→Denník seriózneho šialenca

Na ceste do neznáma...

22. července 2014 v 22:32 | Girl with devil's smile alias Nataly
Ehm, na úvod by som sa mohla napríklad ospravedlniť za moju biednu, veľmi biednu aktivitu. Nie že by som nemala čas, toho mám tak veľa, až mi to škodí (potom rozmýšľam nad zmyslom života a existencie vesmíru). Ide len o to, že sa nedokážem odtrhnúť od čítania fanfikcií. Doslova. Keď čítam večer, zabudnem sa vždy najesť a potom si o 2 v noci uvedomím, že som hladná :D Ide to so mnou dole vodou, vážení. Plus sa k tomu pridalo sledovanie anime. Akurát som dopozerala Free - Iwatobi Swim Club. A taktiež som začala pozerať doramu Flower Boy Ramyun Shop. Mám z toho solídne záchvaty smiechu. Včera som to sledovala v noci, až som napokon zistila, že je pol 5 ráno. Uhm. Mala by som so sebou niečo robiť. Naši ma čoskoro buď privedú do hrobu alebo skončím s jednosmernou letenkou na opačnú stranu galaxie, pretože sa mi nepodarilo zohnať na leto brigádu. Takže moja telesná schránka sa len poneviera po byte, čo sa mojim rodičom veľmi nepozdáva.
V sobotu večer som sa vrátila z dovolenky, aj to bol dôvod istej neaktivity. A dni pred odcestovaním som na poslednú chvíľu pozerala, že kam sa s našimi vlastne vyberieme. Záhadne zostal výber dovolenkového miesta na mne. Síce nie až tak úplne, inak by sme skončili napríklad v Benátkach :D (alebo v Japonsku, prípade v Južnej Kórei, keby som chcela snívať a hrať sa na krajinu neobmedzených možností). Mesto som teda vybrala, pláže som prezrela, fotky, ubytovanie tiež, všetko dobre pripravené. Nejakým nadpozemským zázrakom sa nám podarilo natlačiť všetky kufre a tašky do auta (snažila som sa nezbaliť si celý šatník) a v piatok večer sme vyrazili smer Chorvátsko. Navigačný systém párkrát štrajkoval, ako zvyčajne pred dôležitou cestou, párkrát sme zablúdili a ráno sme už obdivovali krásy prírody naprieč Istriou. Obrovské kopce, týčiace sa hory, hromady tunelov, výhľad na more, vysoké mosty, rýchla autostráda. Vážne milujem cestovanie. Keby môžem, celý život by som strávila návštevou nových miest.
Dojmy sa však pokazili po príchode na miesto číslo 1. Na internetových fotkách to vyzeralo skvelo, no realita bola iná. S trochu horšou náladou sme prišli na miesto číslo 2, môj plán B. Aj ten zlyhal. Mne sa to miesto páčilo, lenže vyhovieť každému členovi našej rodiny sa mi nepodarilo. To už ma chytila panika a záplava sebaobviňovania, že som pokazila dovolenku. A čo teraz? Kam pôjdeme? pýtali sme sa všetci. Znenazdajky sa tu vynoril plán C, mestečko Rovinj, kde som mala naplánovaný výlet. Moja posledná možnosť. Rovinj bol našťastie len 35 kilometrov od prvých dvoch miest. Už som sa modlila k Jashinovi nech toto vyjde, inak skočím z najbližšieho útesu :D Rovinj nás očaril hneď na prvý pohľad. Krásne mesto, ani malé, ani veľké, dokonalé. Prekonali sme počiatočné problémy s tým, že sa nikde nedalo zaparkovať, prehltli sme nervy, ja som zapojila svoje znalosti angličtiny a nemčiny (za moje "spíkovanie a šprechovanie" som sa chcela ísť zahrabať do zeme) a v informačnej agentúre som vybavila apartmán. Úžasný, čisto nový, moderný a vôbec nie drahý. Konečne sme si vydýchli. Unavení, ale ubytovaní. Čoskoro sme sa však vydali na prieskum mesta. Rovinj je plný malých, úzkych uličiek s obchodíkmi, farebnými domčekmi s drevenými, starými okenicami. Historická časť má taký jemný benátsky nádych mesta na vode. Tiež je tam menší prístav pre jachty, od najobyčajnejších až po miliónové luxusné, výletné či rybárske lode a člny. Pláže boli pomerne rozľahlé a my sme si našli príjemné miesto na obrovských skalách, z ktorých sa dalo skákať do mora, sledovať šíru vodu, poletujúce čajky a počúvať narážanie vĺn o útesy. Ja som si pritom v pokoji čítala knihu Dovolenka v Pekingu v tieni pod blízkymi stromami, lebo ja a slnko sa veľmi nekamarátime :D Ja ho mám rada len vtedy, keď potrebujem dobré svetlo pre fotografovanie :D Vhodné svetlo je základom pre fotky a tiež zdrojom mojej večnej nespokojnosti. Našťastie, počasie sme mali skvelé, len s občasnými búrkami, ktoré som zaháňala vraždiacimi pohľadmi :D Kúpať som sa kúpala v mori len raz. It's not my style. Voda bola na mňa príliš studená a nenávidím opaľovacie krémy (a plavky). Radšej objavujem mesto a sama behám s foťákom. V jedno ráno som sa dokonca o šiestej vybrala do tichých uličiek. Nikde žiadny turisti, lebo pár domácich, ktorí ma úsmevom zdravili. Kľud, žiadny ľudia, ktorí by mi vbiehali do záberu. To je vec, ktorú neznášam ešte viac ako ten opaľovací krém :D Turisti v zábere. A naopak .. absolútne milujem ticho. Tú rannú atmosféru prebúdzajúceho sa prímorského mesta. Východ slnka. Keď sa zhruba o siedmej otvárali malé pekárne a útulné kaviarne. Vyľudnené ulice a to blahodarné ticho, kde počuť bolo len čajky a zvuky mora. Popravde, nie že by som oddychovala na dovolenke, ja som sa nabehala ešte viac ako doma za celý mesiac. Tiež som striehla večer na krásny západ slnka. Sadla som si pri more a sledovala pokiaľ nezmizne za horizontom s poslednými lúčmi farbiacimi oblohu. V jeden deň sme si aj s bratom požičali bicykle a našlapali sme kilometre pozdĺž pobrežia. Tie cyklistické trasy, palec hore, úžasná scenéria. Panorámu som si tiež užila v posledný deň, keď som si zaplatila plavbu loďou (skôr loďkou) okolo neďalekých ostrovov. Vietor vo vlasoch a pobehovanie zo strany na stranu, lebo som nevedela, kde skôr fotiť :D
Tiež sme si spravili výlet do mesta Pula, kde som mala pekne naplánované, čo všetko chcem vidieť a tak som vláčila zvyšok rodiny kade-tade (navzdory ich protestom). Prvá zastávka bol rímsky amfiteáter, ktorý je o čosi menší ako koloseum v Ríme, ale taktiež impozantný a s minulosťou gladiátorskych zápasov. Potom nasledovala katedrála, Augustov chrám, mestská radnica, Víťazný oblúk Sergiovcov. Taktiež sme si vyšlapali kopec k historickému a námornému múzeu, ktoré sa nachádza vo vnútri pevnosti s okolitými delami .. v minulosti slúžiacej na obranu mesta. Ten výhľad na záliv a mesto stál za to. Však to by som nebola ja, aby som sa nevytrepala na najvyšší bod v Pule. To isté v Rovinj. S mojou hrôzou z výšok som vyšlapala na najvyššiu vežu v meste. A to boli také schody, že by ste za ne ani 5 korún nedali :D Len drevené laty pribité klincami. Uh, ešteže som sa predtým posilnila drinkom Sex On The Beach :D Ale jednoducho, skvelá dovolenka, len bohužiaľ ten týždeň ubehol príliš rýchlo.
A menšia perla na záver - najviac ma dostalo, keď na pláž prišla jedna nemecká rodina, zapichli do zeme slnečník a vedľa toho nemeckú vlajku :D Akože "Ja som Nemec, kto je viac?".. Bože, ako ja nemám rada Nemcov. A nemčinu. A to som celý týždeň počúvala rakúsku Vivu s nemeckými pesničkami. Never again in my life :D
Báj d véj, v piatok zase cestujem preč na pár dní, smer ČR, takže najbližšie články na blogu budú až niekedy .. potom. Bye, my darlings ^^


Prečo je vysoká škola (ne)potrebná k životu

26. června 2014 v 20:09 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Možno to počujete často, možno nie. Možno vám to vtĺkajú do hláv rodičia, možno zvyšok rodiny, možno učitelia. A čo vlastne? No veď to, aká je vysoká škola pre život nesmierne dôležitá. Viete, pre vlastný osobný rozvoj, pre nadobudnutie nových vedomostí a pre lepšie uplatnenie v živote. A pre dobrý pocit, že máte titul pred menom a za menom. Hoci titul má dnes každý druhý človek, ktorého stretnete na ulici. Teda skoro. Voľakedy som si myslela, že mať titul znamená viac otvorených dverí v budúcnosti, čo sa týka pracovných príležitostí. Horšie však je, že keď sa nezamestnáte v práci adekvátnej vášmu vzdelaniu, nezoberú vás už ani za predavačku, či upratovačku, lebo máte vysoký titul a oni dobre vedia, že ak sa vám naskytne lepšia príležitosti, pobežíte za ňou rýchlejšie než by jeden stihol mrknúť. Ale to je na inú debatu. Skrátka, v očiach mnohých ľudí je vysoká škola majestátny symbol vzdelanosti. Veď predsa neznie to dobre, keď niekto povie "študujem na univerzite" ? Samozrejme, znie to fajn. Ale ja osobne som si po prvom roku na vysokej škole vytvorila svoj vlastný obraz a názor. Nemusíte so mnou súhlasiť, môžete mi odporovať, ide čisto o môj pohľad. Takže ako veľmi je potrebná vysoká škola v našom živote? Skôr si povedzme, že jediné, čo je pre nás potrebné, je ten titul. Ktorý má už skoro každý, kto má v nose dve diery.. (tak potom čo tí, čo ho nemajú?)
Na nedávnej návšteve u starých rodičov sa zvrhla debata k môjmu aktuálnemu štúdiu. "Myslím si, že vysoká škola nie je až taká potrebná. Možno je aj trochu zbytočná. Veci, ktoré nás tam naučia, aj tak v živote nevyužijem," povedala som. Hneď na to ma môj strýko (ktorý vysokú školu nemá) vysmial, že ako môžem niečo také povedať. No úplne normálne. A vlastne viac ľudí nechápe, ako môžem niečo také povedať. Ľudia, ktorí sami vysokú školu nezažili. Nemám im to za zlé. Aj ja som išla na výšku plná očakávaní, zvedavosti a nadšenia pre niečo nové. Pamätám si, aká som bola šťastná, keď ma prijali. Veľmi dlho mi to však nevydržalo. Ehm.. Možno je to problém verejných vysokých škôl, možno sú na tom súkromné lepšie. Možno je to problém slovenských škôl, možno sú na tom zahraničné lepšie. Neviem. Ale jediné, čoho som sa dočkala, bolo sklamanie. Popravde, moje očakávania neboli nejako extra veľké, som tak trochu aj realista, ale aj tak som zostala sklamaná. Viackrát som si v hneve hovorila, že radšej som mala ísť pracovať, ako ďalej študovať.. (i keď to by som nikdy nespravila)..
400-stranová učebnica z Podnikového hospodárstva. 260-stranové skriptá z Bankových operácii. 170-stranové skriptá z Financií a meny. 100 strán Hospodárskej politiky. 150 strán Informatiky. 130 strán Poistenia. 150-stranové Základy účtovníctva. Plus nejaké tie Ekonomické teórie, matematika a nemčina. To sme si kúpili (kopec peňazí za to) a to sme sa mali naučiť. Tvárili sme sa, že sme to všetko prebrali. A to všetko, čo som sa naučila, spravila som skúšky, to aj z hlavy vypustím. Vlastne, už teraz si to možno nepamätám. Teória, teória.. teória, všade desivá teória. A účtovníctvo preberané z teoretického hľadiska bol asi najväčší gól tohto roka. Na strednej sme teóriu brali len okrajovo, hlavné bolo účtovanie prípadov, veď o tom účtovníctvo je.. nie? V praxi od nás nebudú chcieť, aby sme im definovali účtovnú závierku, uzávierku, súvahu. Lenže mám taký dojem, že kopec vysokoškolských profesorov nikdy v praxi ani nepôsobilo. "Počula som, že v praxi sa to robí takto," povedala nám jedna stará pani, ktorá sa zasekla v dimenzii socialistického družstevného účtovníctva (ako trefne poznamenal môj spolužiak). Jednoducho, tlačíme do hláv obrovské množstvo informácii, ktoré väčšinou v živote vôbec nevyužijeme. Darmo som sa naučila takmer celé skriptá z informatiky, keď som si nedávno ani Windows nevedela preinštalovať. A darmo má naša informatikárka 3 tituly, keď mi nevedela ani spochodniť štrajkujúci počítač. Začínam mať pocit, že čím viac vedomostí má človek v hlave, tým menej je použiteľný v praxi. Alebo že po piatich (možno troch) rokoch štúdia, budem toho vedieť menej ako teraz.
Vysoká škola vás pripraví do života. Ale nie tak, ako by ste čakali. Naučí vás, že aj keď sa nabiflíte celé učivo, stále môžete dostať Fx a keď sa nenaučíte skoro nič, stále môžete dosť dobrú známku. Vysoká škola vám ukáže, aká je realita. Ukáže vám, že život je nespravodlivý a že proti tomu nezmôžete nič, ani keby sa postavíte na hlavu. Že je dobré mať kontakty a známosti. Že podplácanie sa uplatňuje bežne aj v školstve, bez mihnutia oka. Musíte sa prispôsobovať vy profesorom, oni vám nikdy. Keď nemajú čas, tak si ho pre vás ani nepokúšajú spraviť. A tiež ich môžeme naháňať po celej škole niekoľko dní kvôli zapísaniu známky do indexu a im to je srdečne jedno. Majú svoje univerzitné maily, kde im môžu žiaci písať správy, ale to neznamená, že si ich prečítajú. A mnohokrát si ich prečítajú, ale to neznamená, že odpíšu. Ignorácia je veľmi pekná vec. Ďalším základným pravidlom profesora, že neposielať študentom prezentácie z prednášok. Prečo? No lebo. Tiež treba prezentáciu rýchlo preklikávať, aby študenti nestihli odpisovať jednotlivé slajdy. A keď si ju chcú odfotiť, tak ich treba vyhodiť z miestnosti, prinajlepšom. Dôležitú sú tiež grafy, ktoré nikto nechápe a anglické tabuľky. Skriptá, teda učebnice, ktoré píšu profesori danej univerzity, musia byť aspoň trochu chaotické. Jedny skriptá píše aj 5 učiteľov, takže najlepšie je, keď sa tí piati spolu ani nevyprávajú a každý si napíše svoju kapitolu, bez toho aby si prečítal, čo napísal ten predtým. Tiež treba popísať stráášne veľa obkecov, desiatky strán zbytočných omáčok (ako keď študenti píšu seminárky), ktoré nikto nečíta a potom z toho treba dať otázky na skúšku. Prečo? No práve preto že to študenti nečítajú. A viete aká hra je najlepšia? Hra, ktorý profesor nechá prejsť čo najmenej žiakov. Občas mám pocit, ako keby sa v tom niektorí predbiehali. Čím menej študentov spraví na prvýkrát (alebo vôbec), tým lepšie. A pamätajte, profesori sú nekorunovaní králi. Už im treba postaviť len sochu v nadrozmernej veľkosti, pretože majú v tituloch viac písmen ako v mene. A majú vždy pravdu. Raz som sa na jednom predmete pri prednese svojej seminárky pomýlila v istej veci (bolo to fakt omylom) a musela som si vypočuť polhodinový monológ, prečo to nemôže byť tak, ako som povedala. Musíte im dať za pravdu a nehádať sa s nimi. Lebo sú aj takí, ktorí si vás zapamätajú a potom môžete k nim chodiť na skúšku hoci aj do skonania sveta. Treba si budovať rešpekt. O tom by vám mohli povyprávať čosi doktorandi. Sú to študenti tretieho stupňa vysokoškolského štúdia, máte ich na cvikách, učia pravdepodobne prvýkrát, takže si radi zgustnú na študentoch. A potom sú aj takí, ktorým to je všetko jedno. Vlastne skoro všetkým .. nech ste kto ste, všetkým tam je všetko jedno. Ale vyžadujú od vás, aby ste všetko vedeli. A keď si čítate tie hrubé skriptá, trháte si vlasy, že čo do čerta je toto..a čo do prdele je tamto. Samé veci, ktoré nikto nechápe, ale treba ich vedieť. A na prednáškach sa cítite ako v Narnii, čo to tam ten človek preboha vypráva. Alebo spíte. Alebo surfujete na mobile. Alebo tam vôbec nechodíte, lebo pospať si vlastne môžte aj doma, respektíve na intráku. Na začiatku semestra sú prednáškové miestnosti vždy plné, časom sa to však pretriedi a chodí tam sotva polovica. A stavte sa, že profesor dá prezenčku práve vtedy, keď vás tam je najmenej. To je nepísaný zákon.
Nech sa snažíte akokoľvek chcete, nikto to neocení. Nikto sa nestará. Takže len upadá vaša motivácia. Stačí teda prejsť, získať titul, lebo život a prax vás toho pravdepodobne naučí viac ako starí profesori, sto rokov zahrabaní vo svojich papieroch. A potom ako vzdelaní inžinieri nezabudnite vyhodiť študijné materiály von oknom (ako sa stalo u nás na intráku. Všade kopa múdrosti.)

Najlepší spôsob ako nepodľahnúť panike je popieranie reality.

21. června 2014 v 19:49 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Je to zvláštny pocit. Skutočne zvláštny. Ale nie zlý.. skôr naopak. Hovorím o pocite, keď nemusím ráno vstávať s tým, že ma čaká celodenné učenie do noci, pokiaľ nezačnem zaspávať nad knihami s myšlienkou, že raz nad nimi aj definitívne vypustím dušu (seriously). Uhh. A tiež je zvláštne písať tento článok, lebo jednak som žiaden nepísala už asi tak celé desaťročia a tiež preto, lebo netuším, kde začať. Dva mesiace sú dlhá doba. Sakra dlhá doba na to, že som sa prakticky celé dni len učila s výnimkou pár voľných dní, ktorých bolo ale úplné minimum. A keď mám na mysli učenie sa celý deň, tak tým skutočne myslím od rána, čo bolo v mojom prípade tak od deviatej.. vkuse až do večera, respektíve do 2 v noci. Mother of god, keby už teraz konečne nemám voľno, tak už si to fakt skočím von oknom alebo sa hodím tuto do našej rieky a goodbye. Normálne by som neverila, aké čierne, morbídne a pesimistické myšlienky vedia prísť na človeka v čase krásneho zúfalstva, stresu, vyťaženosti a nedostatku spánku. Chvalabohu, že je to len dvakrát do roka :D "Rozmýšľala si, kam chceš ísť ďalej po tejto škole?", spýtali sa ma rodičia, s myšlienkou na druhý, inžiniersky stupeň štúdia. "Ja pôjdem akurát tak na psychatriu.. a nie na ďalšiu školu!" .. Nikdy by som si nepomyslela, že to poviem, ale stokrát radšej by som brala znovu ísť maturovať ako robiť skúšky. Maturita mi teraz príde ako taká slabšia predpríprava na to, čo zažije študent na VŠ koncom každého semestra. No, takže povesti neklamali :D Ale najbližšie sa pôjdem takto zničiť až o polroka. Teraz mám oficiálne tri mesiace prázdniny, škola mi začína až 22.9. Ešte keď si tak zoberiem, že prvý mesiac nebude z ničoho žiaden priebežný test, tak to máme skoro štyri mesiace bez učenia, kekeke. Ou yeaaaah!! Treba mi však zohnať brigádu, inak ma naši vysťahujú na Severný pól. A navyše potrebujem peniaze. Lebo ak iste viete, byť k-poperom je fakt nákladné, uhh. Naposledy mi prišiel album Overdose od EXO a to mi pripomína, že už som dlho nebola na ebay :D A taktiež potrebujem peniaze, aby som pokryla časť výdavkov na budúci semester, pretože ... ehm, podarilo sa mi vychatať v rámci predubytovania konečne dobrý a pekný intrák.. ale aj dvakrát taký drahý, ako som mala doteraz :D Takže tak.
Čo sa týka mojich skúšok, všetky dopadli nad moje očakávania. Zase som bola za trapnú. Vravela som, že kľudne si nechám zapísať aj Éčko, že mi to je jedno, hlavne ak to nebude Fx. A ja som skončila s piatimi Áčkami a jedným Béčkom. Rovnako ako v prvom semestri. Lol :D Skoro som zomrela od radosti, whoaaaaa *tancuje svoj oslavný tanec už po 150-krát za posledné 4 dni*. Ten dobrý pocit z takých známok kurňa stojí za to učenie, hellyeah (i keď miestami som sa na to chcela fakt vysrať). Ešte keby som dostala budúci rok motivačné štipendium (čo je vlastne môj cieľ), tak by som bola ešte radšej :D Štipko sa dostáva v 2. ročníku za výsledky z 1. ročníka. Ja mám priemer 1,09 .. takže strašne dúfam, že to vyjde ^^.. Mala som v pláne, že si potom kúpim nový foťák, ale rodičia mi skazili plány. A to tým, že dostanem nový foťák teraz :D.. muheheee.. Konkrétne sa v mojich rukách objaví Nikon Coolpix L830 :3 Ah, som strašne šťastná ako toto všetko celé dopadlo. A som rada, že už je to za mnou, lebo toto skúškové bol fakt seriózne úplny masaker. Keď už matika a nemčina, dva predmety, ktoré som celú strednú nenávidela, predstavovali teraz moje dve najľahšie skúšky.. tak to je už čo povedať :D Matiku som si na výške celkom obľúbila a objavila som v sebe skrytý matematický talent :DD A áčko z nemčiny ma fakt pobavilo, lebo keby ma vysadíte v Nemecku, tak tam umriem, lebo by som sa nedohovorila :D Ale test na skúške som nejako prapodivne zvládla s využitím mojich dedukčných schopností a oprášením dávnych, historických znalostí nejakých slovíčok. Trocha šťastia, náhody a bolo. Pred účtovníctvom som zas nemala ďaleko od infarktu. Nič som poriadne nejedla, bolo mi zle a mala som obrovský stres. Najprv bolo treba úspešne spraviť účtovné prípady a potom boli teorické otázky. Zapísala som teóriou 3 A4 a vyšlo mi to na Béčko. Mať viac času, aj viac toho napíšem, lebo polhodina bola málo. Ale som rada za to B, lebo hromada ľudí nespraví vôbec na prvýkrát skúšku z účta (a ani na druhý raz). Jednoducho, profesorka.. ktorú by ste najradšej hodili do najbližšej priekopy a zakopali tonami hliny. Rovnako problémové je spraviť aj Podnikové hospodárstvo, čo bola najťažšia skúška tohto semestra. Veď kniha k tomu má 400 strán. Vďakabohu za výcucy. Ale tých milión vzorcov, grafov, kadejakých teorii, veci úplne nepochopiteľné, parádny predmet.. fakt. Tou knihou by som najradšej niekoho ubila. Našťastie, otázky mi sadli, tentokrát som im tam 4 A4 zapísala :D Pri Bankových operáciách som musela trochu improvizovať, lebo tam bolo presne to..čo som mala zahrnuté v sekcii "čo na skúške určite nebude".. (bolo nad moje sily naučiť sa celé 260-stranové skriptá) Ale vyšlo to dobre. A posledné som mala Poistenie, tento týždeň.. Spala som pred ním menej ako 3 hodiny, do pol 2 som si pozerala takých 200 otázok, ktoré Národná banka Slovenska vypísala pre odborné skúšky a náš učiteľ z nich čerpal. Chvalabohu, vybral tie ľahké plus ešte niekoľko otvorených otázok. A zvládla som to. Dočerta, fakt som to dala ..celé skúškové :D A takmer bez ujmy na duševnom a fyzickom zdraví. Takmer.. *menší hysterický smiech* Ale teraz som v pohode. Čakajú ma seriály, doramy, fanfictions, variety shows, dovolenka, priatelia, leto, knihy, filmy a oddych ♥ A samozrejme, aj na blog si nájdem čas.. :)
A ešte je tu dosť problémová situácia s EXO, ale o tom neskôr, drahí moji, lebo teraz to emočne akosi nezvládam. Zase. Prúser za prúserom.. a ja fakt bojím o chalanov a čo s nimi bude ďalej.

6. narodeniny blogu (a pozastavenie na dobu neurčitú)

18. dubna 2014 v 23:45 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Helouu maj darlings, práve som vyliezla zo svojej súkromnej trinástej komnaty plnej učebníc (a účtovníctva, z ktorého sa mi chce plakať), aby som vám zvestovala správu (na ktorú som dnes celkom náhodne prišla), že tuto môj drahý, milovaný blog sa práve dožil svojich 6. narodenín! Ale skôr ako sa dostanem k tejto výnimočnej udalosti a môjmu dojemnému rozpisovaniu, chcela by som vám oznámiť (ah, aká som dnes formálna), že blog bude pozastavený na dobu neurčitú. Pokiaľ to chcete v nejakom približnom časovom intervale, hovorím zhruba o mesiaci a pol.. a ak sa nezadarí, tak to možno potiahnem na dva mesiace. Sem-tam sa tu zjavím možno z ničoho nič, aby som vás postrašila mojimi záchvatmi spazzovania nad EXO, ale inak budem celý čas v zajatí celej kopy učebníc, skrípt a poznámok. A budem zúfalá, v depresii, budem si búchať hlavu o stôl (ako dnes), možno aj o stenu (ako včera) a budem sa snažiť bez nejakej ďalšej ujmy na zdraví spraviť všetky príšerné skúšky, ktoré ma čakajú. Teraz som sa začala učiť na zápočtové testy, ktoré mám koncom mesiaca a zisťujem, že som si dala celkom načas a nestíham a neviem, s čím mám skôr začať. Mother of god. V máji a v júni mám skúškové obdobie, takže nevyleziem ani z domu, budem šprtať, pretože to bude vážne masaker. Ešte horšie ako skúšky v prvom semestri. Vtedy som mala 4, teraz mám 6 a popravde neviem absolútne nič.. okrem tak trochu mimozemských, intergalaktických výpočtov z matiky. Takže som celkom solídne v keli. Ahahaaaa, umriem.
Ale poďme späť k optimistickej správe dňa. Môj blog má dnes 6 rokov. Ci pána, to je vek. Sama neverím, že je to 6 rokov; 72 mesiacov..fúha. To vám je sakra dlhá doba. Ako veľmi sa človek zmení za 6 rokov? Na nepoznanie. A to isté platí o mojom blogu. Keď som si ho založila, chodila som do 8. triedy základnej školy. V centre mojich záujmov fičalo anime Naruto závratnou rýchlosťou, čo bol vlastne aj hlavný dôvod založenia tohto blogu. Za tie roky sa tu toho už ale vystriedalo mnoho. Tak ako som sa menila ja a moje záujmy, menil sa aj charakter blogu. Od anime, cez všelijaké miliardy kadejakých (otravných) obrázkov, návodov, vtipných chvíľok, až po rôzne druhy hudby, videí, filmov, nejaké moje literárne (?) výtvory a fotografické pokusy.. Proste všetko, čo kedy zaujalo moju pozornosť. Až som nakoniec zakotvila v prístave k-popu a toho sa držím. Občas sa snažím vniesť sem trochu mojej milovanej japonskej kultúry a nejaké kuriozity zo sveta, ktorá ma zaujmú. Je to môj malý svet, kde sa spovedám (zo svojich hriechov :D..) a kde mám ľudí, ktorých som si obľúbila. Každý z vás je pre mňa niečím zaujímavý, rada navštevujem vaše blogy a celkovo.. som rada, že tu spoznávam takých ľudí ako ste vy. Tento blog je niečo ako domov pre moju dušu, pre moje pocity a myšlienky. Nie vždy to tak bolo, ale som rada, že som dospela do takéhoto bodu. S blogom som si prešla ťažkými chvíľami, ale podelila som sa s ním aj o šťastné a výnimočné zážitky z môjho života. Za ten čas som prežila základnú školu, strednú školu, zmaturovala som a teraz už takmer budem končiť prvý ročník na univerzite..(ak spravím skúšky, lol). Je to zvláštny pocit. Keby som nezmazala mnohé články, tento blog by si toho veľa pamätal. I keď, pamätá si toho stále dosť. Som rada, že ho mám a nikdy som ani len na sekundu neuvažovala o jeho zrušení. Myslím, že by som to nedokázala. Chcem, aby bol spomienkou na tie moje "ja", ktoré už možno v budúcnosti nebudú alebo ktoré už teraz nie sú. Takže šťastné 6. výročie! ^^ .. A nech ich ešte zopár bude. Ďakujem všetkým, ktorí sú tu so mnou..
Uvidíme sa, keď bude po mojej osobnej apokalypse v podobe skúšok. Majte sa ^^.. A samozrejme, držte mi palce.. kekeke :D

Don't fall in love. There's just too much to lose.

24. března 2014 v 22:10 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Mám pocit, že posledný článok ako výlev z môjho života (kompletne pretransformovaného na úroveň záhadnej Narnie) som písala naposledy ešte niekedy v minulom tisícročí, ak nie ešte v období žijúcich dinosaurov. A pritom je to len čosi vyše mesiaca. Ale teraz by som skôr mala písať tie zbytočné seminárky, ktoré aj tak skončia z polovice neprečítané v skartovačke (alebo v kabinete Uspávača hadov, ktorý ich tam má toľko, že keby tam chcela padnúť bomba, tak ani nemá kde). Ale ja sa tu idem vyrozprávať o kadečom, lebo zase by som to len odkladala. V škole je všetko po starom. Ulievam sa z prednášok, ktoré ma privádzajú svojou nudnosťou do stavu nepríčetnosti a just keď tam nie som.. je prezenčka alebo bonusový príklad. Z matiky sme písali test z prapodivných integrálov, čo sú výpočty akurát tak na zostavenie vesmírnej rakety. Ale pošťastilo sa mi a napísala som to na plný počet, čo je záhadnejšie ako oregonský vortex. Taktiež som zistila, že som doteraz nezistila, prečo vlastne študujem účtovníctvo. Vlastne, voľakedy som to vedela, ale teraz je ten dôvod taký bezvýznamný ako existencia každej bytosti v tomto obrovskom, nekonečnom vesmíre. Naša profesorka sa tvári ako bohyňa, ktorej každá veta je hádam dôležitejšia ako výroky Obamu. Ale myslí si to, bohužiaľ, len ona. Jej schopnosť úplne zmagoriť študentov by mali zaradiť medzi parapsychologické javy, lebo ja pri nej neviem už ani kto som a kde som. Na prednáške z Podnikového hospodárstva som sa tiež stratila niekde na polceste k pochopeniu toho, čo vlastne preberáme od začiatku semestra, pretože what the fuck is this shit?! Proste Narnia, Rokfort, Asgard.. čokoľvek mimo úrovne môjho chápania. Cvičenia z tohto predmetu sa ale dajú zvládnuť. A učí nás to taký mladý, fešný doktorand s ultra sexy zadkom :D Prisahám Luciferovi, že nikdy v živote som nestretla chlapa, ktorý by mal tak moc sexy zadok ako on. Nemôžem sa kvôli tomu ani sústrediť. Dočerta aj s chlapom jedným :DD A dočerta aj s mojou zvrhlou osobou. Len škoda, že väčšina osadenstva nechápe jeho špecifické metódy (ne)vysvetlovania. A to nehovorím o nemčine. To je úplne iná dimenzia.
Pred týždňom v piatok som sa bola korčulovať. Na tom by nebolo nič zvláštne, pokiaľ by nešlo o to, s kým som bola. Pamätáte na toho môjho kamaráta aziata z k-pop campu, ktorý mi doniesol na Vianoce darček? (čokoládu a dva EXO plagáty) Volajme ho Pán Z. Takže korčulovať som sa išla s ním (doma som nad tým spazzovala polku dňa). Ešte prišiel pre mňa na aute a spolu sme sa zviezli na naše malé letisko, kde je plocha pre korčuliarov a cyklistov. Rozprávali sme sa a korčulovali až pokiaľ nebola úplna tma a potom sme sledovali hviezdy. A prehrala som stávku. Tvrdila som, že to čo vidíme určite nie je Jupiter, nech ma neklame, že to je určite Severka, ..veď Jupiter takto nevyzerá :D A just že to ten Jupiter fakt bol. Za trest som musela doma vypiť vajce :D Potom ma aj zviezol domov. Bolo to fajn. Podarilo sa mi neprizabiť sa na korčuliach a bolo to príjemné spestrenie dňa ^^ .. Stále však neviem, aký vlastne vzťah máme medzi sebou.
Tento piatok som cestovala do Bratislavy na AnimeShow (medzinárodný festival anime, mangy, Japonska, sci-fi & fantasy) a GameExpo 2014 (medzinárodná výstava počítačových, kartových a stolových hier) :3 Bola som dohodnutá s kamarátkou Mariankou ..ako klasicky. Tentokrát sa k nám však pridal aj jej priateľ (Mr. Prísavka) jej brat, sesternica s priateľom a bratranec. Všetci ma upozorňovali, že Mr. Prísavka je vážne strašný a že spája ľudí - všetkých proti nemu. No, stačili mi dve hodiny, čo som sa s nimi stretla v BA a pochopila som jeho prezývku Prísavka. Niekedy som mala fakt pocit, že sa radšej obesím na lampe ako znášať jeho nonstop nalepenie na mojej kamarátke a detské správanie. Ale bolo mi ľúto, že som nemohla stráviť viac času s Mariankou alebo sa s ňou osamote povyprávať. Pán Prísavka bol jednoducho vždy tam a ja som bola radšej inde s kopou ďalších kamarátov a nových známostí. V piatok som sa prezliekla do môjho bojového outfitu so zbraňami. Niektorí to pomenovali ako cosplay Lary Croft, ale to zas nie. Ja som si spravila svôj vlastný štýl :D Bola som na prednáške "Krásne dievča v Japonsku" a chcela som ísť aj na "Úchylky otaku", lenže už tam bolo príliš veľa ľudí. Stretla som sa taktiež s Pánom Z. .. Tak sme tam boli spolu. Ešte so zvyškom našej partie a stretla som aj ďalšieho kamoša z k-pop campu. O pol 9 večer sme to zabalili a išli sme k Marianke na intrák. Sobota bola úplne najlepšia. Opäť som bola bojovne oblečená. Uh..a neviem, čo na mne ľudia (chalani) videli, keď sa so mnou chceli fotiť :D Jeden za mnou prišiel s tým, či sa s ním neodfotím tak, že mu budem mieriť na hlavu s mojou airsoftovou zbraňou. Lebo len tak sa musí odfotiť s takou peknou babou ako ja, inak by jeho priateľka žiarlila :D Lol, no mala som dosť. Ráno som utekala hľadať kórejský salón (počas hľadania sa stihli so mnou ďalší dvaja odfotiť) a zúčastnila som sa prednášky o B.A.P a BTS s Bad Bunnies ^^ ..Potom som sa stretla s mojimi dvoma deťmi, Yumi a Bajou, s ktorými som bola aj na Hangukone a k-pop campe. Zoznámila som sa s novou skupinkou ľudí, k-popermi, a spolu sme šli na prednášku EXO SEXO, čo bola pre mňa najlepšia prednáška celého AS :D EXO rulezz! Potom bola skvelá k-pop párty, kde som sa parádna zabavila, uvolnila a bolo mi fajn. Len ja, k-poperi a náš svet.. Som rada, že do programu Animeshow zaradili kórejský salón :)
V nedeľu som ráno išla s kamarátom na prednášku "Najpopulárnejšie doramy". Tentokrát som už bola oblečené v štýle EXO :3 Potom som bola opäť s mojimi deťmi, Pánom Z. a išli sme pozrieť Cosplay divadlo, kde boli vážne bohové a vtipné scénky s cosplaymi. Následne bol K-pop showcase, tanečné vystúpenia dievčenských skupín. Boli tam skupiny ako Six of a kind, O.M.G., New GA, Plan B.. Pán Z. nás potom zviezol autom na autobusovú stanicu a pol 6 mi išiel bus do Nitry. Boli to naozaj dobré tri dni :) Až na zopár veci. Ale užila som si to ^^
Čo sa týka toho, kedy sa ozvem najbližšie..tak to vážne neviem. Je toho veľa. Budem rada, že žijem. Tak sa majte, moji drahí :)

Having a soft heart in a cruel world is courage, not weakness.

16. února 2014 v 20:39 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Moja nálada má v poslednej dobe priam fantastické výkyvy. Horšie ako keby som bola v prechode, vážne. Teraz mám pár dní obdobie emočného temna, kedy mám chuť búchať si hlavu o stenu (ovšem..keby ma potom tak nebolela). Občas na mňa príde taká kríza ako teraz. Bože, čo som čakala? .. Vlastne..presne viem čo. Očakávala som všetko a zároveň nič. Rozum bol ten, ktorý nečakal nič. A srdce bolo to, čo čakalo všetko. Možnosti boli iba dva. Je to ako keď hráte hru, buď vyhráte alebo prehráte. Rovnako ako vo svete môže byť len deň a noc. V živote svetlo alebo tma. V srdci láska alebo nenávisť. Nádej či sklamanie. Ah, strašne patetická som teraz. Ale mala by som sa naučiť od života očakávať menej. Alebo nečakať nič. Mala by som sa naučiť prijímať to, čo príde.. a neľutovať to, čo sa nestalo. Neľutovať niečo, čo sa ani stať nemalo. Obyčajné výplody fantázie. Nereálne predstavy. Nesplnené priania. Rozmýšľam, čo by bolo.. keby sa to stalo. Keby sa splnilo to moje malé želanie, v ktoré tak naivne verila jedna časť mojej duše. Ale aj tak som nemala nič očakávať. Bolo to hlúpe a nezmyselné. Neviem, čo som si myslela. Dočerta, vôbec by som sa takto nemala cítiť. Neznášam to. Veď o nič nejde, že? Ten malý hlúpy kúsok nádeje, ktorý sa predral na povrch. Neviem, prečo som také niečo dovolila. Vážne neviem. Celé je to mätúce. Tá neistota ma ubíja. Neznášam, ako sa mi každým dňom vkráda do myšlienok. Nevyznám sa v tom (v ňom). Nabudúce by bolo lepšie nič neočakávať. Potom človek nemôže byť sklamaný.
Toľko k môjmu citovému rozpoloženiu. Bolo by lepšie sa k tomu nevracať. Dosť čo nad tým rozmýšľam každý večer. Najradšej by som si za to dala facku. To by bolo ideálne ukončenie tohto emočného okienka.
Prvý týždeň v novom semestri začal pomerne zľahka. To znamená, že sme si nemuseli na každej prednáške, či cvičení drať zadky na stoličkách celú hodinu a pol, ale niekedy stačilo len pár minút. Treba sa nejako naštartovať, lebo väčšina ľudí nevyzerá, že by nejako bytostne túžila aktívne sa zúčastňovať vzdelávacieho procesu. To by sa museli na prednáškach rozdávať fľaše piva. Alebo rovno sudy. Stavím sa, že väčšina je aj tak lepšia v degustovaní ako v študovaní :D Stačí mi vedieť/vidieť/počuť, čo sa deje na našom intráku.
Pondelkové rána mi budú veľmi príjemne začínať účtovníctvom s jednou veľmi milou pani profesorkou, ktorá je tak nechutne ironická a falošná presne takým spôsobom ako o nej všetci hovoria. Povesti neklamali. Pretože to čo ona hovorí, to hádam nemôže myslieť vážne. A ak áno, upodozrievam ju, že fičí na nejakých liekoch. Alebo drogách. Ale je to celkom vtipné. V polovici prednášky som si myslela, že zomriem na záchvat smiechu a spadnem pod stoličku, lebo to sa nedalo zvládať. Je fakt epická, ale ak vypráva všetko seriózne, vážne sa obávam o jej duševné zdravie. A ak je to irónia, v tom prípade je to herecký výkon hodný Oscara. Som zvedavá, s čím sa ďalej vytasí. V utorok začínam až poobede, takže si môžem s kľudom pospať aspoň do pol 11. Pokiaľ ovšem moji spolužiaci neprídu s návrhom, aby sme si na deviatu ráno neprehodili nejaké cvičenia. To už by som vážne niekoho zodrala z kože a zavesila do prievanu. Budem egoista a uprednostním spánok. Pretože spánok je dôležitý..(a preto inokedy spávam 3-4 hodiny, že?) Čo sa týka ešte utorku, dúfam, že jedny cviká budeme mať s takým mladým, pekným doktorandom, kekeke. Však sme minule čakali pred učebňou, on prišiel, odomkol nám dvere, pustil nás dnu a niekam odišiel. Tak som z triedy mierne zahučala "Neodchádzaj! Vráť sa!" A v tej chvíli vošiel dnu :D A polka ľudí pohľad na mňa. Ehm. Mala by som byť menej hlučnejšia. Veď vo štvrtok som celú matiku prefrflala a ak to učiteľka počula (o čom nepochybujem), čudujem sa, že ma nezavraždila tou fixkou na tabuľu. Bola som príšerne unavená (3 hodiny spánku po návšteve, ktorá z našej izby odišla o 2 v noci spravia svoje) a ešte keď sme preberali také prapodivné veci, že som sa zase cítila ako z inej dimenzie. I keď, tak sa cítim furt. Streda bola dlhá. Veľmi, veľmi dlhá. Na prednáške z matiky ma už nikto len tak ľahko neuvidí. Ale napríklad také Poistenie, to bolo nadmieru zaujímavé. Nikdy v živote som na žiadnej prednáške nepočúvala celých 90 minút. Až doteraz. Rovnako tak som toho istého učiteľa vnímala ďalších 90 minút na cvičení. Je vážne dobrý, diskutuje s nami, chce od nás názory, vedomosti. Konečne niekto, kto dokáže zaujať pozornosť študentov.
A mám novú spolubývajúcu na intráku. Jedna odišla, tak som mala mierne obavy, kto príde namiesto nej. Našťastie, nové dievča je úplne skvelé, milé, jednoducho ideálna spolývajúca, tak som šťastná ^^..
To by sme mali. Ozvem budúci týždeň a potom už začnem pracovať na seminárke. Goodbye, darlings ^^

We live in a fantasy world, a world of illusion. The great task in life is to find reality..

9. února 2014 v 19:59 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Je to už pomerne dlhá doba, čo som naposledy písala článok z môjho veľmi vzrušujúceho života. Až sa obávam, aby som svoj denník neochudobnila o nejaký extrémne nezabudnuteľný zážitok. Čo však nikdy nebude postrádať, je pravidelná dávka zlatého sarkazmu. Ale občas sa celkom bojím, že ostanem nepochopená. Neviem čo sa deje s niektorými ľuďmi, ale niekedy by som potrebovala tabuľku s nápisom "sarkazmus", poprípade "irónia". Najlepšie nejakú skladaciu, aby som ju vždy v prípade núdze mohla vytiahnuť, lebo z facepalmu ma už začína bolieť tvár (občas sa tresknem dlaňou viac ako by bolo vhodné). Ale o tom inokedy. Verím, že keď sa Sheldon Cooper (bláznivý maniak z Big Bang Theory) naučil rozoznávať sarkazmus od pravdy, naučí sa to časom aj zvyšok populácie. Inak sa odsťahujem so svojím podivným spôsobom vyjadrovania na nejakú inú planétu. Najlepšie niekam mimo našej galaxie. Vytvorím si tam krajinu neobmedzeným možností s kopou Kórejcov, dúhovými jednorožcami a mojimi kaktusmi.. (čo sa týka mojich kaktusov, mám nový, malý, roztomilý prírastok, s očami, fúzami a sombrerom. Ešte mu musím vymyslieť meno..)
Pokiaľ ide o to, prečo som sa rozhodla teraz spísať článok, respektíve.. prečo až teraz, pomaly sa k tomu dostávam. Posledných 24 dní som sa utápala v sladkom ničnerobení. Dosiahla som vrchol mojej absolútnej lenivosti, že už sa mi ani nechcelo scrollovať na tumblr :D Priznávam, že všetok voľný čas som presedela za notebookom a vôbec ma to neštve. Okrem toho som už len spala a jedla. Dni som trávila sledovaním seriálov, anime, spazzovaním nad EXO a najmä čítaním príbehov na asianfanfics (strašne brutálna, nechutná závislosť hento). Konečne som dopozerala Boys Before Flowers. Heuréka! Ak by to malo mať viac dielov, vyskočím radšej von oknom. Agh, takú gýčovú doramu som ešte nevidela a ďakujem, že nebola moja prvá, inak by som už asi žiadne nepozerala.. :D Začala som tiež sledovať ďalšiu - You Who Came From The Stars - a to je úplne geniálny seriál. Vrelo odporúčam. Nové časti ešte stále vychádzajú a ja vo vytržení čakám na každý štvrtok, kedy sú k tomu už anglické titulky. A piatky čakám zase na EXO Showtime. Z anime som dopozerala Sword Art Online a Uta no prince-sama 2. Mala som aj filmové večery - Percy Jackson 2, Sherlock Holmes, Red 2 (strašne vymakaný, sexy Kórejec tam hrá, ale poďme sa tváriť, že som to nepozerala kvôli nemu, dobre?) a Hunger gamest 2. Plus asi tak milióntristotíc prečítaných stories na AFF (ktoré som miestami skoro nerozdýchala, také dokonalé boli).
A práve dneska mi moje oddychové obdobie končí, pretože zajtra začína na našej univerzite letný semester. Takže si musím ešte pobaliť veci do kufra, ráno budík na 04:15 a hor sa cestovať na intrák. A samozrejme do školy. Strašne sa mi nechce. Môj rozvrh je skutočne výborný, najradšej by som niekoho obesila na lampe. Matika s nemčinou mi ako predmety ostávajú, štyri mám nové, konkrétne účtovníctvo, bankové operácie, podnikové hospodárstvo a poistenie. Veľmi sa teším, všetko to znie akurát na samovraždu :D Noví profesori rovná sa nové preverovanie, či nedávajú prezenčku, aby sme sa mohli beztrestne nezúčastňovať prednášok. Najhoršia bude streda - v škole od 9.00 do 17.30. Stavím sa, že polovicu prespím. Ale tieto začiatky sa budú dať zvládať. Okrem zaspávania od nudy dúfam, že nič iné sa diať vo februári nebude. Až na jednu plánovanú chodbovicu na našom intráku (oslava začiatku semestra), kedy sa zabarikádujem v izbe pre vlastnú bezpečnosť, lebo na chodbách vypukne nekontrolovateľný chaos sprevádzaný alkoholom. Bude veselo. Teda, ako komu.
Keď sa vrátim domov, poctím tento blog opäť svojou veľaváženou prítomnosť, takže dovtedy zbohom, drahí moji.

Happiness can be found even in the darkness..

18. ledna 2014 v 17:40 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
..of time if one only remembers to turn on the light. (Albus Dumbledore)

Opäť je to dlhá doba, čo som sa ozvala naposledy, preto je čas napraviť to. Myslím, že už by som sa mohla blogu venovať o čosi viac, keďže mám po skúškach a najbližší mesiac žiadne knihy neuvidím. Vlastne pochybujem, že nejaké skriptá otvorím skôr ako v marci, keď už možno prídu nejaké testy. Keď si to predstavím, môj pohľad na (tento biedny) život je hneď o čosi lepší :D Do 10. februára budem mrkvačiť doma, pozerať anime, kórejské seriály, filmy a EXO Showtime - teda všetko na čo som nemala čas za poslednú veľmi dlhú dobu. Presne tak si predstavujem ideálne strávený čas. Konečne sama, v pokoji, bez stresov, bez učenia, s kopou jedla a mojím noťasom ^^.. Ahh, heaven on earth :3 Tumblr, youtube and asianfanfics are waiting for me.. Kekeke..
Pôvodne som plánovala, že prídem na blog až nejakého 23. januára. Lenže moje masochistické "ja" sa rozhodlo, že dve skúšky si dám hneď po sebe a to rovno po zimných prázdninách a tretiu skúšku o šesť dní na to. Takže oficiálne som prvý semester úspešne ukončila 15.1. so štyrmi áčkami a jedným béčkom ^^.. Fajný to pocit. A ešte šťastie, že z matiky som bola vtedy na predtermíne. Po prázdninách som sa dozvedela, že som mala zo skúšky plný počet bodov. Lol, mala by som to áčko ísť ukázať mojej matikárke zo strednej, ktorá si občas musela myslieť, že som z inej dimenzie. Lebo vždy keď sa spýtala, čo na tom nechápeme, tak som je povedala, že všetko.. :D Teraz asi prišlo osvietenie a prejavila sa moja matematická genialita.. :D Nou, nouu, just a joke. Druhú skúšku som mala v stredu po zimných prázdninách a to z informatiky. Popravde, čakala som, že to bude horšie. Že nám tá ježibaba dá najťažšie otázky, aké mohla vymyslieť. Na počudovanie, všetky tri otázky boli pomerne ľahké. Teda ľahké, keď sa to človek naučil, samozrejme :D Po dopísaní sme počkali polhodinu a potom sme vchádzali do jamy levovej (kabinetu profesorky) po výsledky a známky. So spolužiačkou sme si robili srandu, či tí ľudia tam len vchádzajú alebo aj vychádzajú. Či nás náhodou nezožerie alebo nevyhodí von oknom :D Ja som vyšla živá a s áčkom. Hneď zo mňa opadla aspoň tona stresu. Mala som chuť začať poskakovať po chodbe plnej ľudí. Dosť čo som vyšla vyškerená ako retard z toho kabinetu :D Kekeke.. Fuck yeah! Potom som sa zavrela do izby na intráku a celý deň som sa učila na hospodársku politiku. Tuším, že spať som išla asi v noci o štvrť na 4.. T__T .. A ráno o pol 7 som si myslela, že umriem. Došuchtala som sa na ďalšiu skúšku - 3 otázky, 1 som vedela :D Moje drahé šťastie. Tú jednu som rozpísala na stranu a pol, o druhej som si deň predtým hovorila, že "taká blbosť tam určite nebude, to sa nejdem učiť", tak som ju nevedela a tretiu som si napísanú na celej A4 vytiahla nenápadne z tašky :D.. Pretože o pol 3 v noci som mala tušenie, že tam táto otázka bude, tak som si to predpísala :DD Na ústnej časti si profesor ani nevšimol, že tam jednu otázku nemám. Prezeral si to asi tak 15 sekúnd a potom sa ma spýtal minimálne tisíc otázok. Výsledok áčko. Inu, pobavila som sa :D
Nakoniec som si nechala skúšku z predmetu Financie a mena, ktorej som sa bála asi najviac. Päť dní od rána do noci som tlačila do hlavy čo najviac zo 180-stranovej učebnice, pretože som to chcela spraviť na prvýkrát, aby som mala potom konečne svätý pokoj. Ty kokos, stres ako pred maturou.. :D Desať otázok sme mali testových s možnosťami a dve otvorené. Keď už som videla, že obe otvorené otázky mi sadli, odľahlo mi. Lebo za tie je najviac bodov. Z testových som vedela 8 a 2 som tipla. A tie dve ma vážne naštvali, lebo v celých skriptách o nich ani zmienka nebola. Fuj na nich :D Po skúške som sa vybrala do nákupného centra, pobehala som obchody, kúpila som si tričko, Bubble Tea ♥ (konečne má Bubbleology pobočku aj u nás v Nitre, lebo doteraz bola iba v BA) a pizzu. A zvyšok dňa som mala pohodu. Na druhý deň som si šla po výsledok z poslednej skúšky - moje jediné béčko :D Ale som za to veľmi rada, lebo pôvodne som si vravela, že aj éčko zoberiem, lebo aby som spravila. Takže už mám po všetkom.. ^^ muhehhee.. Chystám sa len oddychovať. A samozrejme, venovať čas všetkým svojim veciam, ktoré som doteraz zanedbávala.. A spraviť si poriadok v mojom emocionálnom chaose..
Ozvem sa čoskoro, drahí moji.. aj s novými článkami :)

Today is the first blank page of a 365 page book. Write a good one..

1. ledna 2014 v 8:54 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Pôvodne mal byť toto posledný článok v minulom roku, lenže nakoniec mi to vyšlo na prvý článok v novom roku 2014. Hold, skúšky sa mi pomaly blížia a tak nerobím nič iné, len sedím celé dni nad knihami. A nadávam si, že som spravila peknú hovädinu, keď som si dala dve skúšky hneď po sebe a to rovno na budúci týždeň. Baka! A to ešte skoro nič neviem :D Môj mozog odmieta spolupracovať a moja fantázia sa stráca niekde v EXO krajine zázrakov. Takže sústredenie nulové, frustrácia maximálna, zúfalstvo nekonečné a stres na pokraji únosnosti. I love my fabulous life.. :D Keď bude po všetkom, Jashin žehnaj 22. januáru, kedy začnem oddychovať. Ak sa neprepnem do módu masochistu a nedám si poslednú skúšku 15.1., aby som to mala rýchlo za sebou kľudne aj s déčkami. Shit, aj éčko z Financií zoberiem, len nech mi dajú pokoj a hlavne že to zrobím :D Takže držte palce, my dears, nech neprídem o nervy, vlasy, zdravý rozum *o ten prišla už dávno* a nech moje psychické zdravie zostane silné :DD K-pop so mnou. Amen.
No ale aby som sa aj dostala k jadru veci, skôr než odletím/odplávam/utečiem niekam do ďalekých krajín, napríklad do Narnie. Všetkým by som vám chcela popriať Šťastný nový rok ^^ .. Všetkým mojim milovaným darlings, členom k-pop family, spolumilovníkom EXO, mojim blogovým priateľom a známym, náhodným zblúdilcom, návštevníkom a všetkým kaktusom (To posledné odkazuje Iggy.. Áno, ešte je živý a zdravý. Nie, netýram ho. Iba občas. A nie, nehodlá už ovládnuť svet s Kaktuzou. Dostal čokoládu, tak poslúcha) .. Nech sa vám v novom roku darí, nech prekonáte všetky prekážky a splníte si svoje ciele.. ^^ Môj rok 2013 bol docela náročný, dovolím si povedať, že to bol môj najnáročnejší rok vôbec. Ale zároveň som spoznala veľa nových, úžasných ľudí a zažila som nové veci, ktoré si budem navždy pamätať :) V marci som nejakým spôsobom spravila písomnú maturitu a potom ma čakala Animeshow. Už teraz sa teším na AS 2014, kde hodlám byť konečne všetky tri dni a dosýta sa to užiť :3.. (ešte musím popremýšľať nad cosplayom) V apríli bola maturita z účta, v máji maturity ústne, najťažšie obdobie a som rada, že je za mnou. Tri rozlúčky s mojou triedou zo strednej. Musím povedať, že mi to chýba. Stredná a tí ľudia tam. Dokonca aj učitelia. V máji som tiež oficiálne prepadla mojim milovaným EXO a odvtedy celkom slušne ruinujú môj život (a moju peňaženku! :D..) svojou dokonalosťou. Jún sa niesol v znamení náročných prijímačiek a nakoniec som bola prijatá na obe výšky. Zvolila som Nitru. V júli prišiel epický k-pop camp. Úžasné tri dni plné toho, čo milujem ^^.. Tri dni plné ľudí, na ktorých nezabudnem a ktorých stretávam na podobných akciách :) Ďalej dovolenka v krásnom Chorvátsku. Dúfam, že som vám prostredníctvom fotografií mohla priniesť kúsok toho raja k vám domov :3 Opäť nezabudnuteľné zážitky. Rovnako ako výlet do Ostravy a do Prahy v auguste. Tamojší Czech Hallyu Wave a K-pop contest stáli za to. Dni strávené s mojou milovanou Syri a mojou novou spriaznenou dušou Scars ^^..Asianstyle párty. A v septembri prišiel nástup na vysokú školu. Nové mesto, nové prostredie, spočiatku ma to desilo, najmä intrák. Vďaka za to, že sme to so Sharkym nejako prekonali :) V novembri stretnutie s ľuďmi z k-pop campu na dvojdňovom Hangukon a Nippon festivale. Tiež mám za sebou prvé vysokoškolské testy, zápočty, prvý semester. Ulievanie z prednášok, krúžkovica so spolužiakmi. Pohodové Vianoce. Dúfam, že rok 2014 bude tiež plný nových zážitkov a že budem môcť opäť stretnúť svojich priateľov aj z ďalekých kútov Slovenska a Čiech :) A zároveň verím, že tento blog tu bude naďalej fungovať. V apríli oslávi svoje 6. narodeniny. Aj keď mám už na blogovanie veľmi málo času, len tak ľahko sa ma nezbavíte :D Hoci teraz ma tu najbližšie čakajte až ku koncu januára..
Užívajte si zvyšok prázdnin, drahí moji. Dúfam, že Vianoce ste mali dobré :) Ja som spokojná viac než dosť, nový prílev peňazí ma tlačí na Ebay zase si niečo objednať :D Včera mi prišlo Exo tričko - vzadu je nápis Wolf 88 a vpredu meno Kris :3 Kekeke.. Môj milovaný bias :D A včera mi kamarát z k-pop campu priniesol dodatočne darček - čokoládu a dva Exo plagáty na A3, ktoré mi dal vytlačiť. Avrr, to bolo také roztomilé ^^ A milé. A nečakané. Zlatý chalan. A k tomu aziat :3

Toť asi vše. Takže šťastný nový EXOtický rok vám prajem ^^



Život je len cesta plná úsilia..

21. prosince 2013 v 21:28 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Po takej dlhej dobe je toho skutočne veľa, čo by som chcela napísať. Ešte viac ako si dokážem spomenúť a viac ako by som mohla napísať do tohto článku. Sú to príjemné i menej príjemné zážitky zlúčené do veľkej kopy toho, čo sa stalo. A rozmýšľam, kde začať, pretože už aj môj mozog odmieta spolupracovať a relaxuje v režime vianočnej atmosféry. I keď ja ten pocit Vianoc akosi ešte stále nemám a to už bude Štedrý večer o tri dni. Neviem, či k tomu prispela neprítomnosť snehu alebo moja celková vyťaženosť. Len keď som sa prechádzala vyzdobeným mestom a vianočnými trhmi, mala som pocit, ako keby boli Vianoce už na druhý deň. Inak jediné, čo dokážem vnímať, sú prázdniny a pár dní voľna, ktoré si doprajem, pokiaľ sa nezačnem učiť na skúšky..
Čo sa týka školy, môžem celkom spokojne skonštatovať, že zatiaľ sa mi darí dobre. Zatiaľ. Zápočty som urobila všetky, takže niet sa na čo sťažovať. Z Informy som mala najviac bodov, fuck yeaaah :D Konkrétne 94 zo 100. Kto by to bol povedal ešte v čase, keď som nadávala na vývojové diagramy, pri ktorých som nevedela ani kde je sever :D Hm, začínam veriť na zázraky. Alebo na chyby v Matrixe. Z Ekonomických teórii skúšku nemám, čakám len na spočítanie všetkých bodov. Dúfam, že mi to vyjde na béčko a budem naozaj rada ^^ .. Taká nemčina bola kapitola sama o sebe -.- . Naša učiteľka Nemka je niekedy ako maďar a dopletie aj to, čo sa dopliesť nedá a všetci sme nakoniec úplne zmagorení. Rovnako ako aj zo zápočtového testu, nad ktorým musela ona privrieť obe oči, aby sme zápočty dostali všetci.. kekeke.. :D Test z Financií, z ktorého som bola fakt v prdeli, som spravila na 14 bodov z 15, čo je záhada väčšia ako Bermudský trojuholník. Dvojitý Bermudský trojuholník plus záhada bájnej Atlantídy, prosím pekne. Z Hospodárskej politiky to bolo najlepšie. Profesor si len "pozrel" naše seminárky a dostali sme zápočet. A nakoniec najväčšia záhada, oproti ktorej sú aj kruhy v obilí obyčajné nič, je môj výsledok z matiky. Z predmetu, ktorý som nenávidela celú strednú školu, aby bolo jasné. Plné počty z oboch písomiek a Áčko zo skúšky, ktorú som mala tento týždeň ako predtermín.. :D Myslím, že toto sa nedá pochopiť. Inak ako náhodné osvietenie po štyroch rokoch si to vysvetliť neviem :D Viete deti, sú veci medzi nebom a zemou, ktoré nedokážeme pochopiť. Ako toto áčko z matiky. Amen..
A tak som sa teda strávila posledný mesiac učením a knihy som zatvárala niekedy v noci o druhej (pred skúškou z matiky o tretej).. Okrem toho som sa viac spoznala so spolužiačkami zo skupiny a vytvorili sme celkom dobrú partiu :) Aj na vianočný punč sme minule spolu vyrazili.. Ms. Pain-in-the-ass nám so Sharkym už nejako dala pokoj, odcucla sa od nás a nalepila sa na ďalšieho človeka. Heuréka! Môj život je hneď o čosi kľudnejší.
Z tých príjemných zážitkov, ktoré sa stali, musím spomenúť Hangukon a Nippon fest - kórejský a japonský festival, ktorého som sa zúčastnila 23. a 24. novembra ^^.. I keď prvý z týchto dvoch dní nezačal práve najšťastnejšie, pretože som niekedy fakt debil :D Mala som dva budíky na piatu ráno a ja som samozrejme oba prespala, však prečo nieee :D Na intrákovej izbe som bola sama, všade ticho, nemalo ma čo zobudiť. A tak som nejako samovoľne vstala o 7, kukla na hodiny a jééb infarkt :D A to som mala ísť na pol 8 na autobus do Bratislavy. Nadávala som si teda celé ráno a zároveň som ďakovala, že z Nitry do BA chodí autobus častejšie ako u nás doma MHD. Niekedy aj každých 20 minút a samotná cesta trvá hodinu. Tak som prišla neskôr ako som plánovala, ale prišla som! Čo je úspech, lebo som ešte prestupovala v mestskej a tak viete, Nataly idiot je schopná stratiť sa aj vo vlastnom meste :D *bez komentára* .. Prvá prednáška, ktorú som absolvovala, mala názov Trot - neodmysliteľná súčasť kórejskej kultúry. Pôvodne som vôbec netušila, čo trot je, ale teraz to už viem a okrem toho som sa dozvedela kopec zaujímavých vecí a aj sme sa dobre zasmiali na niektorých videách :D *miestami skoro padala pod stoličku* Potom som sa vydala hľadať moje dve stratené deti (z letného k-pop campu) a ani za boha som ich nevedela nájsť. Keď v tom sa zrazu na mňa vyrútila panda a Stitch (viete, Lilo a Stitch), vrhli sme po mne a skoro ma zrolovali do podlahy :D Ja len WTF výraz, že preboha, čo sa deje. Nakoniec sa ukázalo, že za pandu bola prezlečená Yumi (alias Jožo, moje dieťa číslo 1) a Stitch bola Baša (alias Diego, dieťa číslo 2, ktoré si myslí, že je adoptované :D..) Bola som rada, že sme sa tam našli a že sme spolu strávili tie 2 dni :3 .. Tiež sme tam stretli kopec ľudí, ktorých sme poznali z k-popu campu, takže to bolo fajn ^^.. Ďalšia prednáška, na ktorej som bola, sa volala Južná Kórea netradične a lacno. Potom sme sa presunuli do kino panelu, kde bolo predstavenie cosplayov, k-pop vystúpenia tanečných skupín, karaoke a nakoniec prednáška EXO SEXO, muheheee :D Celkom dosť EXOtics sa nás tam pozbieralo, aby sa pokochalo sexi členmi tejto skvelej skupiny :D Len mi bolo ľúto, že som nemohla zostať do konca a musela som o 7 odísť, pretože 19:30 mi šiel bus naspäť do Nitry. Lenže čo čert nechcel, zase sa zadarilo a ja som zmeškala bus MHD, na ktorý som mala prestúpiť. A tak som išla na stanicu rýchlo pešo (vďakabohu, že ten kúsok Blavy poznám), lenže autobus mi zdrhol akurát pred nosom.. Našťastie ďalší a zároveň posledný v adekvátnu večernú hodinu išiel 19:45.. Neskoršie som sa vracať nechcela, predsa len behať sama takto neskoro nie je práve najbezpečnejšie..(pekní ľudia to majú v živote ťažké :DD..)
Na druhý deň som si nastavila 5 budíkov, všetko som stihla a na Hangukon som prišla ešte pred začiatkom všetkého. Hneď som išla na prednášku "Ako sa predáva v Kórei?", o kórejskom marketingu, na ktorej sme sa dobre zabavili. Potom som bola na "How to make an idiol" - čiže čím všetkým si musia prejsť mladí, talentovaní ľudia v Kórei, aby sa mohli stať idolmi. Poviem vám, sranda to teda nie je, len čistá drina. Najviac som však tešila na Denisu Ogino, ktorá je autorkou knihy Sushi v duši, v ktorej popisuje svoj život vydatej ženy za Japonca (s ktorým je ale v súčasnosti rozvedená a býva opäť na Slovensku aj s malým synom). Rozprávala nám hlavne o japonskom jedle, ale dozvedela som sa aj mnoho iných zaujímavostí a dúfam, že ešte niekedy budem mať príležitosť ísť na jej prednášku, lebo ona je úžasná! ^^.. Ďalej nasledovalo stretnutie s manželmi Vackovými, ktorí prešli Kóreu a Japonsko na bicykli a napísali o tom aj knihy :) Po prednáškach som bola konečne spolu s Yumi a Bašou ^^ A očumovali sme aziatov :D Bol tam aj Banán z k-pop campu, pre ktorého sme mali slabosť :D Oh, a on si ma pamätal, že som bola na campe.. T.T *plače od dojatia*.. Aspoň niekto xD A potom sa tam začal so mnou po anglicky vyprávať a ja ako debil som tam stála, pretože moje anglické vyjadrovanie je biednejšie ako biedne :DD Anglicky rozumiem, však sledujem show s EXO s eng titulkami a tiež čítam anglické poviedky, ale keď mám niečo po anglicky povedať, skutek utek :D.. Olaláá a mal tam aj brata *-* .. Very sympatiš brata :D Yumi mi dala prezývku Šupka. Keď bol jeden Banán, druhý bol Šupka. A niéé, vôbec potom nevznikali yaoistické predstavy typu banán v šupke.. :D NOPE!! *perverzný smiech* .. Takže bol to skvelý víkend, ktorý si si užila a odreagovala som sa ^^
Bohužiaľ, nasledoval návrat do reality. Už som len poväčšinou mala nervy na ľudí z intráku, lebo to je kopec magorov. Tri týždne tam s petardami a kadejakými bombami trieskali, až som mala pocit, že začína tretia svetová. Party hard. Ožratí chalani pobehujúci po intráku. Pištiace baby. Nahlas hudba. Nočné vyspevovanie z okien (to bola taká vtipná, hudobná vložka do pochmúrneho večera). Naháňanie sa po intráku. Vykrikovanie po chodbách o druhej v noci. Dokonca tento utorok som mala pocit, že hádam zbúrajú internát. Ah, kde to žijem? :D Idiots everywhere. Jednoducho nevybúrení vysokoškoláci. Bez rozumu. Bez dozoru. A s chlastom.
Dobrá bola ešte včerajšia stretávka zo strednej, kde sa nás zišlo asi tak 12 a užili sme si skvelý večer ^^
To by bolo všetko, drahí moji.. Užite si Vianoce, oddychujte, vyjedzte
všetky koláče a sledujte rozprávky v telke.
Šťastné a veselé, dears ♥

Báj d véj, takto EXOticky vyzerá moja časť izby na intráku :D A moja nová taška s EXO ^^
(ospravedlňte tú hroznú kvalitu spôsobenú nedostatkom svetla :D..)
2i - image hosting zdarma 2i - image hosting zdarma2i - image hosting zdarma

 
 

Reklama