Japonci, ako ich nepoznáme

23. srpna 2013 v 18:19 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::.. |  →Spoznávame Japonsko
Preberajte histórie krajín tohto sveta ako chcete, otáčajte zemeguľou z ktorejkoľvek strany, nenájdete v dnešnom svete jednotlivejší a štátotvornejší národ nad Japoncov. Japonci sami o sebe väčšinou tvrdia, že ich povaha je v podstate individualistická, pričom poukazujú na údajne väčšie kolektívne cítenie okolitých ázijských národov, zvlášť Číňanov. Stretnete sa dokonca s názorom, že keby Japonsko nebolo ostrovnou krajinou, nemohlo by vytvoriť jednotný štát. V myslení a konaní Japoncov sú skutočne viditeľné výrazné stopy individualizmu. Avšak silné, za celé stovky rokov vžité pravidlá vysoko kolektívnej spoločenskej morálky udržujú individualistické prejavy v úzko stanovených medziach.

V myslení každého priemerného Japonca, bez ohľadu na jeho spoločenské postavenie, úroveň vzdelania či politické presvedčenie, stojí Japonsko vždy na prvom mieste a je samé proti zvyšku sveta. Je to národ skladajúci sa z pracovitých, skromných, disciplinovaných, vzdelaných a hospodársky dobre vedeních ľudí.

Ale tak ako dá Japoncom mnoho vecí pripočítať k dobru, možno im aj mnoho vecí vytknúť. Lenže ich nedostatky - a v tom je to kúzlo systému, o ktorom hovoríme - sa veľmi často využívajú k dobrému.

Tak treba je všeobecne známe, že väčšina Japoncov trpí nedostatkom vynaliezavosti a schopnosti improvizácie. Priemerný Japonec je v situácii, ktorá len trochu vybočí z bežných koľají, bezradný, často si ani dosah mimoriadnej situácie neuvedomuje a koná stereotypne, ako by sa nič nestalo. O tom svedčí aj novinová správa, v ktorej sa pred rokmi písalo o havárií lietadla na mori v blízkosti Hongkongu. Akýsi japonský profesor vtedy vypovedal, že si je úplne istý, že kolega, s ktorým letel, haváriu prežil, pretože sa chvíľu dohadovali pri núdzovom východe, kto má skočiť do vody ako prvý. Vyzerá to trochu anekdoticky, ale pre toho, kto pozná japonskú povahu, nie je ťažké predstaviť si v lietadle, do ktorého sa hrnie voda, dvoch ctihodných starých pánov, ako si u dverí dávajú prednosť. Pointa celého príbehu je totiž v tom, že ten druhý pán, ktorý vyhral a mal ísť ako druhý, sa už z lietadla nedostal a utopil sa.



Avšak práve pre tento nedostatok vlastnej predstavivosti a fantázie musí byť v Japonsku všetko predom dôkladne vysvetlené a do posledných podrobností naplánované. Plnenie plánov je v Japonsku vecou takmer posvätnou. Schopnosť iniciatívne meniť vykonávanie dopredu naplánovanej akcie u väčšiny ľudí nie je, a i keby bola, nepripúšťa sa. To sa týka rovnako stavby hutníckeho kombinátu alebo diaľnice, ako návštevy dajme tomu oficiálne pozvaného novinára. V oboch prípadoch sa dopredu vypracuje denný a hodinový plán, založený na dohode všetkých zúčastnených strán. Akonáhle je plán raz prijatý a schválený, narážajú aj tie najmenšie zmeny na ohromné problémy. Ak sa zistí, že by bolo lepšie postaviť v hutníckom kombináte miesto troch vysokých pecí štyri, vypracujú sa znovu nové plány. Ak požiada pozvaný novinár, aby návšteva obchodného domu odpadla a vyšlo sa radšej o tri hodiny skôr do Osaky, prepíše človek zodpovedný za návštevu v noci od základu celý program. Došlo by - nedaj bože - ku zmene vinou usporiadavateľa, je vedúci stavby hutníckeho kombinátu rovnako blízko samovražde ako novinárov sprievodca. Že je to ťažkopádne? Samozrejme, ale napodiv to skvelo funguje.

U nás stačí pozvať do bytu stolára, ukázať na stenu a povedať: "Tu mi spravte také a také police!"
V Japonsku by remeselník len pokýval hlavou a povedal: "Zaiste, ale ako budú tie police pripevnené ku stene? Koľko milimetrov majú mať dosky? Akým spôsobom budu police spojené? Zavolajte si najprv architekta, nech vám urobí presný výkres."

Pritom Japonsko má vynikajúce výzkumné ústavy a japonský vedci prichádzajú stále s novými objavmi. Avšak to sú profesionáli, výzkum, improvizácia a vynálezy sú ich remeslom. Pracujú v tejto oblasti preto, že sa na to hodia, že majú schopnosti, že dokážu niečo, čo iní nie. A robia to aj tak podľa plánu.

Od priemerného človeka sa nechce, aby niečo vynaliezal. Ak sa na jednej strane nežiada zlepšovanie, ale len presné dodržiavanie výrobných plánov, tak na druhej strane nikoho ani nenapadne, že by si mohol prácu nejako uľahčiť, zrýchliť, zjednodušiť, "zfušovať".

S tým ľahko súvisí iná, nie práve chvályhodná japonská vlastnosť, a to snaha za žiadnu cenu nijako nevyniknúť, nebyť nápadný, neupozorňovať na seba, či už v dobrom alebo v zlom zmysle, nevybočovať z rady, strácať sa v dave. V praxi to znamená nielen to, že ak má niekto dobrý nápad, nepresadzuje ho, aby nezahanbil svojimi schopnosťami nadriadeného, aby sa nezdalo, že sa "derie dopredu"; ostatne by si tým príliš nepolepšil, pretože spoločnosť, uctievajúca "génia priemernosti", by sa od neho skoro odvrátila. Postup v Japonsku závisí na niečom úplne inom: na starobe, na dobrej, nanajvýš len o málo lepšej než priemernej práci, na schopnostiach vychádzať s predstavenými a v mnohých prípadoch i na príslušnosti k určitému klanu alebo rodu. Snaha nevyniknúť sa však prejavuje i v bežnom živote. Tak napríklad pravý Japonec nikdy nehovorí na verejnosti nahlas, neuteká na električku, keď ostatní naokolo idú pomaly, ale na druhej strane v rozvášnenom dave, ktorý sa bude rvať do dopravného prostriedku, pôjde nemilosrdce cez mŕtvoly.


Zdroj: Jan a Vlasta Winkelhöferi - Sto pohledů na Japonsko
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Choi Mari Choi Mari | Web | 23. srpna 2013 v 18:39 | Reagovat

Výstižné, ale řekla bych, že se to pomalu mění. Teenageři už nechtějí být tolik průměrní, chtějí vynikat.
Ve schopnosti improvizace prý všichni obdivují Čechy. Prý jsme v tom jedni z nejlepších na světě.

2 Rea Rea | E-mail | Web | 24. srpna 2013 v 12:12 | Reagovat

Pekne výstižne napísané. Japonci sú ozaj jedineční. Ale o tej neshopnosti improvizovať čítam po prvý raz :D

3 bugy. > iheart-ddlovato bugy. > iheart-ddlovato | Web | 24. srpna 2013 v 20:55 | Reagovat

Tak tento článok je naozaj veľmi zaujímaví :) O Japoncoch som sa dozvedel veľa zaujímavých veci a mám s nimi niečo spoločné :D Ja si tiež plánujem veci dopredu, síce nie až tak do poslednej minúty, ale tak plánujem si tie veci.. :) A to s tými poličkami na titež dosť prekvapilo, majú zmysel pre detail.. :D

4 Don Quijote Don Quijote | 27. srpna 2013 v 21:19 | Reagovat

:D :D tá polička ma zabila, keby sa mňa niekto také niečo spýtal asi by som si myslela are you fuking kidding me? :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama