→Denník seriózneho šialenca

Slávnoste prisahám, že nič dobré za lubom nemám..

15. listopadu 2013 v 13:02 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Začínam mať pocit, že dni v poslednej dobe ubiehajú čoraz rýchlejšie a rýchlejšie, až nestíham otáčať kalendár. Nie že by boli všetky príliš jednotvárne, monotónne (monotónny je iba hlas Uspávača hadov na prednáške), ale týždne sa míňajú tak, že to ani nestačím vnímať. V pondelok cestujem na intrák, vo štvrtok zas idem domov. Neustály kolobeh. Dni strávené doma sa zlievajú do jedného a opäť je pondelok. Budúci týždeň už bude deviaty, ktorý strávim na výške. A to mám pocit, že už tam chodím desaťročia. Človek tam normálne zostarne, ako z neho tie prednášky najvyššej "záživnosti" vysávajú energiu :D Je to taká každodenná, 90 minútová pomalá smrť, keď má človek chuť radšej vyskočiť z okna ako hento počúvať. Bože, čo by som dala za 45 minútové hodiny, ako boli na strednej. Vraždila by som pre ne! :D Celkom vtipné však je, že počas prvých týždňov všetci poslušne chodili na prednášky, miestnosti boli natrieskané ako keby dávali rožky zadarmo.. A teraz? Teraz je celkom úspech, keď sa nás tak z 200 zíde 30 :D Hold, každého to veľmi rýchlo omrzelo. Ale stále obdivujem tých, ktorých to ešte neskolilo, počúvajú na prednáškach a zodpovedne si píšu poznámky do zošitov.. (zhruba 5 % osadenstva). Zvyšok príde na prednášku raz za uhorský rok (alebo keď hrozí prezenčka), prezentáciu si prípadne vyfotia na mobil.. alebo spia, alebo odídu v polovici (tí statoční niekedy aj po dvadsiatich minútach). Ja keď som násilne donútená zúčastniť sa tej hromadnej uspávacej akcie, tak pozerám doramu Boys Before Flowers na mobile :D Musím to rýchlo dopozerať, nech môžem začať kukať jednu novú s názvom The Heirs.. Muhehee :D To mi pripomína, že si musím pozrieť aj film Secretly, Greatly, ktorý som konečne našla s českými titulkami.. :3 A ešte chcem ísť do kina na Thora 2. A Hry o život 2. Sakra, nejako je toho veľa. A ja som príliš zanezprázdnený študent.. Ugh, I hate my life. A aby som náhodou nemala málo dôvodov k nenávideniu vlastného života (lol :D..), ešte som prišla aj o možnosť ísť na koncert One Republic - Native Tour 2014, ktorý bude vo februári v Bratislave.. T.T ..(fuck, fuck my unfair life).. One Republic je jedna z mála skupín, ktoré počúvam pomimo k-popu a ktorým som stále verná ♥ Už som si dokonca aj zarezervovala lístok! Len 35 € za státie pred pódiom. Lenže .. naši povedali nie, tak nie. Žiadna diskusia sa nepripúšťa, because.. Ah, my dears, this is a very looong story. Mne je buď niečo zakazované alebo prikazované. Občas mám pocit, že žijem v diktátorskej domácnosti. Aspoň že na intráku si môžem robiť realívne čo chcem, bez toho aby ma niekto kontroloval. A viete čo je najzvláštnejšie? Ako sa behom pár týždňov zmenil môj pohľad na internátny život. Možno je to tou väčšou mierou slobody..(beloved freedom) Možno je to tým, že moja izba vyzerá konečne lepšie, keď som ju zEXOtizovala :D Na skrini mám polepené obrázky EXO a na stene ich veľký plagát (od mojej drahej Scars).. ^^ Ešte si chcem dať vytlačiť niektoré svoje fotografie a vyvesiť si ich nad posteľ. My own little world.
Čo sa týka posledných dvoch týždňov, spomínam si hlavne na to, ako som minulý pondelkový večer takmer zmeškala vlak do Nitry. Čakala som kedy príde, veď hlásili jeho meškanie a potom som zistila, že som vlastne stála celý čas (takých 25 minút v tej kose) skoro vedľa neho :D Huh, ja som občas ako z inej planéty. A celkom desivé bolo, keď zrazu vo vlaku počas cesty zhasli všetky svetlá. Ja s kamarátkou sme sedeli samé v kupé a nevedeli sme, čo sa deje. Vonku tma ako v rohu a vo vlaku tiež. A samozrejme, čo mňa hneď nenapadlo.. "Toto je ako v Harry Potterovi! Zhasli sa svetlá a teraz začneme spomalovať." Sakra, a vážne sme začali spomalovať. "Ježiši, teraz sem nastúpia dementori a začnú z nás vysávať všetko šťastie až nám zostanú len najhoršie spomienky zo života! Alebo je toto únos vlaku! Hergot, ja som vedela, že nemám pozerať toľko filmov! Nechcem ešte zomrieť, na to som príliš mladá a pekná." :DD A potom nech mi niekto hovorí, že som normálna :D Kamoška na mňa pozerala, či som psychicky labilná alebo mám len dočasný skrat xD.. Nuž, ja rada dramatizujem..
Pokiaľ ide o moje štúdium, to je samo o sebe dramatické. No ale stále to nie je tragédia. Učím sa, aj keď sa mi príšerne nechce. A už mám za sebou tri zápočtové písomky. Matiku som spravila na 100 %, čo je fakt ale fakt totálne divné/zvláštne/mimozemské/nemožné.. Štyri roky na strednej som matiku nechápala a teraz prišlo osvietenie :D Začínam veriť v zázraky. Z Ekonomických teórii som mala 88 %, čo bol tiež príjemný dôvod na radosť. A nakoniec sme túto stredu písali z Informatiky, z tých hrôzostrašných vývojových diagramov. Učila som sa na to asi tak x milión hodín a mám celkom dobrý pocit z toho, ako som to napísala, takže uvídíme, aký bude výsledok ^^ .. Budúci týždeň ma čaká zápočtový test z Financií a mena. Ehm, mala by som začať učiť tých 130 strán zo skrípt, ktoré som ešte ani nevidela. Prúser, deti moje, prúser. A to ma ešte čaká seminárka na takú škaredú tému, ktorú budem písať neviem kedy, lebo budúci víkend sa chystám na Nipponfest a Hangukon do Bratislavy! Kekeke.
Včera sme mali ako prváci slávnostné imatrikulácie. Všetci na seba nahodili tie najlepšie handry, čo doma našli a zišli sme sa v hlavnej aule. Na začiatku sa pustila hudba a pomaly prichádzala dekanka fakulty, prodekan a ešte dve ďalšie osoby, oblečení v tých svojich (kráľovských) rúchach a mne spočiatku mykalo kútikmi, lebo mi to prišlo vtipné :D Nejaký ten príhovor sa udial a potom sme po jednom chodili, dotkli sme sa takého žezla, poklonili sme sa dekanke, podali sme ruku prodekanovi so slovami "Sľubujem" na potvrdenie študentského sľubu a dostali sme index (výkaz o štúdiu) - malú knižočku, kam sa nám budú zapisovať hodnotenia zo skúšok. Mňa hneď napadlo, že namiesto "sľubujem" poviem "slávnostne prisahám, že nič dobré za lubom nemám" :D (nejaká potterovská mánia na mňa ide.. zase) Ale zabil to najviac jeden chalan, ktorý keď dostal index, vytiahol mobil a odfotil sa s prodekanom.. :D Všetci študenti neskutočný výtlem a štyria králi sánka dole nad tou drzosťou.. Sranda musí byť.
To by sme mali.. Idem sa vzdelávať, drahí moji.. Dobrovoľne nasilu..

Niektorých ľudí musíme užívať len vo veľmi malých dávkach..

1. listopadu 2013 v 14:59 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Nerada to hovorím, ale myslím, že by som sa mala učiť..(uhm, mala) Najskôr asi vývojové diagramy na informatiku, ktoré nepochopím ani keby traktory padali z neba. A potom derivácie na matiku. Tu tiež pochopenie ostalo niekde v paralelnom vesmíre. A mala by som písať ďalšiu seminárku, tentokrát na hospodársku politiku. A potom ešte jednu na Financie a mena, ktorú mám robiť spolu s ďalšími štyrmi ľuďmi, ktorých ani nepoznám. Fajn, fáájn. Namiesto toho sedím tu.. s výčitkami svedomia, že kašlem na svoj blog a na vás. A s vedomím, že moje aktuálne náklady obetovanej príležitosti sú naozaj veľké..(ekonomická deformácie mysle) Hergot, veľmi by ma zaujímalo, ktorí múdri ľudia vyprávajú, že na výške má človek polroka voľno a potom že sa stačí naučiť iba na skúšky. Hovädina. Môžem kľudne zboriť tento mýtus priamo tu a teraz. Fakt netuším, ako sa toto dostalo do podvedomia spoločnosti. Aby bol študent pripustený ku skúške, musí najprv získať zápočet. A ten získa iba tak, že sa bude učiť na čiastkové písomky a získavať z nich dostatok bodov.. A že bude písať seminárky a prípadové štúdie a podobné prkotiny. Takže žiadne veľké ulievanie. Síce tých písomiek nie je tak veľa ako na strednej, zhruba asi dve čiastkové za semester z každého predmetu, lenže človek sa na to musí naučiť pomaly polovicu kníh. A stále nechápem, čo ľudia považujú na tom vysokoškolskom živote za také strašne úžasné.. Pokiaľ ovšem nerátam tých, ktorí sú ako odtrhnutí z reťazí, robia na intráku ožranpárty, hluk, bordel a otravujú tým ostatných ľudí, ktorí chcú napríklad pozerať v kľude svoje kórejské seriály :D Damn. Občas je dobré sa pre vlastnú bezpečnosť radšej večer zamknúť v izbe. Nuž, intrák, miesto kde to žije. Občas až príliš :D Ale vážne. Je síce fajn starať sa sám o seba, byť trochu samostatný, nezávislý, slobodný človek, ale že by som išla umrieť od všetkej parády, to povedať nemôžem. Jedno z pozitív je, že mám aspoň prehľad o cenách potravín v Lidli, Hypernove a Bille :D A že trávim viac času vonku. Inak škola za veľa nestojí. Akurát nás tam nejaká stará ježibaba šikanuje pred tabuľou. Agrr, ako môže existovať taká príšerná osoba bez kúsku ľudskosti a byť profesorkou? To mi sem rovno pošlite Voldemorta, kurňa. Aj s jeho hadom. Tomu tiež empatia hovorí asi toľko čo mne derivácia funkcií.
A keď už som tak nenápadne spomenula tú matiku, minulý týždeň sme písali prvú zápočtovú písomku. Myslím, že som to zvládla celkom slušne.. Vzhľadom na moje pomery. A môj láskyplný vzťah k tomuto úžasnému predmetu..(agh, toľko irónie) Tento týždeň sme zas písali test z Ekonomických teórií a to hneď v pondelok. A to už také moc dobré nebolo. Sakra. Ja nechcem ísť písať opravný test v januári! Takže sa len musím modliť, že som to spravila nad 64 %.. Inak bude zle :D A nie je nič lepšie, ako ísť po takom vražednom teste upokojiť svoju dušu do obchodov :D Tak som si spravila radosť peknou mikinou ^^ Večer sme sa ešte prechádzali po meste a užívali sme si príjemnú atmosféru krásnej Nitry..(ohliadnuc od toho, že sme sa skoro stratili) ..V utorok som mala iba jedny cvičenia (na prednášku som sa zase vykašlala), kde som sa modlila, aby ma nevyvolal predniesť moju seminárku, ktorú som ani nemala.. :D A od pol 11 sme mali voľno. Skvelý to pocit. So Sharkym (ktorý si sem chodí čítať moje články aj keď som mu to zakázala! :D..) sme sa išli najesť do mesta a potom sme si spravili výlet na neďalekú kalváriu. Autobus nás však vyhodil na opačnej strane kopca, takže hore ku kaplnkám sme sa trepali po strmých skalách. Panika, hystéria, smrť v očiach, lebo obaja sa bojím výšok :D Lol. Sharky nahodil ultra turbo a vyšplhal to priam nadzvukovou rýchlosť, kdežto ja som ešte zostala visieť na polceste. Zradca! :D Výhľad z vrchu kalvárie bol naozaj úžasný, celú Nitru sme mali ako na dlani.. ^^ Ďalekohľadom sme očumovali našu fakultu a intrák, fotili sme všetko čo sa dalo, okolie, kaplnky a samých seba :D Dole sme zliezli už tou správnou stranou, takým nenáročným kopcom. Myslím, že v zime by sa tam dobre sánkovalo. Možno aj lyžovalo, ale ja sa lyžovať neviem, takže by som brala asi boby. Héy, ale to vôbec nie je zlý nápad. Musím si to niekam zapísať. Bobovať sa na kalvárii. Myslím, že by nás za to niekto preklial.. :D Zhruba o druhej sme sa vrátili na intrák po príjemne strávenom doobedí. Večer sme išli ešte nakupovať spolu s Ms. Pain-in-the-ass (veľmi dlhý príbeh, ľudia, veľmi, veľmi dlhý..a otravný..) a potom sme si so Sharkym pozreli film Johnny English 2.
V stredu sme mali dve cvičenia, z toho jedno príliš nudné a druhé príliš desivé. Na poslednú prednášku sme sa vykašlali a utekali sme s kuframi na stanicu. Sharky ma ukecal, aby sme skúsili ísť domov vlakom s prestupom v Zbehoch. Tak sme išli z Nitry osobákom (natlačení ako sardinky, lebo celý národ sa na sviatky sťahoval domov) asi 20 minút do Zbehov a tam sme čakali na rýchlik z Bratislavy. A tu sa začala naše extra skvelá zábava :D Rýchliku sa pokazila mašina, tak mal vlak hodinové meškanie. Čakali sme teda v Zbehoch, čo je malá, malinká stanica uprostred poľa a ničoho iného, v čakárni 2 krát 3 metre. Po hodine prišiel rýchlik, pekný, moderný. Nastúpili sme, sadli sme si a ja som začala kukať doramu na mobile. Lenže čo sa nestalo. O chvíľu nám bolo povedané, že na najbližšej zastávke, teda v Topoľčanoch musíme všetci vystúpiť. Asi sa im zase niečo posralo :D Tak sme teda všetci vystúpili a napratali sme sa rýchlosťou zásahového komanda a bez akéhokoľvek zľutovania voči ostatným.. do náhradného vlaku, osobáku, o polovicu menšieho. Takže som celou cestou domov stála, lebo sme sa zase hrali na sardinky. Vlak nechcem vidieť najbližší mesiac.. :D
To by sme mali z môjho záživného života asi všetko. Opäť netuším, kedy sa to zjavím najbližšie. Buď ma zabije informatika alebo blížiaci sa comeback EXO. ASDFGHJKLDFG, EXO prídu s novým albumom!.. Whooaa..*skáče po izbe* A ešte budú mať aj vlastnú show *-* Mám sa na čo tešiť ^^ Tiež sa chystá koncom mesiaca odovzdávanie cien MAMA 2013, takže na to budem zase čumieť a spazzovať. A aby toho nebolo málo ..EXO postúpili do desiatky najlepších svetových umelcov v rámci MTV EMA :3 Ah, a ešte čosi.. 23.-24. 11. bude u nás v BA Nipponfest a Hangukon, japonský a kórejský festival, na ktorý by som chcela ísť.. ^^ Muhehéé.. See you later, darlings.

Krúžkovica aneb spoznávanie sa medzi sebou pri poháriku v krčme a pri fľaše vodky večer pod mostom..

22. října 2013 v 17:19 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Uhm, mali by ste ma ukameňovať za to, že som sa tak dlho neozvala. Alebo poslať do vyhnanstva na Sibír. Sorry, darlings, ale v poslednej dobe je toho nejako veľa. Oveľa viac.. ako je znesiteľné pre moje pomalé, stereotypné, životné tempo. Ani neviem, kde mám začať. Kto by si bol pomyslel, že aj môj večne nudný život môže byť zrazu taký rušný. Stále neviem, či je to dobré alebo zlé. Musím tomu nechať čas. A s mojou sklerózou som pomaly aj zabudla, čo všetko sa vlastne udialo. Zabite ma. Vážne. Inak sa sama obesím na lampe,.. skôr ako to stihne spraviť moja profesorka informatiky. Tá by nás všetkých najradšej hodila do skartovačky, keby mohla. Začínam sa báť o svoj život. A navyše ide na mňa depresia. Zase raz. Normálne asi napíšem zbierku depresívnych a sebatrýzniacich básní. Niečo ako Nox et solitudo, teda Noc a samota. Od Ivana Krasku. Poznáte ho? Ten bol asi tiež dobrý pesimista a depresionista.. A alkoholik. Všetci básnici boli alkoholici. Alebo aspoň väčšina. To je záver, ku ktorému sme došli ešte na strednej škole za roky skúmania básní. Takže najskôr začnem piť a potom písať svoje básne.. Jedna z pozitívnych vecí ale je, že som si už zvykla na intrák. Už nám aj teplá voda tečie, aj kúria (možno až príliš..ehm, nechcete sa prísť vysaunovať do mojej izby?), steny mám krásne oranžové, internet mám. Čo viac mi ku šťastiu treba? Nikto ma neotravuje, nikto ma nebuzeruje, nemusím vysávať, utierať prach a upratovať riad z umývačky ako doma :D I keď doma mám zase viac jedla a chladničku. A mikrovlnku. A moje k-pop plagáty.. :D Ale v skratke, už som tu celkom spokojná. Do popredia sa však prediera iný problém. Väčší problém. Mega obrovský problém. Nebaví ma škola. Dobre, to nebol vtip, škola nebaví nikoho. Ale ľudia, toto je hardcore. Vysoká škola stojí za prd. Prednášky stoja za prd. Toto snáď nikoho v celom vesmíre nemôže baviť. Občas ani obraz, ani zvuk. Nevieme, ani kde je sever. Dezorientácia maximálna. Polovica ľudí na prednáškach spí alebo zaspáva a druhá polovica ľudí sa hrá na mobiloch. Bez srandy. Buď sa tie monotónne prednášky nedajú počúvať alebo nikto nemá tušenia.. o čo.. pre všetko pekelné na zemi.. vlastne ide. Ešteže máme cvičenia, na ktorých nám to druhí profáci vysvetlia. Teda..ako kedy a ako kde. Ale z prednášky ja osobne nič nemám (všetka česť Ekonomickým teóriám). Nič tam človek nepochopí, nič sa nenaučí.. (však máme skriptá) Vlastne, začínam si myslieť, že aj tak sme tu na škole všetci kvôli tomu, nech máme titul a dovidenia. Ak toto prežijem, zožeriem kefu..
Čo sa týka vecí, ktoré sa udiali za poslednú dobu, začnem asi svojimi narodeninami. Pred desiatimi dňami som oslávila dvadsiatku a začínam sa cítiť fakt stará :D 20. 20. 20. Celkom desivé. Hlavne keď vyzerám na 16. A správam sa ako keby ma postihla druhá puberta. A viete čo? Je mi to jedno. Why so serious, people? Neviem, prečo majú moji rodičia tendenciu džubať ma za to, že nie som seriózne, dospelé dievča s rozumným správaním. I'm crazy. Forever. Young and crazy. And fangirl, k-poper & otaku. Od človeka ako ja nemôžete chcieť, aby bol normálny a vážny. A na svoje dvadsiate narodeniny som mala tortu s EXO :D Kekeke..*like a boss* Vyzerala skvelo, chutila skvelo..
Čo sa týka minulého týždňa, v pondelok ma matika priam kardinálne dorazila (moje chápanie skončilo na bode mrazu) a na Ekonomických teóriách som bola celkom v obraze, čo je divné, ale bohvie ako dlho mi to vydrží (zatiaľ jediný predmet, ktorý ma celkom baví.. Až na to, že mám o týždeň odovzdať seminárku na tému Merkantilisti a kameralisti a nemám ani čiarku. A píšeme test z učiva, ktoré je v dvoch učebniach asi na 100 stranách. A ja ešte nič neviem. Lol.) V utorok som sa ráno uliala z prednášky (zase) a radšej som si o dve hodiny viac pospala. O 9 som teda začala, o pol 11 skončila. Program na zvyšok dňa - výlet do Bratislavy so Sharkym. Počasie bolo krásne, príjemné teplo a ja som sa konečne po roku stretla s Majkou, mojím drahým manželom, ktorý mi veľmi, preveľmi chýbal! Veď kvôli nej som sa do tej Blavy trepala :D Moje malé, zlaté, ňuňaté :3 Zašli sme spolu do Eurovei na Bubble Tea ♥, kecali sme, ohovárali, preberali kadečo a kadekoho; kto, s kým, kde, kedy, ako.. Poznáte to. Neskôr sa k nám pripojila Marianka, na ktorú som sa tiež tešila. Spravili sme si menšiu prechádzku po historickej časti mesta, preberali sme všetky novinky z našich životov a pobehali sme obchody v nákupnom centre ^^.. Super deň s mojimi kočkami :3
V stredu výdatné šprechovanie na nemčine, vražda s vývojovými diagramami na informe (nenávidím ich) a hromadné unudenie sa k smrti na Financiách a mene. Občas mám chuť radšej vyskočiť z okna. A potom sa oficiálne zahájila krúžkovica, teda spoznávanie sa medzi sebou v rámci našej študijnej skupiny. Lenže z pôvodných 26 spolužiakov sa nás zišlo zhruba 15. No vypilo sa toho toľko, že by sa aj všetkým 26-tim ušlo :D Usadili sme sa v jednej krčme, objednali sme si, ja solídne becherovku a spoznávanie mohlo začať. Dobre sme sa nasmiali, povyprávali sme si kadejaké historky, zážitky, trapasy, srandy a podobne. O pol deviatej večer sme sa rozišli, niektorí už išli domov. A nás zvyšných 9 pokračovalo v zabehnutej zábave. Najskôr sme chceli piť na intráku v televíznej miestnosti, lenže spolužiaka sa nám tam nepodarilo prepašovať (nenašlo sa okno, cez ktoré by mohol preliezť dovnútra), tak sme išli von. Vole, taká kosa, fúkalo a my si to namierime niekam pod most.. :D Však prečo nie. Len sme vyzerali ako bezdomovci. Tam sa dopila vodka a
pokračovali sme ďalej v smere nášho cieľu. Kto by bol povedal, že v stredu večer je v Nitre tak živo. Jedna párty v mene našich dvoch univerzít bola totálne preplnená, tak sme našli inú, menej zaľudnenú diskotéku. Tancovali sme a ja na počudovanie tiež. Bola som donútená veľmi násilným spôsobom. Aghh, fakt nerada tancujem. Vyzerám pri tom ako kotný mrož bez akejkoľvek motoriky. Smiali sme na chalanoch, ktorí podnapití tancovali miestami aj spolu :D (bože, pripomenulo mi to jeden okamih z videa EXO, kde tak tancoval Chen so Suhom, takže som mala čo robiť, aby som sa nezložila na podlahu).... (no dobre, dobre, nemohla som odolať a musela som sem dať ten gif z toho videa! :D ).... (Ten Kris a jeho "What the fuck?!" pohľad. Trololooo).. Spolužiak potom vyhral Hubert Deluxe, tak sme smäd zaháňali šampanským. Na intrák som prišla asi o pol druhej v noci. Môj život sa zvrháva.
To by sme mali asi zhruba všetko, čo si pamätám. Neviem, kedy sa najbližšie ozvem, neviem, kedy stihnem prísť na vaše blogy. Musím do budúceho týždňa napísať dve seminárky, k tomu v pondelok máme test. A potom prídu určite ďalšie testy do zápočtov. Ah, toto je otrava..

Muhehéé, moja narodeninová torta s EXO :D :3

Nová etapa života, nové prekážky a skúsenosti, nové vzostupy a pády..

5. října 2013 v 22:51 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Keď som zhruba pred štyrmi rokmi nastúpila na strednú školu, všetko bolo nové. Nepríjemne nové a frustrujúce. Samí cudzí ľudia, nové miesto, nové predmety v škole, iný prístup učiteľov k žiakom. Boli to štyri roky, počas ktorých som zažila tak veľa vecí, že by sa o tom dala napísať kniha. A možno aj dve. Štyri roky, počas ktorých som sa zmenila o 180 stupňov a stal sa zo mňa nový človek. Keby sa Natália z prvého ročníka strednej školy stretla s terajšou Nataly, myslím, že by si veľmi nerozumeli. Mali by odlišné názory, odlišné záujmy. Žila som však stále rovnako. Až doteraz. Ako som začala chodiť na vysokú školu, veľmi veľa vecí sa zmenilo v tak krátkej dobe. V príliš krátkej dobe. Tentokrát však ako osoba ostanem takou akou som, lepšie to už nebude, len môj život sa posunul do novej etapy. Je to ako keď čítate knihu a prichádza nová kapitola. Keď niečo skončí, niečo nové sa začne. Nemám rada nové veci. Mám rada stereotyp a istotu. Sakra, asi vážne starnem. Tiahne mi to na dvadsiatku (o týždeň) a už mám reči ako dôchodca, ktorý nechce vymeniť tridsaťročnú kuchynskú linku. Toto je vážne v keli. Ja len jednoducho nemám rada zmeny. Počas strednej školy som bola zvyknutá, že po vyučovaní som išla domov, zatvorila som sa do izby, sadla som za učenie alebo za notebook. Bola som to len ja, moje súkromie, môj svätý pokoj od všetkého, ja sama so sebou. Žila som takto nespoločensky dosť dlho na to, aby som sa od toho mohla odpútať. Potrebujem byť niekedy sama. Rovnako ako to niekedy neznesiem.. (to tá moja schizofrénia) A teraz na vysokej nemám možnosť byť sama. Počas voľna medzi prednáškami alebo po skončení vyučovania beháme po meste, po obchodných domoch a keď prídem na intrák, do svojej izby, sú tam moje spolubývajúce. Teraz to ešte nevnímam tak kriticky, prešli len 2 týždne, ale mám pocit, že čím dlhšie to bude trvať, tým viac budem postrádať kľud a pokoj. Rada si nahlas púšťam svoje kórejské pesničky, spievam si do toho kadejaké hatlaniny, smejem sa a plačem pri seriáloch a poviedkach, rozprávam sa sama so sebou, kričím a poskakujem na stoličke pri záchvatoch fangirlingu. Teraz je to preč a nahrádzam si to, keď prichádzam z intráku domov, takže som akurát tak v piatok a cez víkend zavretá v izbe.. :D Som divná. Čudujem sa, že ma ešte niekam nezavreli. S vysokou školou som začala žiť spoločensky. Neviem, či je to dobré alebo zlé. A všetko je inak. A furt nám netečie teplá voda na intráku. A ani nekúria. Človek musí chodiť na prednášky pol hodinu pred začiatkom, inak sú všetky miesta obsadené a potom sedíme na zemi vzadu pri stene, nevidíme na prezentáciu, nepočujeme profesora a hráme hry na mobile. A zoznamujeme sa s novými ľuďmi, ktorí tiež sedia na zemi a tiež sa hrajú na mobiloch. Pri prednáškach, kde nás nie je milión, si sadáme dozadu a spíme. Alebo len máme zavreté oči, odpadáva nám hlava, pretože prednáška profesora je zaujímavá asi ako zrnko prachu v nekonečnom, rozpínajúcom sa vesmíre. Oproti tomu, učitelia na strednej boli majstri výkladu a výučby. Vo štvrtok sme napríklad so Sharkym počas prednášky z informatiky hrali loďky. Viete, taká tá hrá, kde si nakreslíte tabuľku, stĺpce sú očíslované, riadky označené písmenami. Potom si nakreslíte kdekoľvek tri loďky a hádate, kde ich má ten druhý umiestnené..A keď uhádnete, protihráč zvolá "zásah". Vyhrá ten, kto ako prvý tomu druhému potopí jeho lode. Tak to sme hrali. Pretože loďky boli zaujímavejšie ako výklad o algoritmoch. Z ktorých mimochodom bude test na zápočty. Nevadí. Začínam byť zase flegmatická a myslím, že sa uspokojím hlavne s tým, že prejdem semestrom, zimným, letným a potom druhým ročníkom a tak. Lebo som zistila, že je úplne jedno, ako sa človek učí, či má áčka alebo déčka, titul budeme mať všetci rovnaký. Aj moje maturitné vysvedčenie so samými jednotkami si môžem akurát tak dať zarámovať a jediný človek, ktorého to kedy bude zaujímať a tešiť, budem ja sama. Hold, osvietenie prichádza niekedy po veľmi dlhej dobe.
V pondelok na prednáške z matiky som skoro vypustila dušu. Cyklometrické funkcie? Čože? Ževraj sú inverzné ku goniometrickým. Aha. Škoda, že som na matiku nikdy nemala mozog. Na Ekonomických teóriách nás bolo cez 500, tam som sedela na tej zemi a hrala som sa na mobile. Hergot, stav núdze a ani wifi som nechytila. V utorok sme mali len Hospodársku politiku, ktorú som prežila vykotená na stoličke a mysľou niekde v Južnej Kórei. A opäť som sa zoznámila s ďalšími spolužiačkami. Zisťujem, že viem byť celkom zábavný človek :D A so Sharkym sme takí tí tvoriči atmosféry. Dvaja exoti, ktorí sa stále smejú. Ľudia nás začínajú podozrievať, že niečo berieme. Ani sa im nečudujem.. trololo :D Zvyšok utorku som prežila sledovaním doramy Boys Before Flowers, ktorá ma celkom rýchlo zaujala.. ^^ Také moje vytrhnutie z biedy. Aspoň som príliš nevnímala tú párty, ktorá sa konala o poschodie nižšie. Hej, a ešte deň predtým bola párty na našom poschodí. Ah, prečo musia byť tí ľudia takí hluční? :D Ale vždy lepšie ako tie zverstvá, ktorá sa dejú na chalanskom poschodí.
Streda bola trochu zvláštna, trochu desivá a trochu festivalová. Zvláštna bola preto, lebo som bola nejaká príliš aktívna na nemčine, čo je teda fakt divné, vzhľadom na to, že nemčinu neznášam. Ale stavím sa, že to bolo prvý a poslednýkrát
za najbližších desaťtisíc rokov. Desivá bola preto, lebo sme mali desivé cvičenia z informatiky a radšej by som vyskočila von oknom, ako sa postaviť pred tabuľu, počítať prevody medzi číselnými sústami a nechať si vynadať od profesorky. Bŕŕ, niečo hrôzostrašné tá hodina. Prístup taký, že všetci sme idioti, ktorí nestoja za nič a že sa vôbec obťažuje niečo nám vysvetliť, keď to aj tak nechápeme. Začínam sa báť. A potom je napríklad prístup "ste mi všetci ukradnutí", ktorí sme zažili na prednáške Financie a mena. Fajn, vďaka. Po menšom shoppingovaní prišla tá časť festivalová. So Sharkym sme sa večer vybrali na Októberfest, ktorý usporiadala susedná univerzita. Spočiatku tam bolo málo ľudí, ale ako náhle sa na pódiu objavila skupina Slobodná Európa, všetci sa tam natlačili. Po nich prišli Heľenine oči. Nepoznám od nich nič, ale mala som super náladu. Snažila som sa ignorovať zimu, všetkých fajčiarov (neznášam cigaretový dym), bezohľadných ožratých ľudí a zabávala som sa. Spievala som refrény, ktoré som nepoznala. Skákali sme, tancovali, pohupovali sme sa do rytmu. Pretlačili sme sa dopredu a zase sme so Sharkym skákali. Všetci skákali. Nikam sa nedalo pohnúť, ľudia na sebe, kričiaci, spievajúci, mávajúci, ale hlavne skákajúci. Začínam tomu prichádzať na chuť. Na intrák sme sa vrátili v noci o štvrť na jednu. Vo štvrtok sme prežili už len prednášku z informatiky a cvičenia z matiky a o jednej sa išlo domov. V autobuse sme boli natlačení ešte viac ako na fesťáku, celé dve hodiny som stála. Myslela som si, že niekoho zbijem. Nikdy viac. A v piatok som na intrák vrátila s rodičmi a vymaľovali sme moju izbu pekne na oranžovo ^^.. Inak celkom dobrý šok bol, keď sme odsúvali tie staré skrine a tam štítok "vyrobené v roku 1966".. Uhm, aké nové :D
Takže, to by bol ďalší kúsok z môjho strašne strhujúceho života. Možno sa tu objavím zase o týždeň. A možno nie. Neviem, čo bude, ale vo štvrtok bude krúžkovica (zbližovanie sa našej študijnej skupiny pri poháriku), domov prídem v piatok, v sobotu oslavujem narodeniny. Uvidím teda ako mi vyjde čas. Bye, my darlings..

Čo ste čakali trojhviezdičkový hotel? Na izbe stačí posteľ, kde padneš, keď už nevládzeš piť..

28. září 2013 v 18:29 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Každý z nás má svoje súkromné nočné mory, ktoré ho trápia v spánku. Každý sa obávame niečoho iného. A vždy je fajn ráno sa zobudiť, otvoriť oči a povedať si, že to bol našťastie len obyčajný sen. Lenže čo ak sa ráno zobudíte do reality, ktorá zodpovedá vašej nočnej more? Prosím, zachovajte pokoj a nevyskakujte z okien. Možno to časom nebude až také strašné a nočná mora sa premení na relatívne znesiteľnú skutočnosť. Možno. Pocit, že všetky moje obavy ožili, som zažila v sobotu, keď som otvorila dvere do mojej internátnej izby. Infarkt ako vyšitý. Volajte hygienika. A sanitku. Alebo viete čo? Rovno pohrebnú službu. Prvé dojmy boli .. strašné. Takto som si nepredstavovala miesto, kde strávim najbližšie tri roky väčšinu svojho života. Samozrejme, nečakala som hotelovú izbu, len niečo, čo by nevyzeralo tak biedne. Tá izba hádam nevidela ruku demokracie. A steny už duplom nie. Biela omietka všade opadá a nábytok má asi tak 150 rokov. Polička mi raz v noci padne na hlavu. A netečúca teplá voda, tuším kvôli rekonštrukcii, či čo, ale vôbec neviem, čo rekonštruujú. Možno ju pustia až za mesiac. Nikto netuší. Hlavne, že máme plastové okno a nikto sa nestará sa o to, ako hrozne to vyzerá na strope po odstránení garniže. Spoločné kúpeľne pre jedno poschodie, čo je 20 izieb, teda 60 dievčat. Aspoň že tie sú pekne prerobené a nové. Jedinou mojou útechou je fakt, že nikde nelezú žiadne pavúky a chrobáky, lebo to by som balila kufre a dovidenia. Musím s tou izbou niečo spraviť. Vymaľovanie je misia číslo jedna. Nejaká pozitívna, žltá farba, napríklad. A potom príde rad na lepenie plagátov a obrázkov a fotiek nad posteľ. K-pop everywhere, kekeke. Dúfam, že ma spolubývajúce nezožerú :D Ale hádam nie. Sú to fajn baby a myslím si, že budeme vychádzať úplne v pohode. Agr, potrebujem však nájsť nejakého človeka, ktorý bude so mnou zdielať moje nadšenie pre všetko kórejské, sakra. Musím s niekým spazzovať a umierať a kričať a chytať záchvaty fangirlingu, inak ma z tej školy akurát tak porazí. A keď už sme pri škole..poďme sa pozrieť na to, ako začal môj vysokoškolský život.
V pondelok bolo slávnostné zahájenie školského roka. Všetci prváci sme sa mali dostaviť do auly, lenže skutek utek, trochu nepočítali s tým, že kapacita auly nie je stavaná na taký nábor študentov. Never mind. Radšej sme sa so Sharkym postavili do kilometrovej rady na vydanie ISIC karty, kde sme stáli asi tak vyše hodinu. Už som si stihla zvyknúť, že v Nitre sa čaká všade - v škole na vydanie karty, na výťah, na výťah na intráku, na výťah v nákupnom centre, na prechodoch pre chodcov, kde sú samé semafory, čaká sa na obed, na prednášku. Všade sú milióny a milióny ľudí a všade človek vystojí aj jamu do zeme. Ale v jednom takom rade som sa hneď v pondelkové ráno zoznámila s mojou novou kamoškou, muhehéé :D Tomu sa vraví rýchlosť. A tak sme opäť trojica - ja, Sharky a Mirka. Od toho pondelku sme prakticky skoro stále spolu. Poobede nám začala naša prvá prednáška - Ekonomické teórie. Hm, predstavte si veľký chaos a vynásobte ho piatimi. Tak to tam vyzeralo. Prváci dvoch fakúlt napchatí v jednej miestnosti, to sa trochu prepočítali, keďže len nás z Fakulty ekonomiky a manažmentu je cez 400. A tak sme dostali len úvodné informácie s tým, že na prednášky majú chodiť len tí, ktorých to vážne zaujíma, budú dávať pozor a hlavne, budú sedieť. Tým, ktorým sa miesto neujde (čo je asi tak polovica ľudí), tam jednoducho nebudú. Prednášky povinné nie sú, cvičenia áno. Potom nás prepustili a my sme sa vydali do nákupného centra, ktoré máme hneď blízko. Teda, blízko mám hneď tri nákupné centrá, muhaháá. Posledná prednáška bola Úvod do štúdia a končili sme o 7 večer. Nikomu sa nechcelo vracať späť na izbu. Nie je tam čo robiť. A tak sme si požičali kľúč od televíznej miestnosti, kde sme sa všetci traja usadili a pozerali na notebooku animák Megamozog. Vtipné bolo, keď v polke filmu Mima odišla, Sharky si odskočil, ja som tam zostala sama a zrazu tam vošiel taký chalan so slovami "Jéé, Megamozog, to je super film!", sadol si vedľa mňa a začal kukať so mnou :D Sharky potom došiel o pár minút a taký What-the-fuck-is-this pohľad, že čo sa deje :D Asi rovnaký pohľad, ako ja pred tým xD A tak sme sa zoznámili s ďalším človekom.
Utorok je celkom free day, začínam o 7 končím o 11. Jedna prednáška a jedny cvičenia - Hospodárska politika s Uspávačom hadom. Je to celkom fajn profesor, lenže ľudia pri ňom rapídne zaspávajú. A umierajú. Uhm, a aby toho nebolo málo, budúci týždeň musíme oznámiť témy svojich seminárnych prác, ktoré budeme vypracovávať a on nás z nich bude už o ďalší týždeň pomaly skúšať. Oh my god. Zvyšok dňa bolo voľno a tak sme so Sharkym behali po meste, vyšli sme na hrad a užili sme si pekný výhľad na celú Nitru (a v katedrále sme sa votreli k maďarskej skupine dôchodcov, ktorí mali prednášku so sprievodcom :D ). Potom sme chceli ísť do Cinemaxu, pozrieť si film, lenže obaja sme idioti a nedošlo nám, že je to CineMAX, takže to bude v obchodom centre MAX :D Uvedomili sme si to až na ceste do iného nákupného centra a do MAXu sme prišli neskoro. My sme proste dezorientovaní pakovia xD Celou cestou sme sa smiali a robili sme blbosti. To sú tie okamihy, keď najviac ďakujem, že sme spolu na výške. Inak by nebola žiadna sranda. Večer sme zakotvili na mojej izbe a pozerali sme dobrú komédiu. Ale absolútne po tme, pretože nie len že nejde teplá voda, ešte aj elektrina vypadla na pár hodín! :D Celkom fajn, no..
Streda začala v znamení dlhého spánku, pretože prvú hodinu (cvičenia z nemčiny) mám až o 11. A to vám je, drahí moji, kataklizma najvyššieho kalibru. Naša profesorka je Nemka a po slovensky vie asi toľko čo ja po nemecky. Toto je snáď zlý vtip. S každým sa porozprávala (na cvičeniach je nás asi 25, na rozdiel od 200 účastníkov na prednáškach) a všetci vyzerali mimoriadne vysratí zo života :D Keď sa začala pýtať mňa, dostala som okno. Legendárne obrovské okno a vytlačila som zo seba asi dve vety. Pekný začiatok. Na cvičeniach z informatiky nás prepustila vyučujúca po 10-tich minútach a tak sme zašli na kávu - naša trojica a ďalšia nová kamarátka. Sa rozrastáme, čo? :D Z poslednej prednášky sme sa so Sharkym uliali a išli sme konečne do CineMaxu na film Dospeláci 2 (Grow Up 2). Neskutočne zabitý film. Večer sa konal festival, ktorý organizovala naša škola. Zišli sme sa tam samí vysokoškoláci, hrali kapely, ktoré som síce nepoznala, lebo slovenská hudba mi nič nehovorí, ale dalo sa zaskákať a pohupovať do rytmu. Mirka ma nahovorila, aby sme si kúpili pivo. Pretože všetci ho pili. Neznášam pivo. Ani jednej nám nechutilo, ale nejako sme ho vypili. Všetci kričali a keď vyšiel na pódium rektor, tak sme skandovali "Zajtra voľno! Voľno! Voľno!" Lenže nič nebolo a tí, ktorí boli totálne rozbití si ho spravili sami. Prišla aj skupina Para, konečne nejaká, ktorú som poznala. O 12 sme sa vrátili na intrák. Všetko ma bolelo a tak nejako všeobecne som bola emocionálne fakt v prdeli a ráno som sa zobudila krásne mŕtva.
Prišiel štvrtok, deň.. kedy sa išlo domov. Konečne. Na prednáške infomatiky sme sa so Sharkym smiali ako za našich dobrých stredoškolských čias a očumovali sme, kto spí, kto zaspáva, kecali sme kraviny a bola sranda. Na cvičeniach z matiky sme počítali a opakovali funkcie, kurňa, 7 strán som zapísala, ale zatiaľ som v obraze. Posledné sme mali cvičenia Financie a mena, kde zase úvod, zase spravme seminárku, tentokrát vo štvoriciach, ja v pätici s bohviekým a na krku téma Úloha Európskej centrálnej banky pri riešení dlhovej krízy v Európe. Holy shit.
Sranda bude táto výška. Ak to nebudem zvládať, asi pôjdem za tými zvermi z 8. poschodia intráku a budem s nimi piť :D (tie hovädá tam ešte aj péčka púšťajú tak nahlas, že celá chodba to počuje..)
Sorry za dlhý článok, ale viete ako, príliš veľa nových vecí. Ešte furt som mimo. Uvidíme sa neviem kedy. Milujem vás a majte sa.

Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.. (alebo len ďaleko býva)

31. srpna 2013 v 0:49 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Pôvodne som tento článok chcela začať tým, ako môj život v poslednej dobe upadol do príšerného stereotypu. A potom som si uvedomila, že môj život je stereotypný už zopár rokov. Nuž, človek ako ja sa teda nemá ani na čo posťažovať. Moje dni sa za posledný čas akosi zlievajú dokopy a vytvárajú nejakú neforemnú a neidentifikovateľnú spleť rutinných činností - počnúc neskorým doobedňajším vstávaním, absolútne celodenným surfovaním po internete, končiac nočným pozeraním kórejských seriálov do skorých ranných hodín. A potom znova. A znova. A znova. Je to ako kolotoč, z ktorého však odmietam vystúpiť. Ale nesťažujem si. Len konštatujem. Je mi fajn. A tak namiesto niečoho zmysluplného, čo by nejakým spôsobom obohatilo môj život (aspoň podľa rodičov), strávim zopár hodín na tumbrl, sledujem Youtube, behám po blogoch a najnovšie.. čítam poviedky v angličtine. Ach, Jashin žehnaj asianfanfics.com.. To som mala zase čo objaviť. Keď som zistila, že som schopná čítať poviedky písané nie príliš náročnou angličtinou, tak sa všetko posralo ešte viac :D Čo sa týka internetových poviedok, som hotový maniak. A tak si čítam anglické a absolútne ich žeriem. Aspoň si obohatím slovnú zásobu.. Je to celkom potešujúci fakt, že nakoniec robím aj niečo pre seba. I keď tá slovná zásoba.. Nie, nepýtajte sa na podrobnosti. Ehehee.. Nebudem tu kaziť mládež. Zase. A nebudem si kaziť renomé. Zase. Teda, ja už vlastne žiadne renomé nemám. Fajn. Vzdávam to. Som hovädo, fakt ako :D Nebudeme si klamať.
Ale žije sa mi dobre. A aktuálne ešte lepšie ako dobre. Priam výborne. Vynikajúco. Excelentne! Som na vrchole blaha! Nie, nevyhrala som letenku do Kórei. A nie, nikto z mojich biasov ma nepožiadal o ruku.. Zatiaľ :D (Akurát len vo sne. Lol) .. Muhehéé, dneska mi totižto prišiel album Growl od EXO! Yatááááá *opäť hyperaktívne skáče ako retard po celej izbe a snaží sa to rozdýchať*
Síce .. on mi prišiel už v stredu, lenže ujo Dežo poštár sa rozhodol, že mi nebude nosiť balíky z Kórey ani z Číny. Na žltom poštovom lístku vyznačil, že mi prišiel vraj list a meno odosielateľa naškriabal horšie ako moja doktorka. A tak som nechala list listom. Ale dnes mi to nedalo. Predsa len, kto by mi posielal list? Žiaden som nečakala. Jediné, čo som čakala, bola zásielka z ďalekej Ázie. Lenže aby to za 8 dní prišlo sem na Slovensko? Vtip storočia. A ono.. vtip to nakoniec nebol. Keď som si na pošte vyzdvihla veľkú krabicu, mala som čo robiť, aby som nezačala od radosti kričať na celú budovu.. Fakt ma to stálo veľké sebaovládanie. Vážne. V autobuse na ceste domov som sa len usmievala ako psychopat. Nuž, celá ja :D Doma som rozorvala krabicu a vytiahla som óó zbožný, úžasný Growl album..FUCK YEAAH! *zase ju pochytil spazzing*.. K albumu je 104-stranový photobook, ktorý si odteraz budem pozerať každý deň pred spaním :DD A ešte mám k tomu 2 fakt (prepáčte za výraz) kurevsky veľké plagáty. Kekeke. Jeden je originál k albumu Growl (ukážka) a druhý som si objednala zvlášť z predchádzajúcej XOXO verzie (ukážka).. ♥ Lenže, stala sa menšia chyba v matrixe. Namiesto kórejskej verzie albumu mi poslali čínsku. A ja som to zistila, až keď som si to CD pustila. Lol :D Albumy však vyzerajú úplne rovnako, fotky tiež nie sú veľmi rozdielne, len mi akosi boli podozrivé texty pesničiek, ktoré sú vo photobooku písané. Hneď som vedela, že ééj kurňa toto nie je kórejčina :D Pustila som si CD a moje odhady sa potvrdili. Never mind. V kórejčine mám už tieto pesničky dokonalo napočúvané, takže počuť tie isté len v čínštine bude aspoň niečo nové :D Muhehéé.. A musím povedať, že znejú dokonalo tak či tak.. ♥ =3 Na čínštinu som si už zvykla,.. takže okrem kórejčiny a japončiny milujem aj tú ^^ A navyše, Krisov rap! A Chenov spev.. ^^ ASDFGHJKFJGKH, milujem ten album!! *definitívne umrela*
Ozaj, drahí moji, žvatlám tu o koninách a skoro by som zabudla na to hlavné. O pár dní, konkrétne 3. septrembra, mám zápis na vysokú školu. Bude zvláštne, ak poviem, že sa teším? Spravíme si aspoň so Sharkym výlet :D Škola mi začína 23. septembra. Čo sa toho týka, mám zmiešané pocity. Jedna časť môjho ja sa teší čisto zo zvedavosti (a ja som príšerne zvedavý človek) a druhá časť je mierne zdeptaná. A nie je to len tým, že ma čaká kvantum učenia. Ide o intrák. Už len to slovo vo mne vzbudzuje hrôzu, hlavne keď ja viem byť niekedy príšerne asociálny, nespoločenský človek. Preto som si chcela zajednať 1-posteľovú izbu. Mám rada svoje súkromie a svoj osobný priestor. Lenže mne šťastie
nepraje, ako inak.. a k predubytovaniu som sa dostala na tretí deň od jeho zahájania. A to už boli všetky najlepšie
intráky a izby zabrané. Fasa, no. Mala som chuť obesiť sa na lampe..Alebo vyskočiť z okna.. A tak mám 3-posteľovú izbu na intráku, ktorý predstavuje najmenšie zlo z tých zvyšných. Jediné moje šťastie je to, že poznám aspoň jednu spolubývajúcu - je to moja suseda. Milá osoba, takže už nemyslím na obesenie :D Keď som zbadala jej meno v systéme ubytovania, rýchlo som sa k nej nasáčkovala. Lol. Vtierka Nataly :D Ale aj tak ma ten intrák desí. Keď som dnes v noci, respektívne o pol 4 ráno zaspávala, čumela som do stropu a rozmýšľala. Rozmýšľala som o tom, aké to bude zaspávať v cudzom prostredí, s cudzími ľuďmi, na cudzej posteli a čumieť do rovnako bieleho, ale cudzieho stropu. Chytá ma hystéria. Fakt. Ak to prežijem a prekonám svoju sociálnu fóbiu, ktorou trpí jedna časť mojej rozpoltenej osobnosti, napíšem o tom knihu. Alebo len prostý denník šialenca tu na blogu.
Uhm..to by sme mali, drahí moji. Držte sa na začiatku školského roka. A nezaspite ráno :D

Báj d véj, takto vyzerá ten EXO album Growl vo forme photobooku ^^
2i - image hosting zdarma 2i - image hosting zdarma 2i - image hosting zdarma 2i - image hosting zdarma 2i - image hosting zdarma

Kórejci.. Sexy Kórejci everywhere.. Aneb prečo milovať Prahu a ako vyzeral Czech Hallyu Wave & K-pop contest

15. srpna 2013 v 14:39 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Zase ma budete chcieť zabiť. Ak nie teraz, tak neskôr určite áno. Som si tým istá. A nepokúšajte sa tvrdiť opak. Odpor je marný. Nielenže sa tu objavujem po historických stoosemdesiatich rokoch, ale opäť tu straším s kilometrovým článkom. Ale viete ako, nové zážitky rovná sa nový článok rovná sa nové utrpenie pre mojich verných čitateľov, ktorí by si zaslúžili medailu. Zlatú. Alebo postavenie vlastnej sochy. Hmm, popracujem na tom. Čo sa týka môjho neskonale úžasného a plnohodnotného života *vyťahuje tabuľku "sarkazmus" *, udialo sa v poslednej dobe zopár vcelku zaujímavých vecí. Zvláštne, že? Náhodou, okrem vysedávania za notebookom, sledovania kórejkých drám, očumovania EXO na tumbrl (Nenávidím tú prekliatu stránku! Fakt ju neznášam. Ehm. Vlastnie nie. Klamem. Milujem ju. Fuck..) a okrem očumovania EXO na Youtube, sú v mojom živote aj svetlé okamihy. Napríklad chodím na poštu. Sem-tam. Bola som tam minulý pondelok pre list z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Odpovedali mi na moje odvolanie. Keď som si na zastávke obálku otvorila, vytiahla list a začala čítať, chytila som mierny šok, záchvat smiechu, eufórie a hrdosti v jednom. V liste od dekana fakulty stálo "Prijímam Vás na 3-ročné bakalárske štúdium na Fakultu hospodárskej informatiky v študijnom program Manažérske rozhodovanie a informačné technológie v študijnom odbore Kvantitatívne metódy v ekonómi." Brr, to znie ..desivo. Ďakujem, ale nie. Neskoro. Ja už idem do Nitry. Ale prekvapilo ma, že ma nakoniec vzali aj do Blavy. Vtipné veci sa občas stávajú. Aj v mojom živote.
No teraz sa poďme spoločne pozrieť na to, ako vyzeral môj 5-dňový výlet, ktorý som prežila so Syrinox, kamarátkou z blogu, absolútnym exotom, k-poperom a úchylom v jednom. Čiže niečo na môj spôsob. A ešte vynásobené dvoma a umocnené tromi. Minulú stredu ráno o 7 som odcestovala autobusom do Žiliny. Celý čas som tŕpla, aby sme nemeškali a aby som stihla prestup. Keby nie, bol by to fakt veľký prúser. Všetko našťastie prebehlo tak ako malo a ja už som o deviatej sedela v buse smerujúcom do Ostravy. O pol 12 som vystúpila na konečnej zastávke a začala som hľadať kravu. Alebo býka? Neviem. Jednoducho sochu kravy/býka, ktorá bola mojím miestom stretnutia so Syrinox :D Obe sme sa tešili z toho, že sme sa konečne prvýkrát stretli a že nás čaká 5 spoločných dní ^^ Z Ostravy sme sa následne presunuli do Opavy a celou cestou autom sme debatovali o našej aktuálne najhorúcejšej téme - o EXO :D My tých chalanov jednoducho milujeme. Vlastne, ich sa nedá nemilovať. Krásni, sexi, zlatí, talentovaní, vtipní.. A miestami fakt exoti xD


A tak sme debatovali o EXO a o našich favourite shippoch ^^ .. Zhodli sme sa na tom, že k-poper musí byť zároveň aj shipper, inak to nie je to ono. A my shippujeme viac než by bolo zdravé. Ehm. A potom z toho človeku kardinálne hrabe. I keď.. nám hrabe stále. A hlavne keď je teplo, až z toho človek umiera. V stredu bolo asi tak 300 stupňov, takže sme von vyšli iba v prípade núdze. Večer sme chceli ísť do letného kina, lenže teplo nás zabilo skôr, ako sme vyšli von. Tak sme si spravili kino doma. Pustili sme si dva filmy z Takumi-kun série *nosebleed*, čučali sme na doramu Ouran High School Host Club, kde sme celý čas ňuňíkovali nad tými rozkošnými dvojčatami a konštatovali, aký je Kjója sexy (avrr.. hlavne bez trička). Nakoniec sme ešte skukli Iron Mana, lebo Syri je maniak na filmy a komixu od Marvelu. Tuším, že až o pol 5 ráno sme ukončili náš filmový maratón.
Vo štvrtok (kedy bolo zase príšerné teplo) sme sa vydali do mesta spolu ešte s jednou holčinou. Musím povedať, že centrum Opavy vyzerá naozaj pekne ^^ Zašli sme aj do nákupného centra, prešli sme sa a večer sme opäť čumeli na Ouran a Iron Mana 2. Syri si zbalila kufor (stavím sa, že taký veľký kufor ste ešte nevideli) a ja som si z nej ešte nasledujúce dni robila srandu, že tam by v kľude zmestila ešte chladničku.
V piatok ráno sme vyrazili smer Ostrava - Svinov, kde sme nastúpili na vlak do Prahy. O 3 hodiny sme boli na pražskom "nádraží", kde bola snáď polka národa. Ľudia absolútne všade. Čudujem sa, že sme v tom dave vôbec našli Akiru - kamošku Syri. Čo sa týka nášho bývania počas troch dní v Prahe, hmm.. to bolo celkom zaujímavé :D Trololo. Bývali sme v jednom naozaj veľkom byte u siedmych vysokoškolákov (tuším, že boli vysokoškoláci) ..A okrem nás tam bola ešte kopa iných prisťahovalcov (Zo soboty na nedeľu nás tam bolo hádam skoro aj 20.. Masovkaaa ) Hodili sme si k nim kufre a hor sa do ulíc Prahy. Len škoda, že začalo pršať hneď ako sme vyšli von -.- Potom sa strhla obrovská búrka a my tri nič, pohoda, kráčali sme si s dáždnikmi, ktoré mali tendenciu odletieť :D Najskôr sme zakotvili v Paládiu, čo je jedno z najúžasnejších nákupných centier, aké som kedy navštívila a potom sme zašli do čínskej reštaurácie. Následne sme otestovali náš nulový (mínusový) orientačný zmysel, keď sme sa pokúšali nájsť budovu, kde sa na druhý deň konal Czech Hallyu Wave. Samozrejme, že sme blúdili na opačných svetových stranách. Keď sme to vzdali, vrátili sme na byt, vyvalili sa na gauči a započali náš ďalší filmový maratón. Najskôr sme si pozreli Kapitána Ameriku. So many problems with this movie, asdf.. Najskôr nám to stiahlo len hodinu a pol z filmu. Na druhý pokus nám to stiahlo nejaké porno :DD Potom stagnovala wifi a nešlo to pozrieť ani online. Nakoniec sme si to dopozerali asi na piaty pokus :D Neskôr chcela Syri vidieť jeden horor z roku 300 pred Kristom (konkrétne 1986) s veľmi príhodným názvom "Moucha".. Film o chlapíkovi, ktorý sa začne meniť na muchu. Lenže v roku 1986 asi nevedeli, ako vyzerá mucha, tak sa chlap premenil na obrovskú zmutovanú krevetu kríženú s Votrelcom a Voldemortom. Nechutné. Ešteže všetci spali vo vedlajšej miestnosti.. A že UŽ spali, lebo to naše komentovanie a trepanie totálnych hovädín..hmm :D A tak sme sa tam v noci trolili a očumovali ľudí z okna. Najskôr sme mali plán, že nepôjdeme spať vôbec, ale ten o 4 ráno zlyhal, keď sme vypli v polovici film Temné tiene. V rámci možností sme sa potichu odšuchtali k ostatným na matrace, kde nás spalo asi tak 10 :D Ja som cestou skopla vlastnú zabudnutú fľašu na zemi a buchla som si nohu, takže som všetkých zobudila xDD *awkward*
V sobotu ráno sme sa opäť stretli s Akirou a už aj so Scars, na ktorú som sa veľmi tešila ^^ Poznáme sa z blogu a tiež je veľký milovník EXO =3 (kvôli nej teraz fičím na XiuHan).. Spolu sme sa odobrali na miesto konania CZECH HALLYU WAVE. Malá poznámka na margo pre nezasvätených ľudí - CZHW je občianske združenie, ktoré podporuje vzťahy medzi Českou a Kórejskou republikou a to propagáciou kórejskej kultúry v ČR a naopak. Organizuje letný event, kde sa stretnú všetci fanúšikovia kórejskej hudby z Česka a Slovenska :) Po úvodnom privítaní sme si s holkami ešte skočili na Bubble Tea ♥ Mala som to prvýkrát a chutí to úžasne ^^ Podarilo sa mi namixovať ananásový čaj s jahodovými guličkami :D Fasa príchuť.. Ešte sme so Syri navštívili jeden (fakt desivý) gotický obchod a hor sa na prednášky. Prvú prednášku, ktorú sme absolvovali, bola o skupine Big Bang. Následne sme išli na Super Junior a môžem povedať, že to bola najlepšia prednáška dňa! ^^ Dozvedela som sa niekoľko nových informácii o členoch a všetci sme sa dobre zasmiali na týchto našich exotoch :D Potom som stihla ešte kúsok prednášky o B.A.P, ktorú mali na starosti Bad Bunnies, dievčatá.. čo naozaj úžasne cosplayujú B.A.P.. Chcela som ísť aj na Infinite, lenže ľudí tam bolo natlačených tak veľa, že som to radšej vzdala. Nasledovala prednáška o SHINee, kde sme všetci rad-radom umierali smiechom :'DD Tie gify, dodatky a zájeby, ľudia moji.. to proste stálo za to. Nakoniec sme išli na SS501 a tým sme ukončili náš prednáškový deň. Večer o desiatej sme sa so Syri vybrali ešte do ulíc nočnej Prahy. Ľudí všade milióntristotisíc. Ale konečne som videla Prahu v noci ^^ Má to svoje čaro a tak som čumela na všetky strany, aby mi nič neušlo :D Prešli sme sa po Karlovom moste a pôvodne sme chceli ísť až na Hradčany, lenže uhm.. o pol 12 večer to tam nevyzeralo veľmi bezpečne. Nikde nikto. Tak sme sa vrátili, pozreli sme polnočný Orloj (Kto by to bol povedal, že to pičaté bimbam, ako to Syri nazvala, len 12-krát odbije a nič viac. Žiadne vybiehajúce figúrky. Takové sklamání) a zhruba o pol 1 sme prišli na byt, kde to podozrivo ešte žilo. Kopec ľudí tam. Ale so Syri sme si obsadili gauč, kde sme spali len my dve. A panda.
Nedeľné ráno bolo ...hm.. plné neznámych ľudí. A nieslo sa v znamení maximálneho vyťaženia kúpeľne, ktorá bola prakticky nonstop full of people od 7 ráno zhruba do 11. A keď už som sa tam dostala, tak mi tam pri umývaní zubov vbehol nejaký chalan len v trenkách :D Skoro som sa zadusila pastou. A zubnou kefkou. Muhehéé. Na to by som si vedela zvyknúť xD (I know, I know, zase mám zvrhlé myšlienky..) V tento deň sa konal K-pop Contest 2013. Všetko začalo tancovaním flashmobu na Václavskom námestí a hromadným fotením sa s bannermi. Tiež som tam stretla kopec ľudí z k-pop campu ^^ Potom sme sa presunuli do Národného domu na Vinohradoch, kde sa konalo české kolo medzinárodnej súťaže v K-pope. Avrr, tam bolo toľko (krásnych a rozkošných a dokonalých) Kórejcov! A vôbec.. všeobecne Aziatov. Muheheeee. Mala som pocit, že som umrela a dostala sa do neba :DD Takže si viete predstaviť, ako som ich tam všetkých "nenápadne" očumovala xD Milujem Prahu. Fakt ako. Ale späť ku Contestu. Vystupovalo 17 súťažiach v dvoch kategóriach - spev a performance (=tanečné vystúpenie a krátke spievanie).. Všetci boli naozaj úžasní, atmosféra bola skvelá a publikum fandilo najviac ako vedelo. Mojím favoritom bola skupina Wild Energy, ktorá vystupovala aj u nás na k-pop campe. Najskôr spievali pesničku Peter Pan od EXO a následne tancovali na EXO song Wolf, čo bolo pre mňa jedno z najlepších vystúpení ^^ .. Podarilo sa im vyhrať 2. miesto :) Po skončení contestu ma Scars zachránila, lebo nebyť nej, tak neviem, v ktorej časti Prahy by som skončila stratená :D Syri sa totižto v polovici contestu vybrala s Niky a Ero na suši a ja som zostala so Scars. A oni sa nevrátili (z čoho som mala vražedne vraždiacu náladu) a ja len "hm..a čo teraz?".. Scars dokonca kvôli mne zmeškala jeden vlak, ale obetovala sa pre mňa.. =3 Hej drahá, Nataly ťa milujeeee! Aj keď je to debil, čo nevie zazvoniť na zvonček :DD Potom sa rozvíjala moja schizofrénia, lebo som nevedela, či ísť alebo neísť so všetkými na asianstyle párty. Po hodinovom premýšľaní som prekonala svoju ubiedenú náladu a išla som. Celkom to stálo za to :D (hlavne keď som hodinu s Niky prežrala v KFC) Všade boli opäť krásni Kórejci, tak bolo na čo
kukať. Chvíľu som tancovala s babami, potom sme odháňali dvoch dotieravých chalanov (nejakí týpci z Izreala, či z ktorej prdele :D ), ktorých angličtina bola horšia ako moja a nevedeli ani za boha pochopiť, že nemáme záujem. Neskôr sme zase odháňali ďalšieho chalana, ktorý to skúšal postupne na všetky baby. Mala som celkom trpezlivosť, ale vo chvíli, keď sa na mňa začal lepiť viac ako bolo únosné, poslala som ho do riti tak ako ešte nikoho :D Párty trvala do pol 3. Ja už totálne mŕtva. A keď niekto zahlásil, že bude after párty "u nás" na byte, myslela som si, že dotyčného zlisujem do asfaltky. Našťastie, noc bola kľudná.
V pondelok ma Syri odprevadila na ÚAN Florenc, rozlúčili sme sa a mňa čakala vyše 7 hodinová cesta domov (autobusom, ktorý vyzeral, že sa rozpadne v Brne).. Ale bolo to dobrých 5 dní a dúfam, že do Prahy ešte raz niekedy pôjdem ^^


Expedičná výprava štvorice Slovákov cez skalné útesy ponad more a naprieč nuda plážou s Lidl taškami v rukách..

29. července 2013 v 21:52 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Zdravím všetkých odhodlaných exotov, ktorí sa rozhodli venovať svoj čas čítaniu nasledujúceho článku, absolútne postradajúceho akékoľvek životne dôležitné poznatky a múdrosti, ktoré by mohli obohatiť váš život. Čiže.. poďme spolu zabiť niekoľko minút, ak náhodou nemáte na práci niečo lepšie.. čo ja viem, napríklad ísť vyvenčiť psa/mačku/škrečka/jednorožca/svokru.. whatever.. (každý máme svoje potreby, nie?) Keďže som tu opäť istú dobu nebola, bolo by na mieste ospravedlniť sa nejakým vhodným, spoločenským vysvetlením. Absolvovala som totižto intergalaktickú cestu.. Do Chorvátska. No dobre, až tak veľmi intergalaktická nebola. Vlastne nebola vôbec intergalaktická. Bola len dlhá, predlhá. Pre všetko pekelné na svete, prečo tí šialení Chorváti majú taký pripečený mýtny systém na ďialniciach? Aigoo! Nemôžu mať normálne diaľničné známky, ktoré sa vycapia na predné sklo auta a hijéé.. ide sa?! Nie. Nemôžu. Prečo sa vôbec pýtam. Napíšem asi na chorvátske ministerstvo. Posťažujem sa, že nám kvôli tomu skolabovala v aute spojka. Nuž, posúvať sa v 5 kilometrovej kolóne rýchlosťou meter za minútu nie je pre spojku žiadna sranda. Úbohé auto.
Na dovolenku do Chorvátska, konkrétne na ostrov Krk do mesta Baška, sme vyštartovali v piatok 19. júla, večer o deviatej. Naivne sme predpokladali, že tam prídeme ráno o siedmej. Hold, skutek utek. Z pôvodných plánovaných 9 hodín cesty sa stalo 13 hodín. Statočne k tomu prispelo hodinové čakanie v rade na maďarskej benzínke pri kúpe dialničnej známky. Ponaučenie - nekupujte si diaľničnú známku hneď na 1. pumpe za hranicami s Maďarskom. Aspoň nie v čase letných dovoleniek a nie v noci. Je tam milión ľudí a pred vstupom na diaľnicu stretnete po ceste ešte ďalšie 3 benzínky..(nuž, to sme my nevedeli). Ďalšie meškanie nám spôsobili zápchy v Chorvátsku. Vyzeralo to tak, že celá Európa migruje do Chorvátska. Samozrejme, všetko by išlo hladko, nebyť vyššie spomínaného mýtneho systému, ktorý stojí za prd. Človek platí zvlášť za každý kus diaľnice, ktorý prejde. Nuž, takto Chorváti zarábajú na turistoch. Vychcaní sú :D Do Bašky sme prišli napokon až o pol 11 doobeda. A vtedy začala sranda s naším hľadaním ubytovania. Išli sme len tak na blink, ubytovanie sme nemali vopred zajednané. Prešli sme niekoľko apartmánov (moja angličtino-nemčina sa (ne)činila), až sme napokon našli jeden naozaj dobrý, ktorý sme okamžite vzali.. (vražedným pohľadom som donútila našich okamžite zaplatiť a zatrhla som všetky ich nevyslovené protesty).. Bol to mezonetový apartmán s kuchyňo-obývačkou, dvoma izbami, kúpeľňou a druhým poschodím s ďalšou ..kvázi podkrovnou izbou. Po vybalení všetkých milión tristopäťdesiattisíc vecí (sa čudujem, že sme aj vysávač nezbalili) sme sa vydali na obhliadku pláže, mesta a prístavu. Ja už som odborným okom skúmala, čo všetko vyfotím v najbližších dňoch :D A čo všetko do seba natlačím.. (obrovské zmrzliny a obrovské nutelové palacinky =3 )
Na druhý deň (v nedeľu) sa náš expedičný tím vybral obzrieť si pláž v západnej časti pobrežia. Ale mne, podozrivo akčnej a hyperaktívnej osobe, sa podarilo zavetriť turistický chodník vedúci na okolité hory. A tak za vidinou skvelých fotiek z veľkej výšky a s výhľadom na celý záliv som zavelila, že ideme na hory :D A ten výhľad bol vážne ohromný ^^ Chcela som sa trepať ešte vyššie, ale všetci mi to zatrhli s chabým argumentom, že majú obuté len šlapky a žabky, čo teda nie je práve turistická obuv. (Hm.. why not?) Keby mali ako ja.. nesmrteľné kroksy, nebol by žiaden problém :D Večer sme si dali obrovské zmrliznové poháre (dočerta, veľké jak krava,..a ja milión druhov ovocia.. Som čakala, ktorý kúsok ma zabije pri mojej ovocnej alergii xD ) a prešli sme sa malými uličkami mesta, ktoré vyzerali ako vystrihnuté z propagačných letákov lákajúcich turistov.. Krása ^^ Večer boli ulice úplne plné a rušné. Etto, a to sme si mysleli, že také malé mestečko bude pokojná dovolenková destinácia. Hold, nečakajte v lete Mikuláša.
V pondelok sme všetci povinne vstávali o siedmej, aby sme už o 8 mohli vyraziť. Keďže hlavná pláž bola every day absolútne preplnená, vybrali sme sa hľadať nejakú ďalšiu pláž. Takže náš expedičný tím vyrazil smerom na východ. Na mape sme si našli malú pláž, ku ktorej viedla podľa sprievodcu mierne náročná cesta. No, keď sme preliezali cez skalný útes ponad more, kde keby sa nám šmykne ..tak dovidenia, zbohom rodina.. dostala som normálne tik do oka. Že mierne náročná cesta! Pff, toto bol level hardcore, boj o život. A ešte keď nemáte batohy, ale trepete v rukách Lidl tašky :D (ja som mala našťastie aspoň tašku cez plece) Prebrodili sme sa nuda plážou, kde boli maximálne tak nahí dedovia (moje oči utrpeli ujmu na zdraví), až sme napokon objavili krásny kút ostrova, pokojnú pláž ako niekde v Tichom oceáne :D Všetko som statočne pofotila, skoro som sa zabila na ďalších skalách, užívala som si more a pohľad na okolie.. pokiaľ sa tam nedošuchtali ďalší naháči.. :D Oni boli vážne všade. Tí Nemci sa fakt neserú (Nemci everywhere..).. Boha, ale keby bolo aspoň na čo kukať, tak nič nepoviem.. xD Ale kurňa, keď sa tam pred vami začnú vyzliekať ľudia vo vekovej kategórii od 40 do 60 rokov, chce sa vám plakať :D Brrr..


V utorok, kedy by si bol jeden pomyslel, že sa s tou svalovicou ani nepohnem, zorganizovala som menší výstup na kostol Sv. Ivana, ktorý je pomerne vysoko na jednej strane hôr. Rodičia si najprv mysleli, že žartujem. Smola, myslela som to vážne :D Tak sme sa teda vyšplhali hore, všetko sme poobzerali, vytvárali profilovky na fb :D a po oddýchnutí sme sa vrátili do apartmánu. Vonku bolo ako v pekle..avrr.. Snáď 50°C na slnku. No dobre, 50 zase nie, ale 40 určite.. (alebo 45)
V stredu som vstávala o štvrť na 7, aby som mohla ísť vyfotiť tie malé, podarené uličky domčekov, prázdnu pláž a prístav. Dočerta, ak chce fotograf záber bez zbytočných okoloidúcich, ktorí sa vám narvú do záberu, musí si fakt privstať. Už o pol 8 sa začali totižto ulice plniť, na mňa sa vyrútilo hejno detí (asi nejaký tábor či čo) a všade desiatky ľudí, čo si išli obsadiť miesto na pláži. Pred obedom sme sa autom vybrali na výlet do neďalekého Vrbniku - je to pekné mestečko na útese. Našli sme pri prístave malú pláž, kde sa vylebedili a ja som sa opäť vybrala na fotografickú púť. Jednoducho..ja to mám tak, že neobsedím, keď namiesto toho môžem fotiť v novom prostredí. Vytrepala som sa až na samý vrch mestečka na útese, prechádzala som sa uličkami malých domov (viete, ako sú také tie talianské uličky), až som napokon skoro zabudla, ako sa vrátim naspäť :D Som len pozerala, že "boha, a čo teraz?"
V predposledný deň, vo štvrtok sme využili služby taxi boat a motorovým člnom sme sa nechali odviesť na jednu pláž, ktorá bola o čosi ďalej ako tá, kde sme išli tou strastiplnou ..hodinu a pol trvajúcou cestou. Člnom sme tam boli za 6 minút.. (áno, všetci sme si búchali hlavy) Rýchla jazda člnom bola celkom adrenalínová, človek aby si doslova držal klobúk. Potom som si už plávala po mori na nafukovačke a užívala som si krásne počasie.
V piatok sme radšej zostali na apartmáne, pretože naše predchádzajúce vehementné vystavovanie našich bielych tiel slnku nezostalo len tak bez stopy. Všetci sme boli spálení, červeno-ružoví a ja som skončila vyhádzaná červenými flakmi po prudkej reakcii pokožky na slnko. Viete, zvyčajne sa Oskarovi vyhýbam, preto som večne biela :D A tak som čítala knihu 100 pohľadov na Japonsko, ktorá je naozaj skvelá a ja sa opäť dozvedám nové veci o mojej milovanej krajine ^^
V sobotu ráno sme zbalení nasadli do našho Peugeotu a vyrazili sme na dlhú cestu domov. Vtipný bol okamih, keď sme sa zamotali na novej ceste, ktorú náš navigačný nepoznal. Dostali sme sa z ostrova, ale potom sme nemohli nájsť správnu cestu vedúcu do Záhrebu. A neboli sme sami. Štyri slovenské autá sme skončili v nejakej ulici s domčekami končiacej staveniskom :D Nuž, tie navigačné sú asi na jedno brdo, keďže sme všetci skončili v akejsi prdeli xD Nie je ale nad klasickú mapu. Prežili sme, trafili sme domov, ale všetci by sa sa radi vrátili do krásneho Chorvátska..
Toť moja dovolenka, drahí moji. Dúfam, že si leto užívate aj vy.. ^^

Zbor autistov na parkete, obed v Shanghai aneb ako vyzeral 1. K-pop camp na Slovensku

16. července 2013 v 23:18 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Zdravím drahí moji. Pokiaľ sa vám v nasledujúcich minútach bude zdať, že trepem nejaké hovädiny, bude to tým, že naozaj trepem, lebo si nedokážem utriediť vlastné myšlienky a môj mozog je plný .. kadečoho. Od banánov, cez aziatov až po úplné rozčarovanie nad klipom Destiny od Infinite.. Oh, Myungsoo, why are you so sexy?! A ešte keď si pozerám fotky EXO a vidím, že Kai je blonďák. Damn! *-* Teraz je taký zlatý, avrrr.. S hnedými vlasmi bol za sexy borca, s blonďavými vyzerá ako stelesnenie nevinnosti :D Etto, ale o tom inokedy. Teraz tu máme niečo zaujímavejšie. V tomto článku sa idem venovať najlepším trom dňom, aké som za poslednú.. veľmi dlhú dobu zažila.
Ako hovorí názov článku, absolvovala som 1. K-POP CAMP, ktorý bol u nás na Slovensku a to priamo v mojom rodnom meste.. ^^ Boli to pre mňa skvelé dni plné zábavy, úžasných ľudí a parádnej hudby, ktorú každý večer hral náš super DJ.. =3 Všetko to začalo v piatok, 12. júla. Doobeda mi volala Čiči, že sa stratila na ceste životom niekde v Hornej Štubni, pretože vystúpila z vlaku na zlej zastávke.. :D Ja už mierny heart attack pri tej predstave, tak som jej našla ďalší spoj, ktorým by sa sem dostala.. Zatiaľ som čakala na autobusovej stanici Kiku (alias Chloe z blogu superjuniorstories), s ktorou som bola dohodnutá, že ju zavediem do penziónu, kde boli všetci účastníci kempu ubytovaní (ja nie, dochádzala som z pohodlia domova xD.. ) a zároveň sme sa trochu spoznali =3. Hneď pri vstupe sme nahlásili svoje mená, dostali sme pásik okolo krku s logom K-pop campu 2013 a s vysačkou, kde bolo naše meno. O tretej som išla vyzdvihnúť na vlakovú stanicu Čiči - svojho strateného manžela (ehm, k rodinným vzťahom a zmenám pohlavia sa dostaneme potom :D ) Keď vyfasovala izbu, išli sme omrknúť situáciu. Mala dve spolubývajúce, s ktorými sme sa skamarátili behom pár minút a neskôr z nás vznikla pekná rodinka :D Báj d véj, každá z nás mala spešl prezývku, čím sa potvrdila oprávnenosť názvu našej grupy - zbor autistov :D Ja, otec, hlava rodiny - Krištof (vznik tohto mena má svoj príbeh); Paťka alias Čiči, môj manžel, druhý otec (mamo-otec) s prezývkou Čučo *pretože Krištof je alkoholik.. Ževraj*; Peťa, syn číslo 1, bola Jožo.. a Baša, syn číslo 2, bola Diego. Všetky prezývky prešli prepracovaným systémom výberu.
O piatej sme sa všetci zhromaždili v neďalekom ART Pointe (bývalé kino), čo bolo miesto konania nášho programu. Svorne sme obdivovali vonkajšiu i vnútornú výzdobu - farebné balóny, desiatky kórejskych vlajok, plagáty najrôznejších kórejských skupín po všetkých stenách a nástenkách, kadejaké trasparenty, nápisy a vystavené ceny, ktoré sa dali vyhrať. Zhruba o šiestej sme vošli do kinosály, kde sa všetko oficiálne začalo úvodným tanečným vystúpením, uvítaním na kempe, predstavením členov organizačného tímu, rozdelením do troch skupín (vtedy som zistila, že moja zelená kartička neoznačuje, že som VIP *takmer všetci mali červenú*.. ale zelená je preto, lebo označovala dospelákov; aneb zelená chlastacia kartička) Nasledovala krátka prezentácia o vzniku K-popu a prvý kvíz pozostávajúci z toho, čo sme si zapamätali. Po dlhšej prestávke nasledovala prezentácia o Južnej Kórei a opäť kvíz. Vedela som odpovede na všetky otázky, ale ani raz ma nevyvolali na odpoveď. Asi som málo atraktívna. Uhm. Mala som sa asi postaviť a vyzliecť si tričko. :D Možno by si ma všimli. A možno ani nie. O pol deviatej začala Open párty a DJ púšťal skvelé pesničky ^^ Cez projektor sa zároveň premietali klipy a nechýbali ani svetelné efekty. Bol to úžasný pocit ..zabávať sa a tancovať na moje obľúbené pesničky. Keď nám pustili SuJu, SHINee, EXO, NUE'ST, 2NE1 bola som absolutely happy. Neskôr nás všetkých zavolali von, kde sa konala ohňová šou. V niektorých chvíľach som čakala, kedy sa tomu ujovi podpália vlasy :D Alebo kedy sa podpáli tráva. No bolo to pôsobivé vystúpenie. Potom sme sa vrátili opäť k tancovaniu a zabávali sme sa do pol 1. Tá atmosféra bola naozaj skvelá ^^


Na druhý deň v sobotu som ráno o pol 10 prišla do ART Pointu, kde sa už pomaly všetky pozliezali. S Čiči/Čučom sme sa vyvalili na gauč a oddychovali, zatiaľ čo ostatní trénovali tancovanie na Flashmob (poznámka na margo - flashmob = označenie pre bleskovú zábavnú akciu, kedy sa na jednom mieste stretne viac ľudí a urobia niečo bizardné alebo vtipné. V našom prípade išlo o tanec, ktorý bol vopred nacvičený. Cieľom je, aby to vyzeralo spontánne) Ja, Čiči a ešte zopár ľudí sme netancovali, pretože.. Preto. Ja osobne som antitalent na tanec.. :D Po nácviku choreografie sme sa vrátili do penziónu na izbu, kde naša rodinka zahájila debatu na tému kórejských seriálov, kórejčiny,.. a ako nadviazať konverzáciu s Banánom. Banán, to bola naša prezývka pre jedného Kórejca, ktorý bol s nami na kempe. Pôvod prezývky je skutočne zvláštny.. (rozumej perverzný). Čo iné by sa dalo čakať od úchylných mimozemšťanov ako sme my? No, ešte uhorka. Ale bol to proste Banán. A nášmu malému Diegovi (Baši) sa Banán mimoriadne zapáčil. Lenže s Banánom sa dalo konverzovať buď po kórejsky alebo po anglicky. Takže dovidenia :D
Okolo dvanástej sme sa vybrali na obed do Shanghaia. Bola to dlhá, náročná, pútnická cesta cez mesto do čínskej reštaurácie :D Ehm, ani som nevedela, že tu takú máme.. *facepalm* Celý čas som kráčala za Banánom a pekne som sa teda kochala pohľadom na ...éé.. eheheee, objekt môjho záujmu, respektívne na objekt záujmu celej našej 4-člennej rodinky :D (zboru autistov) Po obede, kde sme s babami očumovali sexy zadky aziatov, išla väčšina ľudí na výlet do Bojníc a zvyšok umierajúcich a lenivých zdochlín sa vrátil naspäť do penziónu. Ja, Čučo, Diego a Jožo sme sa rozvalili v rámci poobedňajšej siesty na izbe a zapli telku. A zase sme rozoberali Diega a Banána. A vymýšľali sme konverzácie, ako by mu mohla Baša/Diego ponúknuť medovníky :DD A Čučo sa vytasil s kórejskými frázami ako "chcem s tebou stráviť noc" xD *troll face*.. Podvečer sme sa všetci prezliekli do pyžám a kráčali sme si tak ulicou do ART Pointu, kde sa mala konať pyžamová párty.. Kekeke. Ešte predtým sme však pomíňali peniaze na vankúše - ja som si kúpila EXO vankúš ♥ .. Manžel mi šlohol 3 sekundy predo mnou vankúš Super Junior, čo som mu nemohla ešte dlho odpustiť :D Po nákupe popcornu sme išli do kinosály pozerať film Mr. Idol. Bol s anglickými titulkami a sama som bola prekvapená, ako som tomu dobre rozumela.. Divné :D Po filme začala pyžamová párty hard. Čiči ma pozvala na drink, .. asi aby odčinila ten strašný skutok ohľadom Super Junior vankúšu :D Potom sme sa všetky vyskákali, vytancovali, vykričali. Nasledovalo karaoke, kde sa spievali kórejské, čínske aj japonské pesničky. A opäť sa tancovalo asi do jednej v noci.. =3 Diego bol ako naspídovaná veverička. To vám poviem, keby ste Diega (Bašu) videli tancovať, sklaplo by vám :D A ešte aj Banán jej povedal "You're the best dancer", čo rozdýchavala celý večer :D Naša malé, hyperkatívne. Alebo ako povedal Jožo, náš malý autista, čo si tancuje aj forever alone xD


Nakoniec prišla nedeľa, posledný deň nášho úspešného kempu. Ráno sa znova nacvičoval flashmob a potom sa išlo opäť do Shaghaia.. (kurňa, to znie tak exoticky :D.. ) Tentokrát som však opustila skupinu dospelákov a privtrela som sa ku šušňom, ako ich Sasha nazvala :D A boli tam moje deti a manžel, takže tak. A rodina sa nám rozrástla o moju novú sestru Cecku (opäť prezývka) s bulharskými koreňmi. V reštaurácii sme sa pri obede nasmiali tak veľmi, až začali po nás niektorí hostia zazerať :'D No ale inak sa nedalo. "Prečo vlastne voláme Banána Banán?".. Všetky sme sa hlboko zamysleli. "No lebo je žltý ako banán, nie?" To už sme boli mrtvé. Potom nasledovalo fotenie s Banánom cez sklo, ktoré nás oddeľovalo od jeho stolu. Fotenie s ním vyzeralo asi tak, že bol "náhodne" v pozadí fotky :D Náhodne. Chápeme sa. Neskôr sme sa všetci nakomplet v červeno-bielom, respektívne červenom-čiernom prevedení presunuli do obchodného centra. Namáhavá príprava mojich spoluúčastníkov z kempu sa vyplatila, pretože Flashmob im vyšiel vážne skvelo.. ^^ My čo sme netancovali, sme povzbudzovali, tlieskali a hudba a krik prilákali náhodných okoloidúcich. Po Flashmobe sme zakotvili na izbe v penzióne. A vtedy sa to zvrhlo. Baša (Diego) sa oficiálne vykašlala na Banána, pretože si nevedela získať jeho pozornosť a zamilovala sa do éé..nó.. najprv sme ho volali Riť, kvôli sexy zadku.. :D Je to mladý aziat, tuším Vietnamec, ktorý na našom kempe pôsobil ako fotograf. Muhehé. A tá trubka ho zavolala k nám na izbu hrať karty :D Lebo jej bolo ľúto, ako tam stál sám na chodbe. A všetky sme si boli isté, že sme mu sympatické, pretože predtým nás bol fotiť na izbe. Len nás. Žiadne iné baby na iných izbách, ako pôvodne tvrdil. Kekeke :D Keď vošiel na Bašine pozvanie do izby, trollila som sa tam jak debil a Jožo (Peťa) tiež :DD (Chudák chlapec..dostal sa do jamy levovej.) Tak sme teda hrali karty. Nasmiali sme sa jak kone a ten chalan furt vyhrával. Neviem ako to robil, ale keď tam veštecky prednášal, či mám alebo nemám takú a takú kartu, myslela som si, že ho vyhodím z balkóna :D *nerada prehráva* Potom sme zostali v dueli len my dvaja a ako predpovedal, prehrala som. Dočerta s ním xD Spoločne sme sa odfotili, vymenovali sme ho do rodiny a stal sa mojou neterou Peťou :D Aneb Diegovou a Jožovou sesternicou. Nezabúdajte, že sme boli rodina obrátených pohlaví.. (retardi) Bavili sme sa spolu zvyšok večera, grilovalo sa, opäť tancovalo, fotilo, rozšírili sme rodinu o ďalšíc členov (napríklad švagor Manny) a pridruženú rodinu z druhého kolena (máme aj rodokmeň). Nakoniec sme púšťali večer lampióny a mali sme tortu s kórejskou vlajkou.. ^^ Pochytila ma aj melancholická nálada, keď som sa s babami lúčila :') Ďakujem Sashi, našej organizátorke, za túto geniálnu akciu..^^ Už teraz sa teším na kemp takto o rok!! :) Ak počúvate k-pop a neboli ste tam teraz, budúce leto musíte prísť. Je to nezabudnuteľný zážitok.. ♥

Video televízie Prievidza o našom k-pop campe - youtube.com/watch?v=-bnNgCccRgQ

Etto, môj EXO vankúš, perá CNBLUE, Big Bang, B1A4 a pero K-pop campu 2013 ^^ =3

Zázrak je len iné slovo pre skutočné úsilie...

2. července 2013 v 20:49 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
*Snaží sa zorientovať v čase a priestore a presvedčiť samú seba, že sa nedostala nejakou chybou v Matrixe do paralelného vesmíru*.. Uhm, deti moje drahé, príliš veľa eufórie škodí mojim mozgovým bunkám. Rovnako ako príliš veľa cukru, k-popu, sexy kórejských hercov/spevákov so sexy telami, príliš veľa biasov, fanfikcií,.. whatever, čo má niečo spoločné s Kóreou a tak ďalej a tak ďalej. Chápeme sa. Práve niekoľko dní prežívam záchvaty absolútneho fangirlingu, spamujem si notebook fotkami z toho diabolského tumblr (kde človek nájde všetko čo chce, ale aj to ..čo nechce..a čo by nemusel vidieť, pretože potom chce vidieť ešte viac..) a započala som svoj súkromný pozerací maratón (len ja, noťas a chladnička). Môj maratón sa skladá z anime maratónu a dorama maratónu. Takže holdám celé dni stráviť pozeraním kórejských seriálov, ktoré sa označujú názvom "doramy"..A pozeraním anime. A budem pozerať dovtedy, pokiaľ mi ten prekliaty server ulož.to dovolí sťahovať..muhaháá. A pokiaľ ma môj notebook nezabije v spánku. Všetko je možné. Byť ním, už dávno umlátim samú seba s tou myšou. Potom sa čudujem, že mu to trvá dlhšie ako slimákovi so zlomenou nohou.. *ehm..kapánek absurdné prirovnanie..* Yeah, this is závislosť :D.. Za dva dni sa mi podarilo pozrieť 26-dielne anime s názvom Kaichou wa maid-sama, ktoré som si chcela pozrieť už zhruba pred polrokom. Potom na mňa čaká 2. séria Uta no prince-sama. Ale to až vtedy, keď dopozerám tú úžasnú doramu To The Beautiful You.. ^^ Úúú, hrá tam Minho zo skupine SHINee.. *tvári sa, že to vôbec nezačala pozerať kvôli nemu*.. Sakra, prečo som si doteraz nevšimla aký je Minho sexy??!! *headdesk* Ááá, on je tak mužný..a krásny..A tie jeho ruky! A to telo!! *..spazzing..* Húúú, tých pekných tiel je v tom seriály ale viac. Ja som vedela, prečo to mám začať pozerať. Fuck yeaaah..! (Minhóóó!) Ešte mi zostávajú 4 diely, 12 som už videla. Každý diel má hodinu, takže som slušne zabila polovicu dvoch dní. Ale musela som sa nejako zabaviť, pretože to čakanie na list z Nitry ma zabíjalo. No viete čo? Dnes mi prišlo rozhodnutie z vysokej školy. ZOBRALI MAAAAAAA!! Áááá, je to táááám! I'M REALLY HAPPY and this summer holiday will be best of all! Mám pocit, že od šťastia asi umriem :D

Takže v školskom roku 2013/2014 sa stávam študentom študijného programu Účtovníctvo na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre. HELLYEAAH! A navyše, spolu so Sharkym. Sme dobrí, sme najlepšíí.. I know, I know.. :D Obaja teda patríme medzi 50 šťastlivcov, ktorým sa tam podarilo dostať. Uff, stále tomu nedokážem uveriť. A to nám skoro nikto neveril, že sa na taký žiadaný odbor dostaneme obaja. Cha! Stalo sa. Takže zhruba o 3 mesiace (hej hou, vitajte dlhšie letné prázdniny!) budem bývať v Nitre. Hádam sa nám so Sharkym podarí zohnať nejaký privát, lebo ani jeden z nás nechce byť na intráku. Ale teším sa na Nitru, pretože to mesto mám rada a aj tá škola je pekná.. ^^ A konečne sa mi splnil sen o výťahu na škole! :D Teším sa aj na tú slobodu, ktorú budem mať. Nikto na mňa nebude dohliadať a ani ma komandovať. Vážne som zvedavá na svoj vysokoškolský život. Sharkymu sa splnil sen, že sa dostal na svoje vysnívané účtovníctvo, pretože to chcel študovať už od druháku. A ja? Môj sen to síce nie je, stále túžim po fotografovaní a japanológii.. no som rada, že som sa dostala aspoň niekam. Ale viete čo? Splnil sa vlastne aj môj sen. Pretože.. hm... Preto. To už je iný príbeh :) Verím, že som spravila správne rozhodnutie. Takže som aktuálne veľmi šťastná a mám pocit, že v súčasnosti môj život už ani nemôže byť lepší.. Ach, milujem letné prázdniny ♥ Dlhý spánok, bohovské ničnerobenie a more času na veci, ktoré som si naplánovala. ^^ ..Konečne sa pustím aj do čítania kníh. Včera mi prišli dve, ktoré som si objednala z antikvariátu - Dovolenka v Pekingu a 100 pohľadov na Japonsko. Dokonca začínam uvažovať, že by som sa na blogu začala venovať japonskej kultúre a zaujímavostiam z tejto krajiny. Hmm, myslím, že to by ma bavilo ^^.. A ešte premýšľam o vytvorení rubriky pre moju novú závislosť - skupinu EXO =3.. EXO, to je proste 12 sexy borcov, ktorí vyzerajú absolútne božsky (oni sú dôvod môjho zaspamovaného notebooku) a ja ich nedokážem nemilovať.Huéé, kde boli doteraz? Teda respektívne, kde som bola ja, keď som im nevenovala pozornosť? (baka!) Takže teraz navyše shippujem nové dvojice ^^ A samozrejme, pribudli nové mená do môjho bias listu - a to konkrétne Kai a Luhan ♥ Áno, bola to láska na prvý pohľad :D A ešte Sehun, aby sa nepovedalo. A ešte.. éé.. proste všetci. Tak a teraz je u mňa EXO everywhere. Kekeke. Toto ma nikdy neomrzí.. =3


 
 

Reklama