Na rázcestí myšlienok

24. srpna 2014 v 16:49 | ..::Nataly::.. |  →Denník seriózneho šialenca
Mesiac uplynul od môjho posledného denníkového článku a ja opäť raz náhodne píšem niečo zo života jedného seriózneho šialenca. Musím povedať, že písanie týchto článkov ma vždy istým spôsobom bavilo asi najviac, hoci môj život je nezáživnejší ako osud mrazenej tresky. Dokonca aj tieto prázdniny sa u mňa nesú v znamení maximálneho zlenivenia a akčnosti na bode arktického mrazu. To je taký ten prípad, keď sedíte za noťasom a keby máte v izbe chladničku a záchod, tak z tej izby ani nevystrčíte nos. U mňa klasika. Ale nie že by som si sťažovala. Milujem svoje absolútne pohodové, nenáročné prázdniny. Pokračujem v maratóne čítania fanfikcií, aktuálne sa nedokážem odtrhnúť od tých na Winner (och bože, veď Namsong je absolútne dokonalý pár), potom scrollujem na tumblr, visím na Youtube, nútim sa čosi zverejniť na blogu a pozerám kadejaké blbosti, sama neviem kam klikám, aktuálne sledujem Roommate a videá v rámci Ice Bucket Challenge. Už to prišlo aj na kpop celebrity, vrátane drahých EXO. Najviac ma však zabil Seungyoon z Winner, to som si myslela, že umriem spolu s ním. Ten pako sa tam skoro v kúpeľni o zem rozmlátil.
Takže asi takto trávim svoje dni. Okrem toho že ešte vybehnem von s kamoškami alebo idem pobehať obchody. Najnovšie som si kúpila čierne sako v New Yorkeri, akože idem sa hrať konečne na vysokoškoláka. I keď mňa od môjho vzhľadu "vyzerám na 16 rokov" nezachráni ani pánboh. Oh, a keby len 16. Veď čochvíľa budem mať 21, dočerta.. vek, ktorý ma začína celkom seriózne desiť aneb Nataly, mala by si so sebou niečo kurňa robiť (napríklad nebyť už forever alone).. a mne ľudia tipujú vek tak 15. Minule dokonca 14. Fakt vďaka. Sa nečudujem, že potom na chodbách našej univerzity na mňa čumia ako keby som došla zo susednej galaxie a svoju vesmírnu loď zaparkovala vo fontáne pred školou. To je však vedľajšie. Čím viac nemám čo na práci cez prázdniny, tým viac rozmýšľam nad svojim životom. Dopekla, začínam mať také tie nie veľmi príjemné myšlienky typu ako zmysel mojej existencie a moje smerovanie v budúcnosti, čo by bola ovšem dobrá téma možno nejakého filozoficko-psychologického článku, ale nie toho, čo sa mi preháňa v hlave. A to ja fakt neznášam. Lenže môj mozog si očividne žije svoj život. Bože, kam som sa to dopracovala. Zvyčajne som človek, ktorý ide s prúdom, neviem síce kam, niekam ma to hádam už zaveje. Nemám žiadnu predstavu o svojej budúcnosti. A to ma niekedy desí. Neviem, čo chcem v živote robiť, neviem čím chcem byť, nemám žiadny cieľ, nič neočakávam. Nemám sa na čo upriamiť, neviem za čím ísť. Pri mojom poslednom dôležitom životnom rozhodnutí som išla za človekom, o ktorom som mala pocit, že môže dať zmysel tomu, čo hľadám. Nasledovala som ho, namiesto toho, aby som sa pokúšala o dosiahnutie svojich dávnych snov. Neustále na to myslím. Nebola to chyba? Bohužiaľ, som skôr ten typ viac premýšľajúci ako konajúci. Bolo to obetovanie možno priaznivejšej budúcnosti kvôli hlboko ukrytému pocitu? Neviem, možno je všetko tak ako má byť. Bude to znieť zvláštne, ale verím, že veci, ktoré sa dejú, majú svoj zmysel. Čo sa má stať, sa stane. Ale aj tak mám stále pochybnosti. O sebe. Viem, že ten človek je dôležitou súčasťou môjho života, možno ešte viac, ako by som si chcela priznať, ale ja nie som schopná s tým niečo spraviť. Ukrývam pravdu pred ostatnými, pred ním, pred sebou. Vraví sa, že tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Dokážem oklamať samú seba? Nemám odvahu na to, aby som vyšla s pravdou von. Veľmi dlhú dobu stojím na jednom zúfalom mieste a nedokážem sa posunúť ďalej. Čo ak raz bude neskoro?.. ("You almost feel ashamed that someone could be that important, that without them you feel like nothing.")
Dosť však mojich pračudesných myšlienok. Okrem prílišného premýšľania mám aj produktívnejšie dni, kedy žijem ako spoločenský tvor. Napríklad v piatok sme mali stretávku zo strednej. Bolo nás síce až osem, ale vystačili sme si. Najprv sme obsedeli v jednej pizzerií, potom u spolužiaka na záhrade, kde sme mali najskôr grilovať, ale skončili sme s pivom a čipsami a potom sme sa v pätici presunuli do ďalšej pizzerie, aby sme mohli pokračovať v ohováraní tých, čo s nami neboli. Šlo nám to dobre. Ja som tam mala Sharkyho a Jejnu, čiže spokojnosť nadovšetko. Domov som došla asi o pol 1 v noci, však pohoda ne, mama skoro infarktové stavy chytala, keď som jej povedala, že sme si spravili ešte menší nočný výlet na aute.
A dni predtým som zas bola s kamoškou z výšky u Sharkyho na chalupe, v takej dedinke skoro na konci sveta, ktorá je ideálna na oddych od mestského života. Samé lesy, lúky, ticho a krásna príroda. A srnky. Prvýkrát som videla srnku naživo, zatiaľ čo sme hríby zbierali. Skoro som zomrela, ako som sa zľakla, dopekla. Lebo viete ako, sledovala okolie kvôli medveďom a každý podozrivý pohyb v kríkoch bola moja menšia klinická smrť. Veru, nebolo mi všetko jedno :D Boha veď celý život sa poctivo učím a potom ma zožerie v lese medveď, nie? :D Vďaka. A tak sme aj dedinu pobehali hore-dole, aj jednu aj druhú, robili sme/kecali sme celý čas hovädiny, lebo my sme fakt niekedy ako trojica dementov :D, spievali sme si, keď sme sa po tme vracali opustenou, vyľudnenou cestou, pili sme raz nejakú kurňa silnú slivovicu, či slivku, aj jabĺčkovicu a mrzli sme vonku pri ohni. A bolo nám dobre. Zas nejaký deň predtým som šla s našimi pozrieť tetu do Nitry, čiže cestou som zamávala aj mojej úžasne skvelej univerzite, ktorá bohužiaľ stále stojí, takže moje predstavy o jej záhadnom zmiznutí sa nenaplnili. Tiež som zašla na Bubble Tea, oooj dobrý čučoriedkový, lebo už ma absťák chytal. A pred mesiacom som bola u kamarátky v Čechách. Vďaka nej mám teraz hardcore spazz z Winner. Joj, ľudia.. ale to moje cestovanie, to bol veru zážitok. Na vlakovej stanici v Ostrave som chytala záchvat paniky, že čo, kde, kam mám ísť, kedy.. ako. Vlak mal meškanie, na svetelnej tabuli 7 minút pred jeho odchodom nebolo vypísané nástupište a číslo koľaje, som myslela, že umriem. Pobehovala som tam jak splašený Jinwoo, ktorý nevedel nájsť východ z hotela v jednej epizóde Winner TV :D Proste chaos, klasika Nataly štýl, nulovaný orientačný zmysel. Nenávidím podchody na vlakových staniciach. My také u nás nemáme :D
Toť vše k môjmu životu, myšlienkam, všedným dňom. O 4 týždne mi začína škola, možno po ďalších dojmoch spíšem čosi takéto ďalšie nepodstatné.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 galaxyyy galaxyyy | Web | 24. srpna 2014 v 20:29 | Reagovat

ja cele prazdniny pozeram serialy a raz za cas idem von.. cize som na tom podobne :-D
..a s tym vekom.. mne minuly rok povedali, ze vyzeram na 10 -_- .. ale to nie je pravda, vacsinou mi hovoria ze max 15 .. a to mam o tri mesiace 20 :-D :-D takze i know how it feels bro

pocula som, ze  pri skole mate jazierko a kacicky !! O_O  kamaratky tam idu :-D
na skolu, nie do jazierka :-D  :-D  :-D

aj ja som az prilis rozmyslala a zacala sa citit stratena a prestavala veciam rozumiet, ten nas super mozog..

2 Miya Miya | Web | 24. srpna 2014 v 21:10 | Reagovat

Bože mňa vedia vždy tak vykolajiť vaše zmysluplné články plné prirovnaní a takých múdrych slov a celkovo. Lebo potom som tu ja a píšem jak 5 ročné decko. Ale ja mám v poslednej dobe dosť problém sa vyjadrovať -_- A na blog nechcem písať svoje osobné veci tak píšem kraviny, lol.
Ináč rozhodne, ak som správne pochopila, by si mala vyjsť s pravdou von, ak je to už o čomkoľvek a nie ťahať stále za sebou lži. Je to blbý pocit, keď ťa niečo ťaží a musíš to zo seba dostať :) No dúfam, že môj mozog pochopil.
Ináč o tej vlakovej stanici to ti rozumiem :D Ja som panikárila už aj tu v meste, kde žijem lebo vlak meškal 20 minút a keď prišiel tak ma napadlo, že ľudia išli do Novák a tie sú opačným smerom a ja teda som sa musela ešte spýtať tých paní čo kontrolovali lístky, že či som správne. A v Prahe na metre...no hrôza :O Stratili sme sa celá rodina, ja by som nemohla žiť vo veľkom meste :D

3 Týna Týna | Web | 24. srpna 2014 v 22:01 | Reagovat

Myslím, že je nejlepší se nad tím povznést, že ti tipují míň než ve skutečnosti máš. Já sama jsem s tím měla problémy, ale teď to beru jako poklonu a jen se vždycky usměju :-)
Ohledně prázdnin, měla jsem je pracovní, ale jsem spokojená :-) Užij si zbytek prázdnin, jak jen to jde a přeju hodně štěstí v dalším semestru :-)

4 윤 리 윤 리 | Web | 25. srpna 2014 v 17:09 | Reagovat

Musím povedať, že totálne žeriem tvoje myšlienkové pochody. :-D
Aby som bola úprimná, neviním ťa zo scenára tvojich prázdnin, pretože moje vyzerali tak nejak podobne, celé dni mi zabralo pozeranie k-drám, scrollovanie Tumblr-om a YouTube, hlavne to YouTube. :-D
Ty sa teda máš, že ti hádajú menej, mne kvôli mojej výške hádajú viac (a je to naprd, keď si od vás ženská vypýta cigaretu, ehm, oukej).
Aspoň, že nie som jediná, ktorá nemá žiadny orientačný zmysel. :-D Súdiac podľa toho, čo píšeš, asi si si stretávku užila, aj keď vás tam bolo "až" osem...
Uži si ešte ten mesiac, čo ti zostáva, aby si načerpala nové sily to ďalšieho semestra. :-)

5 Sandra Sandra | Web | 27. srpna 2014 v 14:06 | Reagovat

Prázdniyn jsem strávila u sledování seriálů. Hlavně u Roommate, nejdřív an to koukám kvůlu Chanyeolovi a pak je to kvůli všem. Také koukám na videa s tou Ledovou výzvou :D

6 Michio Michio | Web | 28. srpna 2014 v 16:29 | Reagovat

mít v pokoji ledničku a záchod, tak si do ní udělám vlastní vstup a prohlásím ho za byt :D naneštěstí...ani jedna z těchto věci by se tam asi nevlezla :/
ach ano....věk, stále mladé a už se děsící nad tím "vysokým" číslem, taky bych se měla začít chovat jako dospělá a oblékat se podle toho ... jenže veškeré mé elegantní a společenské oblečení je pevně zafixované v šatníku a vyvětrám ho asi tak jen při zkouškách :D
a přemýšlení o budoucnosti, osobně z něho chytám depresivní stavy, takže se mu snažím vyhýbat, ale moc dobře ti rozumím
začínáš až za 4 týdně? tak to máš ještě hromadu času :) mě zbývají už jen dva

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama