Duben 2015

7 rokov existencie.

18. dubna 2015 v 0:21 | ..::Nataly::.. |  →Denník seriózneho šialenca
Pamätám si časy, keď som nepoznala chvíle, ako je táto. Sledovať celé minúty blikajúci kurzor myši na bielom pozadí, myšlienky roztržité, nescelené. Nevedieť, kde začať, ako pokračovať, čo povedať, s čím sa podeliť. Chvíľu premýšľam, či má zmysel vôbec niečo písať. Blog zostal už len akousi spomienkou na časy minulé, na pripomenutie dávnych chvíľ, akýsi tieň mojej osoby. Hoci stále existujúci, no pomaly tlejúci, zapadajúci v plynutí času, stratený v zaneprázdnenosti. Ale úprimne, bola by hanba, keby som si aspoň v deň narodenín tohto blogu nenašla chvíľu času na spísanie nejakého výplodu mysle. Dnes je to presne 7 rokov odo dňa, kedy tento blog vstúpil do internetového sveta. Bola by blbosť, keby poviem, že mi príde.. ako by to bolo včera, čo som ho zakladala. Nie, 7 rokov je 7 sakra dlhých rokov. Avšak deň registrácie na blogu.cz si stále pamätám.. kto by si nepamätal deň, kedy si vytvoril stránku s tak príšerným názvom, ktorý ho prenasleduje už celé roky :D Napodiv, nikdy som si nový blog nezaložila a ani som nepremýšľala nad zrušením tohto. Myslím, že to je jediná myšlienka, ktorej sa hodlám držať. Aj keď to tu zapadne večným prachom, tento blog prežije. Pripomína mi totižto staré časy, na ktoré rada spomínam, ľudí, ktorých som tu spoznala, priateľov, ktorých som tu získala. Za tie roky sa tu toho nazbieralo viac než dosť. Všetkého.. Radosti, smútku, smiechu. Rada si sem-tam čítam svoje staršie denníkové články. Majú čosi do seba a viem, že podobné už nikdy nenapíšem. Všetko sa mení, všetko sa vyvíja. Možno k horšiemu. Neviem, teraz nevidím veci príliš optimisticky. Možno to bude zas tým, že opäť celé dni sedím nad knihami. Blíži sa pomaly koniec semestra, zápočty a zas skúškové obdobie, ktoré bude dlhšie ako to v zimnom semestri. A náročnejšie. Ak to prežijem v zdraví (duševnom i fyzickom), kúpim si ružového jednorožca a poletím s ním na najbližší EXO koncert. Viete, za odmenu, ak porobím skúšky (čo sa mi zatiaľ vidí len ako utópia). A keď už sme pri EXO, akurát mám stále spazzing z ich comebacku. A čakám, kedy mi konečne príde ten EXODUS album. Kaiova verzia, samozrejme, muhehee. Extrémne sa teším, lebo ten album je geniálny. Call Me Baby music video ma seriózne odrovnalo (zomrela som, fakt..), tá choreografia je vrchol dokonalosti. A El Dorado song je proste majstrovské dielo. Celé to zbožňujem. Oh, to mi pripomína, že jar sa nesie v znamení veľkých vecí. EXO oslávili svoje 3. výročie, ja som oslávila 3. výročie s k-popom, 2. výročie so závislosťou na spomínaných EXO a 7. narodeniny blogu. Jar je akási osudová. Len aby osudové neboli aj tieto skúšky, že dovidenia moja psychika. Ahahaha, trafí ma. Inak bolo mi priznané motivačné štipendium (motivačná almužna :D ).. Bola som v poradí 4. najlepšia z ročníka, whoaa. Zarobila som si 400 €, kekeke. Pripomeňte mi, že nemám chodiť na Ebay a nechať si to na nový notebook.. do budúcna.. keby môj chcel odísť na večnosť (vyzerá, že už sa chystá na onen svet). Čo viac dodať, od posledného článku sa udialo, drahí moji, zase pár nových vecí. Veď ako vždy. V škole to stojí za prd, celé je to úplne iná dimenzia, človek sa len rozčuluje. Jediné, čo ma drží nad vodou, sú priatelia, ktorých tam mám. Keď už sme sa so Sharkym ako-tak zbavili istej osoby, ktorá nás izolovala od zvyšku kolektívu, teraz sa nám oveľa zlepšili vzťahy s niekoľkými ľuďmi zo skupiny, takže máme dobrú partiu :) A to by tak bolo asi všetko. Najbližšie 2 mesiace a možno aj viac.. budú peklo na zemi, takže ja sa idem vrátiť k učeniu, ktoré ma raz privedie isto do hrobu. Zbohom.. a šťastné 7. narodeniny tomuto blogu! ^^