Listopad 2014

People change and forget to tell each other.

12. listopadu 2014 v 21:45 | ..::Nataly::.. |  →Denník seriózneho šialenca
Rozmýšľam, ako veľmi dobrý nápad bol pustiť sa do písania článku o jednej hodine v noci. (Yeah, článok je zverejnený asi tak o 20 hodín neskôr ako bol písaný. Lazy ass :D..) Zvyčajne o takomto čase prežívam obrovské feels a nedokážem sa odtrhnúť od rozčítaných fanfikcií. Vždy to je v štýle "už len jednu kapitolu" a potom si všimnem, že už sú tak nejak neskoré 3 hodiny nočné. Never mind. I regret nothing. (Ani to že ráno potom vyzerám ako vygrcnutý slíž prejdený asi tak tuctom kamiónov.) Ale namiesto dnešného nočného čítania všetkých tých super-duper SeKai stories, ktoré so mnou mávajú horšie ako hormóny so ženou v tehotenstve, rozhodla som sa spísať ďalší nepodstatný článok z môjho, sebaľútosti plného, života. Bohužiaľ, nič viac produktívnejšie nevyplodím. Na to by som potrebovala asi veľkú čokoládu a jeden drink. Alebo dva. A ocitnúť sa niekde v paralelnom vesmíre, ktorý by bol o niečo menšia Narnia ako táto realita. S notebookom, ktorý nemá tendenciu strašiť ma so svojimi pravidelnými zaseknutiami v Matrixe. A bez školy, ktorá sa ma snaží pripraviť o posledné kúsky duševného zdravia. Takže tak. Momentálne si však užívam pokojnú noc, na počudovanie bez akejkoľvek párty tu na intráku, počúvam Taeyanga a Epik High s fajnovým pocitom na duši. A konečne žiadne učenie aspoň na pár dní. Teda, prinajmenšom popieram tú hromadiacu sa kopu prebratého učiva. Včera som prežila písomku z účtovníctva. Len s menším infarktom, ale inak pohoda. A predtým zas test zo štatistiky, ale ten som drahí moji, dala jak pán na 99 bodov zo 100 :D Chcem nazbierať dosť bodov behom semestra, aby som nemusela ísť na skúšku. Challenge accepted! Lebo skúškové obdobie v zimnom semestri je kurňa krátke na zvládnutie všetkých tých hardcore skúšok. Ugh. Budúci mesiac Vianoce a s nimi celý ten masaker učenia. A to ľudia chcú, aby som myslela optimistickejšie. Jasné, aktuálne s antibiotikami na krku, povinnosťou trčať v škole (ako vo väzení) a zničenými plánmi zúčastniť sa tohto víkendového Nipponfestu a Hangukonu. A taktiež mierne s nervami v prdeli. Zistila som totižto, že je priam gigantický rozdiel medzi tým niekoho poznať a potom ho spoznať. Vážne som si myslela, že by sme mohli byť dobré kamarátky, lenže to bolo ešte predtým, ako sme začali spolu bývať na intráku. Bože, jak to všetko vyzeralo na začiatku fajn. Teda prvých pár dní. Potom sa všetko úplne zmenilo. Teraz sa cítim, ako keby tu bývala so mnou moja mama, ale v horšom, diktátorskom prevedení. Super. A tak som každých pár minút kontrolovaná čo robím a potom prečo už nejdem spať, a nech zhasnem lampu, a moc mi svieti monitor, a moc ťukám do klávesnice, a či sa učím, a či už to viem, a keď to viem, tak prečo toho už viem toľko veľa. Pravidelné výkyvy nálad, náhodné urazenia sa, neustále sťažovanie sa (dokonca viac ako ja), schizofrenické správanie (tristomiliónkrát horšie ako ja) a nepochopiteľné zmeny postojov. Ja už fakt neviem, čo do pekla sa deje. Raz je všetko fajn, potom zas zle. A mnoho iných vecí, o ktorých by sa dala napísať kniha. Alebo rovno trilógia. Väčšinou som flegmatický človek, ktorý sa s ľuďmi neháda a v podstate je mi kopec vecí dosť jedno, ale tiež mám svoje hranice. Tými hranicami je to, keď mi niekto vraví, čo mám robiť a keď ma niekto kontroluje. Nehovoriac o niekoľkých hejtoch na my beloved korean boys. Uh, asi sa odstrelím na mesiac. Alebo tam odstrelím niekoho iného. Ale stále som relatívne pokojná. Nemám rada spory s ľuďmi, lebo mi to zbytočne otravuje a komplikuje život. No každý pohár trpezlivosti raz pretečie.
By the way, zisťujem, že ešte stále nie som schopná prijať fakt, že Luhan už nie je súčasťou EXO. Už ani tumblr nezapínam, lebo ten nával jeho starších fotiek ma ničí. A svet kpopu pokračuje v samodeštrukcii, zlé veci sa dejú znova a znova. Je toho toľko. Preto sa viac sústredím na školu a riešim napríklad výber bakalárskej témy a rozčulujem sa, že už tri moje návrhy boli zamietnuté, takže som sa podvolila na výber nejakej suchej, nezáživnej účtovníckej témy. Me gusta. Ah, tento život, skúste ho nemilovať..(sorry ľudia za ten negativizmus :D..)