leto musíte prísť. Je to nezabudnuteľný zážitok.. ♥

Video televízie Prievidza o našom k-pop campe - youtube.com/watch?v=-bnNgCccRgQ

Etto, môj EXO vankúš, perá CNBLUE, Big Bang, B1A4 a pero K-pop campu 2013 ^^ =3

Photos of Tučepi, Croatia

16. července 2013 v 17:17 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::.. |  →My photos
Ešte stále sa hrabem v starých fotkách a hľadám také, čo vyzerajú celkom .. fajn. Dá sa tak povedať. A tak som narazila aj na fotografie z Chorvátska, kde sme boli.. uff.. no dávno. Dosť dávno. Ale ešte tento mesiac sa môžete tešiť na nové fotky z Chorvátska..^^ Pokiaľ prídem domov živá a zdravá :D Ešte stále je v kurze možnosť, že ma môžu uniesť mafiáni pri mojej prechádzke po meste, keď rodinu nechám ležať na pláži a ja sa budem venovať svojej fotografickej vášni :D (rodičia sledujú príšerne veľa akčných a kriminálnych filmov)..