→Denník seriózneho šialenca

Život nie je celkom zlý, pretože ešte nikdy nebol celkom dokonalý...

2. listopadu 2012 v 19:55 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Zdravím každú zblúdilú dušu, ktorá sem čírou náhodou natrafila ^^.. Po dlhom, predlhom uvažovaní som prišla k záveru, že by som sa mala naučiť písať kratšie články. Oveľa kratšie. A o niečo čitateľnejšie. A solídnejšie. Keď som si nedávno pozerala archív svojich článkov, veď oni bývali také krátke! Nechápem :D Alebo aspoň mali primeranú dĺžku. Nie 1600 slov ako vám sem teraz naseriem. Síce nestáli zaveľa, čo si budeme klamať, to nestoja ani teraz.. ale fakt boli kratšie! A fakt ich čítalo viac ľudí. Nuž, vykecávanie sa je moja choroba. Chronická choroba. Rovnako ako aj pravidelné nestíhanie na autobus a robenie všetkého na poslednú chvílu. Ak dneska napíšem viac ako 1300 slov, môžete ma ubiť mojou fialovou plyšovou žirafou. Alebo kaktusom.. Je ťažké uveriť, že som voľakedy bola menej zhovorčivejšie :D.. Ale o tom sa už veľmi nepresvedčíte, pretože všetkým článkom som dala zbohom. Verili by ste, že moja rubrika s denníkovými zápismi obsahovala okolo 500 článkov? Ale musela som ich dať preč. Z istého..ehm.. súkromného dôvodu. Tie články tu trčali preto, lebo no.. neviem, boli mojou súčasťou. Nie preto, aby sa v nich niekto spätne hrabal. Nuž, uvedomila som si, že toho o sebe prezrádzam viac, ako by bolo vhodné. Príliš ľuďom dôverujem. A minule sa tu objavil komentár od istého anonymného človeka, ktorý mi do komentáru napísal celé moje meno s dodatkom "uhádol som".. Vravím si, fasa.. teraz Nataly tipuj, kto môže byť onen tajomný človek. A tak zmizli moje zápisky z povrchu zemského. Preistotu. Ale viete čo? Aj tak mi môže byť ukradnuté, kto si tento blog bude čítať. Síce som sem popísala už celkom slušné hovädiny, ktorými sa snažím vyjadriť svoju pravú.. trošičku šialenú podstatu.. *trošičku xD*.. ale to nevadí. To najdôležitejšie odišlo do zabudnutia. Predsa len.. Chápete... Ehm, chápete, že? Nemusia tu trčať články z doby kamennej... Ešte si o mne niečo zistí FBI a obvinia ma z terorizmu..alebo niečoho podobného xD.. Alebo že kazím mládež, že som prívrženec satanizmu.. :D Ale pšt, pšt.. o tomto sa nesranduje.. Nechcem ozbrojených chlapov v byte!.. I keď..hm.. chlapi v uniforme vedia byť sexy!.. Tywe, zase meliem kraviny :D
Tento týždeň je taký.. pohodový. A môžem za to poďakovať jesenným prázdninám, ktoré prišli ako posledná pomoc a vytrhli ma z toho óó biedneho života, kde som len utláčaná, týraná duša :DD *no jedine*.. V pondelok som bola nútená prísť do školy na 07:00, pretože u nás je problém zostať po škole a nacvičovať program na stužkovú. Každý má plný diár povinností, pracovných schôdzok, učenia a viete..ešte sa starať o deti :D Tak som sa došuchtala v takúto skorú rannú hodinu, kedy ešte normálne pobehujem v pyžame po byte. Teda, ja pobehujem v pyžame ešte 10 minút pred tým, ako odchádzam z domu xD Uhm.. denná rutina.. Tak sme teda silno nacvičovali. Ech, ružovo to nevyzerá. Ale aspoň nástup máme nacvičený. A spievanie "Gaudeamus igitur". Uch, triedny nám povedal, že spievame ako na pohrebe. Už len čakal, odkiaľ privedú nebožtíka xDD
V utorok sme mali.. čuduj sa svete.. skrátené vyučovanie ^^.. Hm, nečakané.. Dostala som 2 z ekonomiky, čo som oslavovala takmer tancovaním po stole, pretože keď viete 3 strany zo 14-tich a máte 2, to je úspech xD A 1 z účta ..Čačača.. Inak si už veľmi nepamätám, čo sa dialo. Teda, počkať..počkať!.. Cha! Pamätám.. Po škole sme zase nacvičovali na program. Budem v takom nejakom tanečku s havajskou sukňou, ktorého choreografiu si nejako nemôžem zapamätať ..Éé, ja neviem tancovať, takže to bude celkom sranda xD A ešte som nasáčkovaná v jednej scénke.. A v spoločnom tanci.. Och Jashin.. za čo ma trestáš? Po škole som si išla dať vytlačiť fotky na oznamká .. Heuréka, konečne! Doma som sa zvalila pred noťas, hľadala som nejaké účesy na stužkovú a preklikávala som sa stránkami českých vysokých škôl. Viete čo je strašné? Že odvtedy.. čo som si zmyslela, že pôjdem študovať japonskú filozofiu.. ma všetko iné prestalo baviť. Som v prdeli xD Jednoznačne.. Už len kvôli tomu, že ma na ten odbor určite nevezmú. Veľká konkurencia a požiadavky, ktoré sú pre mňa, ako pre budúcu absolventku OA.. dosť náročné. Uvažujem normálne, žeby som rok počkala, zdokonalila by som sa v daných predmetoch, popríde išla do zahraničia..a prihlášku by som si dala potom.. Lebo umriem ak budem študovať niečo, čo ma nebaví. To už robím celú strednú..
V stredu som išla na skúšku šiat :) Sedia mi úplne skvelo, ani upravovať ich netreba. Akurát budem musieť obmedziť dýchanie xD Aby som ich nemala nikde voľné, budú vzadu zašnurované naozaj poriadne. Takže, ak prežijem..a neudusím sa.. bude to úspech! Už viem, ako sa cítila Elizabeth vo filme Piráti Karibiku, keď odpadla z utiahnutého korzetu xDD Následne som išla s našimi do mesta a vyžobrala som od nich, aby mi kúpili knihu Sushi v dushi ^^.. Kekeke.. Keď už sme išli okolo toho kníhkupectva xD Večer som išla von s Lenkou, s ktorou som sa nevidela tak milión rokov a doma som lepila a strihala fotky na oznamká.. Dnes som bola niekoľko oznamiek poslať poštou do ďalekých, praďalekých krajov.. a zároveň som zaniesla knihy do knižnice.. Uch, otrasné to počasie vonku.. A včera som makala na práci z praxe.. Konečne! :D *okrem toho zapínala každých 10 minút Youtube*
Čo sa týka moje nálady, tá skĺza od euforickej k pohodovej a zase naspäť.. Eufóriu som zažívala v posledných dňoch hlavne vďaka Super Juniorom.. Muhehé, prišla na mňa druhá vlná veľkej mánie! :D Brekekéé.. Stiahla som si ich koncert Super Show 3 v Japonsku a mala som čo robiť, aby som neumrela blahom *-* Boli neskutoční!!.. Úžasní, perfektní, dokonalí.. Potom som si pozrela Super Show 4 v Osake, kde bol nasáčkovaný hádam celý národ japonský. Smrteľne vážne môžem prehlásiť, že toľko ľudí pokope som ešte nevidela. Ale rozhodne najlepšia bola Super Show 2, pri ktorej som sa musela veľmi ovládať, aby som v noci o 12 nekričala na celý barák xDD..*mali ste už 3 hodiny vkuse zimoriavky na ruke?* Tak som len tak potichu vydávala zvuky typu "som tesne pred smrťou".. A to som teda aj bola. Trojhodinová šou.. počas ktorej fanynky kričali celý, celučičký čas .. Miestami hysterické výkriky, ktoré len podtrhovali žiadanosť chalanov na pódiu ^^.. A viete čo? Pôjdem ja študovať vysokú školu múzických umení, naučím sa tancovať, opekniem xD *rozumej,..pôjde na plastiku*.. vydám sa do Kórey a budem tancovať s chalanmi na pódiu a budem ich môcť obchytkávať :D.. Beztresne! Lebo ako, čo tam robila tá tanečnica s Ryeowookom! *malinký, ňuňu Wookie!!*.. Tywe, padla mi sánka, odkotúlala sa na Severný pól a potom som ju hodinu zbierala xD Ja chcem tiež! :DD Buhéé.. Ale na Haeho mi žiadna nešahala.. Takže som ostala pokojná :D Uch, ale chcem ísť na ich koncert!.. Čo tam oni blázni robia!.. =3 Behajú po tom obrovskom pódiu ako splašené veveričky a sú schopní napchať sa do hocijakých oblekov xDD.. Od zeleniny až po zvieratá :DD Sú to exoti.. Preto ich milujem ^^
To by bolo na dnes všetko :).. Neviem kedy prídem.. O týždeň máme stužkovú a hneď potom dozvuky. MUHAHAHA :D Takže to bude..divoké.. Milujem vás..a majte sa .. =)




NEPRÍTOMNOSŤ DO 16. 11. 2012

(pracovné vyťaženie, deti moje)


Dať niekomu žuvačku je ako obchod s drogami.. "Nič si nevidel, nič si nepočul a nikomu nehovor, že to máš odo mňa.." :D

26. října 2012 v 19:19 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Deti moje drahé.. milované, práve ste boli omilostené od príšerne depresívneho článku, ktorý by prekypoval zúfalstvom od začiatku až po samostný koniec. Poďakujte sa kakau, čokoládovému croissantu *bol to croissant, že?*, dnešnej absencii v škole a Super Juniorom :D.. Rozhodla som sa, že článok bude deprimujúci len od stredu po koniec :D.. Alebo od začiatku po stred.. Alebo od štvrťky po polku.. Alebo.. *kryje sa pred lietajúcimi kameňmi* ..Už som ticho.. Ako bude, tak bude.. Možno ma prejde bolesť hlavy a ja si nezačnem sťažovať na vôbec nič.. Ani na to strašné počasie.. Ani na dážď.. Ani na školu.. Ani na miliónpäťstotisíc písomiek .. Ani na samovražedné sklony xD.. Viete ako málo chýba k zlepšeniu nálady? Mne osobne stačilo nabehnúť na Youtube a dopátrať sa k jednému videu so Super Juniormi.. :D .. V tej chvíli som si myslela, že umriem na záchvat smiechu *pri takom tempe by mala čo najskôr spísať závet*.. To sú dežovia xDD Proste.. ja len výraz WTF?!.. a potom som skoro spadla zo stoličky :D Yesungove tanečné kreácie alá "epileptický záchvat ružového zajačika Duracell po tom, ako si fetol dúhu".. Odrovnalo ma to na celej čiare xDD Už som si to pustila minimálne 6-krát .. OMFL! *Oh my fucking Lucifer*.. Pôjdem si ešte niečo nájsť a zase narvem do tabletu desiatky nových videí.. To mi pripomína, že si chcem dneska od SuJu pozrieť celú Super Show 3 z Japonska ^ ^.. Hľadala som aj celý záznam zo Super Show 4, ale nikde to nemôžem nájsť -.- .. A keď to už nájdem, linky sú neplatné.. *fuck*.. To aby som si na ďalší koncert nakráčala ja sama osobne :D Hm..hm.. ževraj majú moji drahí vystupovať opäť v Európe. Netuším, či je to 100 %.. Ale istý je koncert skupiny Big Bang v Londýne.. Avrrr.. Tak blízko a tak ďaleko.. Deprimujúce.. Asi sa vážne presťahujem :D.. Raz..Niekedy.. Hocikedy..
Čo sa týka školy, veľmi ružovo to tam nevyzerá. Jedna písomka za druhou. Teda prúser za prúserom. Opakovanie maturitných tém z ekonomiky a nemčiny. Moja únava. Vyčerpanie. Zúfalstvo. Frustrácia. Stres. Kvantá učív. A zase stres. Mierna hystéria. Nedostatok spánku. Učenie, učenie, učenie.. Pripadám si ako chodiaca mŕtvola. Som v škole, učím sa doma, idem spať a niekedy medzi tým sa občas najem. Fajn, ak to pôjde takto ďalej..tak ma asi trafí šľak xD Nadobro. Alebo mi prepne *zase?!* .. Alebo sa na to vykašlem a budem sa venovať svojmu rodiacemu sa flegmatickému "ja".. Alebo si pôjdem nájsť nejaký strom xDD *trošičku morbídnosti nezaškodí*.. Každopádne, môžme očakávať, ktorý článok raz bude ten posledný.. Lebo aj na to príde. Čo si budeme klamať, nie? Je mi to ľúto, ale moja zaneprázdnenosť dosiahla maximum. Každý deň mám tendenciu obúchať si hlavu o stôl/stenu/strop *Madafaka..čože? Strop?!*.. ale nemôžem.. Nebudem si predsa ničiť nastajlovanú a nalakovanú ofinu xD.. *Druhé "ja" to vzdalo a odišlo do krajiny-nekrajiny*.. Irituje ma to..*Čo TO?* No to! ..To, ako vyzerá môj príšerne stereotypný život maturanta.. Je to na zabitie.. A to ma čaká ešte 7 takýchto mesiacov.. Tywe, fakt si pôjdem pohľadať nejaký vhodný strom na obesenie, lebov v našom potoku by som sa asi neutopila :D Už vidím tie kačky a iné vtáky.. s WTF výrazom, keby som si to tam nakráčala a hodila sa do vody xD Ééé, neriešte.. Mala by som menej premýšľať a viac konať niečo produktívne xD.. Napríklad..hm..hm.. spraviť si prácu z praxe, na ktorú som sa minule vykašlala, lebo sa nám posunul termín odovzdania.. Hellyeah.. Alebo sa konečne naučiť ekonomiku.. Alebo neminu.. Alebo sa naučiť príhovor na stužkovú :D Viete, mali sme na slovinu napísať príhovor. Buď pre rodičov, učiteľov alebo pre triedneho. Ja som si vybrala pre triedneho. A čo čert nechcel, uznali ho za vhodný, aby som mu ho na stužkovej adresovala xD Fajn, vďaka :D *ironičký úškľabok* .. Čo sa týka stužkovej slávnosti, tá sa nezadržateľne blíži *neznáša toto slovné spojenie, lebo je to jedno veľké klišé..* Dva týždne.. Presne toľko času máme na nacvičenie programu. Nuž, toto bude sranda :D Neviem, či sa teším, ale bude to príjemné spestrenie života. Uch, viete..ja som nikdy takéto slávnosti neobľubovala.. Už len kvôli tomu, že ma chcú napratať do šiat, ktoré sú síce krásne.. ale chápete, rifle sú rifle :D Ale verím, že sa zabavím. Ak sa neprizabijem na vysokých topánkach xD.. A potom dozvuky, kde sa ožerieme do bezvedomia! Teda, nie že by som ja osobne mala v pláne nevedieť o sebe zopár hodín.. S mierou, pravdaže.. :D *A keď miera nestíha, pijeme bez nej*.. Bude to akčné..
Ale aby neboli školské záležitosti také pesimistické, treba spomenúť, že aj napriek značnému zúfalstvu z testov, mám dôvody na úsmev a smiech. Čo by to bol za deň.. aby sme sa s mojimi exotmi nerehotali ako dávno zmyslov zbavení :D.. V pondelok sme mali s Jejnou "centrofixkovú vojnu" a moje ruky dopadli tak..ako dopadli. Celé dopísané xD Keď sme behali po triede, spolužiak len skonštatoval "Pozor na civilistov!".. A keď sme sa donaháňali a dookrikovali, všimli sme si, že učiteľka je ešte stále v triede xD Svetlých chvíľ máme dosť, takže depka ma chytá až doma, keď nie sme my traja pokope. Naše záchvaty smiechu na nemčine pri slove "Der Parka" ..čo znie ako párka/párok *Der Parka ist trendy..aneb po našom "trendy párka"..hoci je to nejaký kus oblečenia..či čo to xD* .. a ešte flambovaná hus v rúre s prekvapením vo vnútri :D Podarilo sa mi dostať niekoľko jednotiek.. a to dokonca *pevne sa držte*..aj z matiky!.. Ja, čo som celé 2 mesiace, či koľko.. na matike prežila v polospánku a nepísala som si poznámky s tým že "kto má..sakra.. odpisovať také dlhé, pofidérne veci do zošita?".. Cha! A to som si výsledok jedného príkladu na písomke tipla, lebo som nevedela vôbec "vo co go".. xD.. Doteraz nechápem, ako ma napadol výsledok {(-1)n+1 x 2 -(n-1)} umocnené na nekonečno xD.. Niéé..vôbec som si ho len tak nevymyslela..kdeže xD
Dneska som v škole nebola. Išla som na alergológiu a robili mi aj testy. Ruka pomaly celá červená z tých alergénových koncentrátov, na ktoré moja pokožka reagovala.. Uf, k jablkám mi pribudla alergia na broskyne.. Doprdele, ževraj ma čaká postupne ešte alergia na marhule, čerešne a višne.. Fasa, no :D Od alergologičky som išla na poštu vyzdvihnúť si balíček. Z jedného antikvariátu som si objedla 2 knihy - Potulky po Japonsku a 99 zaujímavosti z Japonska ^ ^.. Áno, áno.. Japonsko je moja srdcová záležitosť. A to už poriadne dlhú dobu. Preto rozmýšľam, že si podám prihlášku na Palackého univerzitu do Olomouca.. Dá sa tam študovať odbor japonskej filozofie spolu s japončinou. A táto škola spolupracuje s mnohými univerzitami po svete.. A aj s Tokijskou univerzitou.. A študenti chodia na jazykové pobyty ^ ^ Uch, splnil by sa mi sen.. Bolo by fajn KONEČNE študovať aj niečo, čo ma baví. Nie ako tu na obchodnej, kde sa 4 roky mordujem s ekonomikou.. Etto, etto.. ešte musím popozerať nejaké ďalšie české univerzity.. Na Slovensku asi študovať nechcem.. Takže sa musím naučiť českú gramatiku kvôli prijímačkam. Hádam mi to vyjde :)
Majte sa.. a hádam sa o týždeň opäť "uvidíme".. ^ ^
BTW: Bola som príliš pesimistická? :D

O rok staršia a o rok bližšie ku dôchodku :D aneb životné události veľkého veku..minulého..

12. října 2012 v 21:00 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Zdravím.. deti moje! ^ ^ Vybalím to tu na vás hneď zo začiatku, pretože dneska budem mať zase rečí a rečí. Takže..menšie "in medias res" bez obkecov, ako a kde som zase pristála s jednorožcom, o poriadnej kose vonku alebo nebodaj zážitokoch z imaginárnej intergalaktickej cesty.. Dnešný deň je úplne obyčajný, sychravý, nevľúdny ..ako väčšina tých jesenných.. Ale predsa je čosi inak.. Dámy a páni, poprosím fanfáry, moje obľúbené strieľajúce konfety *Neotvárajte ústa, keď padajú..Nie je to veľmi príjemné..potom ich vypľúvať*.. nalievajte šampanské..a spievajte "Živió".. Alebo "Žijeme len raz".. Komu je ako po chuti.. Aj Gangnam style beriem. Nataly totižto oslavuje svoje posledné -nástiny.. Hej, potom sa odoberiem asi do dôchodku :D 19 rokov.. Tiež vám to príde tak veľa? *padla* Keď budem mať takto o rok 20, budem sa považovať za starú rašplu :D No, som zvedavá..čo budem robiť v tridsiatke.. alebo štyridsiatke.. Ježiši.. a keď budem jubilant xDD Ak sa toho dožijem :D Viete, ešte stále tu reálne hrozí koniec sveta *kecáá*.. Takže..ale aby som neobiehala od narodeninovej témy.. prípadné darčeky posielajte priamo na vedenie firmy.. Viete, z dôvodu uchovania súkromných údajov.. Čo ak ma budeme chcieť ukameňovať a budete vedieť, kde bývam? To by nebolo dobré :D Ešte nemám vybudový tajný ..protiatómový bunker.. Ale ako..mohla by som si pohnúť, 21. december sa blíži :D Muhehéé..ale späť k darčekom.. Všetky blahoželania, šperky, peniaze, listy vlastníctva luxusných pozemkov a barákov, všetkých sexy japonských a kórejských chalanov mi prosím posielajte na firmu PEKLO, s. r. o., Luciferova 1, 764 64 Satanovo; Podsvetie.. A napíšte mi aj svoju adresu, nech vám môžem prísť potom osobne poďakovať :D..
No ale dobre..dosť bolo srandy a rozkoše.. teraz vážne *druhé "ja" chytilo záchvat smiechu pri predstave, že by napísala niečo VÁŽNE* .. Zdá sa mi, ako keby som len nedávno oslavovala Ó veľký vstup do dospelosti.. Je zvláštne, ako rýchlo ten čas beží. Už mám 19. Osemnástka je minulosťou.. Ale viete čo? Tento prelomový rok, ako to ja nazývam.. bol ten NAJLEPŠÍ rok môjho života ^ ^. Osemnástku som si užila. Osemnástka mala grády :D .. Počas toho jedného roka sa stalo neuveriteľne veľa vecí.. Keď si to tak zoberiem, navštívila som 5 štátov + 1, cez ktorý sme prechádzali autobusom :D.. Mnoho vecí sa zmenilo. A hlavne, ja som sa zmenila. Spoznala som množstvo skvelých ľudí, ktorí mi prirástli ku srdcu.. Zažila som výlety, na ktoré nezabudnem.. Ale.. čo tak si spraviť nejaký rýchly prehľad? :D .. Mám nutkanie spomínať ako senilná babka xD.. Hneď na začiatku bol školský výlet do Nitry a ja som videla najúžasnejšie divadelné predstavenie "Ples upírov", ktoré len tak niečo neprekoná.. Odvtedy som bola na ďalších dvoch predstaveniach, ale ani jedno nebolo také skvelé.. Neskôr som sa akousi náhodou dostala na Olympiádu ľudských práv.. A ešte väčšou náhodou som vyhrala školské kolo, čo bol teda slušný šok. Buď som dobre tipovala, ale tam hold neboli príliš múdri ľudia :D .. Víťazstvo ma dostalo na decembrový výlet do Štrasburgu, krásneho mesta Francúzska. Nikdy nezabudnem na tamojšiu úžasnú atmosféru.. Na vianočné trhy, ktoré lákali oči aj peňaženky. Ako sme sa stratili v spleti uličiek.. Nezabudnem na to, ako sme v malom nemeckom mestečku, kde sme boli ubytovaní.. hrali s Peťou a Peťom o polnoci "akože Twister" na dvojfarebných dlaždiciach.. Ako sme sa mierne pripití pivom smiali, válali po zemi a nakoniec sme si všimli kameru, ktorá nás snímala :D Totižto, nemohli sme si vybrať lepšie miesto ako dlaždice pri bankomate s kamerou.. Nezabudnem..ako som takmer umrela pri výstupe na Notre Dame.. Ale ten výhľad stál za to.. Návšteva Európskeho parlamentu, Európskeho súdu.. Plavba loďou po Rýne.. Potom som sa zrazu ocitla na krajskom kole Olympiády ľudských práv a šťastie mi opäť prialo.. Alebo náhoda? V tých pojmoch sa strácam.. Užila som si krásu tatranského prostredia v Liptovskom Jáne, keď som bola 3 dni na celoštátnom kole spomínanej olympiády. Bol to môj najväčší, životný úspech xD Tam som sa síce neumiestnila nejako svetoborne.. ale zoznámila som sa s kopou parádnych ľudí.. Spomínam si, ako sme s babami behali v pyžamách a v ponožkách po hoteli a nakukovali do miestností, kde prebiehali "záživné" workshopy :D.. Ako sme vyklopkávali po izbách a narazili na starú paniu..namiesto očakávaného večierku xD.. Skvelý bol aj výlet v Bratislave, kde boli v jednej galérií na ohromnej výstave.. Aj Veľtrh cestovného ruchu v Inchebe sme navštívili, kde sme s Jejnou behali od stánku ku stánku a degustovali ponúkaný alkohol :D Medovina, červené víno, biele, whisky..a už to išlo xD V autobuse sme všetci zborovo vyspevovali .. tak jak sa patrí na výlet, keď ide naša trieda! Hellyeah.. Začala som počúvať k-pop a môj život sa rapídne zmenil.. Stretla som tu na nete ľudí, ktorí sú doslova moja krvná skupina.. Mamča Keigh, Lula, Syri, .. Jedna väčšia exotka ako druhá :D .. Nový svet, do ktorého som sa dostala.. ma absolútne pohltil.. Stal sa zo mňa nový človek. Trochu viac šialený ako by sa patrilo.. ale nuž, každý sme nejaký x).. Ku koncu roka prišla Praha.. Koncoročný výlet, krorý ma zabil.. Výlet, na ktorý mám len dobré spomienky, keď pominula bolesť nôh, chrbta a spálanie kože 3. stupňa :D.. Naučila som sa jazdiť metrom *navyše sa zorientovala v cestných plánoch metra*, videla som za 3 dni obrovský kus Prahy, ako niekto neuvidí..čo ja viem.. za celý týždeň.. Slitala som nad mladými Japoncami, ktorí sa tam premávali xD.. Prešla som Karlovým mestom, navštívila som nádhernú katedrálu v Hradčanoch, vyliezla na výhľadňu Petřín, videla som Orloj, tučniaky a žirafy v ZOO. Pamätám si..ako sme sa v meste stratili a ja som furt hľadala novinový stánok..aby som si mohla kúpiť časák kvôli jednému..jedinému plagátu :D.. Cez leto som letela prvýkrát lietadlom a celý čas som bola nalepená na okienku.. Bola som v Bulharsku, kde som sa prvýkrát vážne opila *má sa čím chváliť, že? :D* A to tak, že ma krpatá sesterka ťahala do izby a ja som sa len smiala a motala..a smiala.. :D Nech žije Sex On The Beach.. Prvýkrát som sa plavila loďou po mori, videla som ohromné historické mesto Nessebar, zažila som chaos na letisku po tom, čo tam vybuchol autobus *nie že by to bola nejaká výhra*.. Videla som Zem v noci, keď sú vysvietené mestá. Zažila som brutálnu mini dovolenku s najlepšou kamoškou, keď sme sa obe .. staré ťapy.. na dedine na konci sveta.. brodili hore-dole potokom, vozili na káričke, ako za starých dobrých čias, vytrepali sme káričku do potoka, naháňal nás býk, sledovali sme padajúce hviezdy, pili rum so susedmi a smiali sme sa.. a spievali.. a spomínali.. Zažila som úžasný deň v Bratislave s mojou drahou Majkou.. Potom o mesiac som sa tam vybrala aj s Mariankou na veľkolepú akciu Comics Salón, ktorá ma absolútne dostala ^ ^.. Konečne som zažila pokope množstvo ľudí, ktorí zdieľajú jednu závislosť - anime.. Bol to rok plný zmien, zážitkov a spomínam už len na to dobré. Ďakujem všetkým, ktorí to absolvovali so mnou ^ ^.. Bol to nezabudnuteľný rok..
A teraz späť do prítomnosti.. Prax mi dnešným dňom končí. Musím povedať, že najradšej by som tam zostala ešte mesiac.. Skvelá pracovná atmosféra.. a žiadne stresy ako v škole.. ;) ..V utorok som tam ale nebola.. lebo ako štvrtáci sme absolvovali školský výlet do Bratislavy. Tywe, ja som v tej BA nejako často v poslednej dobe :D Najprv sme išli do Národnej banky Slovenska, kde sme si vypočuli výklad o NBS a podobných záležitostiach. Uch, mala som zistiť..kde majú trezor xD Následne sme išli na Veľtrh vysokých škôl.. Podarilo sa mi nájsť aj tú moju v Trnave - Univerzita sv. Cyrila a Metoda. Ale nuž.. stalo sa to, že ma zaujala iná škola a teraz je mojou prioritou. Ide o Univerzitu Palackého v Olomouci. Podľa toho, čo som čítala..je to absolútne perfektná škola so skvelými kampusmi *nie ako tie naše intráky*.. a ešte lepšími odbormi na filozofickej fakulte.. Ale o tom inokedy :)) Po veľtrhu sme sa došuchtali do Eurovei, kde sme mali rozchod. Po obede v Mekáči som sa stretla s Majkou ^ ^ Páni, kto by to bol ešte cez leto povedal, že sa my dve niekedy stretneme? A to dokonca 3-krát behom 2 mesiacov.. Zbožňujem ťa, zlato =3 .. Pokecali sme spolu, zoznámila som ju s mojími dvoma exotmi.. a potom hybééé smer Divadlo Astorka. Pôvodné predstavenie zrušili, čo mi bolo ľúto..a namiesto toho sa hrala Červená princezná. Nebolo to zlé, herecké výkony boli skvelé, ale príbeh ma veľmi nezaujal. Totálne ohromnená som však ostala prechádzkou po večernej Bratislave.. keď sme prechádzali peknými a absolútne tichými uličkami. Bohová atmosféra. To ticho. Ten pokoj. To okolie. V buse som sa rozvalila na svoje súkromnej dvojsedačke a nechala som sa uspať Dragonovým dokonalým hlasom ^ ^
To by sme mali.. Zabite ma za tú dĺžku.. Zabite :D *kryje sa*..Milujem vás.. drahí moji :)

Najväčším šťastím človeka je, keď môže žiť pre to, za čo by bol ochotný zomrieť.

5. října 2012 v 20:53 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
*Práve prežila hysterický záchvat (fatal error).. A stále tvrdí, že by jej mali zakázať prístup na internet*... Muhahaháá.. *Čistí Nutellu z klávesnice... A hľadá lyžičku, ktorú nie vlastnou vinou odhodila nevedno kam... (o minútu neskôr).. Zistila, že od Nutelly má špinavú myš. Vyvodila si z toho logický záver, že musí mať aj špinavú ruku.. (o dve minúty neskôr).. Našla odhodenú lyžičku, čistí koberec a púšťa sa do konverzácie s tyrkysovým jednorožcom..* .. Viete, to máte tak.. Čistou náhodou preliezam YouTube a zrazu narazím na nové hudobné video od milovanej skupiny BEAST.. Kukám, dátum zverejnenia 29. 9. .. No doprdele a ešte ďalej!.. V tej chvíli spustím hysterák ako keby začal koniec sveta a začnem zbesilo klikať na prehratie videa. A ono sa to zasekne.. tak zase klikám a klikám..a že "Mozzila Firefox nereaguje" a ja že "Moja, ty nebudeš reagovať, keď s tebou skončím, ak mi to neprehráš."..A ona, že ako nemám toľko klikať a ja že "dočerta.. to tik v prste!"..A ona..že jasné.. to né ja, to samo.. A keď to počul Samo, odišiel zase niekam urazený, že za všetko môže on a pritom tu len kŕmil ananásom toho oného.. koňa s anténou uprostred čela, čo sa volá jednorožec. Potom sa mi splaší Nutella a vyskočí z lyžičky na notebook.. Prisámbohu, nebolo to tým, že by som ju držala naopak! Jednoducho.. ušla..no.. A potom som ju našla ešte na mojej ruke... A brade.. A pravom líci.. A na myši.. *Teraz zotiera posledné stopy zo stola*.. Následne som si pozrela *konečne* to video bez nejakého ďalšieho vyčíňania. Pokiaľ teda nerátam zástavu srdca nad tým.. ako ..sakra hergot.. dobre vyzerajú chalani v tom klipe.. :D Muhehéé, ale čo iné by sa dalo čakať, že?..
Ale dosť bolo rozkoše.. to MV si kuknem dnes ešte tak 5-krát .. Spolu s videami od ďalšej kórejskej skupiny, ktorú som objavila.. BTOB sa volajú.. Éé, ráta to niekto? Plus ešte M.I.B. .. To máme.. huh.. no .. dosť.. hehe.. Tákže.. Super Junior, SHINee, NU'EST, Big Bang, BEAST, B.A.P, F.T. Island, U-Kiss, Teen Top, B1A4, Block B, BTOB, M.I.B,.. Éé... to by mohlo byť aj všetko. Momentálne však fičím na *tráve.. a Nutelle* ..GD-ho "One of a Kind" a Taeyangovom "Solar"..
Čo sa týka môjho chabého života.. kadečo sa udialo. Teda nie až tak veľa, ale dosť na to, aby som sa zakecala a napísala článok, ktorý bude mať zase 1500 slov ako klasicky. Nuž, toť moja choroba.. Takže deti moje drahé, milené.. začneme víkendom. Nataly sa vám šokujúco nechala nahovoriť na absolvovanie rodinného výletu po x rokoch a vybrala sa teda s rodinou na trhy do Poľska. Možno v tom rozhrával úlohu fakt, že som v Poľsku ešte nebola. Ale tak uznajte, kvôli tomu by som teda len tak o 4 ráno nevstávala. Nákupy. Slovo, pri ktorom mi peniaze samé vyliezajú z peňaženky. Tak som v sobotu ráno vstala o 4, čo je.. úprimne povedané..samovražda a o piatej sme vyrazili. Milujem tú pohodu pri cestovaní, keď sledujem, ako sa mi okolitá krajina mihá pred očami, keď vidím vychádzanie slnka.. polia, ktoré sa tiahnu na celé kilometre, lesy, hory, dediny, mestá a počúvam pri tom dokonalú hudbu. Podarilo sa mi aj dočítať knihu Projekt Hádes. Zdá sa mi, že okolo 8.. pol 9.. sme už boli na mieste. Ja.. človek zvyknutý na naše banícke dni a dva rady stánkov.. som mala čo robiť, aby som nejakým spôsobom vstrebala, že toto sú kurňa veľké trhy. Mojím prvým úlovkom bola šedá šatka s drobným kvetinovým vzorom. Musím sa priznať, na šatky mám úchylku. V ďalšej stiesnenej uličke, kde bolo ľudí, ako keby zadarmo rozdávali.. som si kúpila bohovsky dobré ..vysoké, šedé čižmy, vďaka ktorým vyrastiem o 7 centimetrov :D Sú na platforme, takže sa nemusím báť, žeby nejaký opätok ukočil môj krátky život.. I keď.. jeden nikdy nevie.. Pri mojej šikovnosti.. :D Nakoniec som si zaobstarala červenú baseballovú mikinu .. podobnú ako je táto .. len je ešte na ľavej strane vyšité veľké "Áčko".. ^ ^.. S plnými taškami a ochudobnení o takmer 200 € sme sa vrátili domov.. Počasie bolo krásne, svietilo slnko.. a ja som bola spokojná.. Žiadne stresy, pretože škola ma tento týždeň nečakala.. ^ ^ A ja som si náležite oddýchla. Prišiel pondelok a s ním vytúžená prax. Alebo ako vravia učiteľky.. 2 týždne prázdnin. Ako sa to vezme. Naklusala som do podniku Coop Jednoty a tam ma priradili na oddelenie "všeobecná učtáreň" .. Popravde, nejako extra som sa nenamakala a ani som sa nešla zodrať. Pohoda, klídek a tabáček. Nikto sa neponáhľa, panuje všeobecný kľud a dobrá nálada medzi pracovníčkami. V pondelok som študovala nejaké materiály a skontrolovala som okolo 700 faktúr. Či sú správne založené, či žiadna nechýba, či majú všetky razítko. O druhej som mala fajront a pobrala som sa do knižnice. Za iných okolností by som sa tam tak veľmi neponáhľala, ale chytila ma akási japonská mánia. Zase. Japonsko milujem, ale o Japoncoch a ich kultúre toho neviem veľa. Táto krajina nie je len o gejšách, čajových "dejchánkoch".. architektúre a hore Fudži. Je toho toľko, čo ma fascinuje, udivuje a šokuje. Požičala som si 3 knihy - Vějíř a meč, Kultúrní tradice Dálneho Východu a Potulky po Japonsku. Poslednú mám takmer prečítanú. Pokiaľ chcete knihu, ktorá vám priblíži svet Japonska z pohľadu človeka, ktorý tam prešiel autostopom a pešo.. a na vlastnú päsť spoznával túto krajinu.. nech sa páči.. Je absolútne skvelá ^ ^ Normálne mám nutkanie založiť si tu rubriku o Japonsku a vypísať vám stadiaľ nejaké zaujímavosti.. Stojí to vážne za prečítanie =) ..
Na ďalší deň som pracovala v programe Microsoft Dynamics Navision a rozúčtovávala položky faktúr k jednotlivým predajniam.. V stredu to isté.. plus prekontrolovala som ďalších 700 došlých faktúr. Ešte som stihla aj čítať knihu, drtiť na počítači Solitaire a Painball, pretože internet na mne pridelenom počítači nejde. Kábel nikde a o wifi si môžem nechať akurát tak zdať. Vo štvrtok som študovala nejaké materiály, čo mi zabralo asi tak hodinu..a zvyšný čas som čítala Potulky po Japonsku ^ ^.. Nuž, čo viac si priať. Len neviem, čo potom napíšem do denníka z praxe :D No..niečo hádam vymyslím. Po praxi som zašla s maminou do mesta. V kníhkupectve som si kúpila 2. diel trilógie Hry o život s názvom Skúška ohňom a 5. diel série kníh Vampiráti, ktorú čítam už pár rokov a chcem vedieť, ako to všetko dopadne :D.. No behali sme po obchodoch hlavne kvôli mojím topánkam na stužkovú.. Zohnať nejaké bolo ťažšie, ako zohnať šaty :D Pobehali sme 5 obchodov a nič. To, že absolútne neviem chodiť na opätkoch..je verejne známa vec. Ja radšej tenisky.. Voči opätkom prechovávam hlbokú antipatiu, lebo raz som si takmer vytkla členok a rozplaštila sa na chodníku :D Nič pre mňa.. Sandále mi tiež nesedeli, lebo sú ..hm.. mierne labilné a nie práve najpohodlnejšie.. Také strieborné vyzerajú síce pekne, ale nechodilo sa mi v nich dobre. Tak som si kúpila v Deichmanne obyčajné lodičky na klinovom podpätku.. Šaty mám dlhé, takže tie boty aj tak nebude vidno. No tenisky mám zatrhnuté aj tak :DD Krutosť.. Topánky mám teda tieto - odkaz na fotku .. Sú praktické, pohodlné a využijem ich aj na bežné nosenie, čo také sandále by som na seba už nedala.. Problém vyriešený, o mesiac hor sa na stužkovú :D
Dnes tiež taký mierny deň flákač.. ale čo sa budem sťažovať..x)
To by sme mali.. drahí moji.. Budúci týždeň bude... zaujímavý.. To áno. Kekeke.. Majte sa ^ ^

Raz prídeš na to, že k životu nepotrebuješ nič okrem toho, aby ťa mal niekto úprimne rád.

28. září 2012 v 20:15 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
*Manévruje 20 metrov nad zemou a snaží sa pristáť s ružovým sobom.. Alebo fialovým?.. Teoreticky to môže byť aj zelený sob.. Alebo kakaukovo-oranžový.. A zároveň vykrikuje niečo v zmysle "Vyčistite mi niekto pristávaciu dráhu!".. čo v preklade znamená "Odpracte..doprdele.. niekto tie kaktusy, ktoré sa hrajú s navigačnými svietidlami pre lietadlá!"*.. Hohoho! *úspešne pristála a soba odparkovala do obývačky* .. Otvárajte fľaše.. nalievajte a pripíjajte na moje zdravie.. keď už som taká skromná osoba :D Dneska mám výnimočne ultra dobrú náladu, ktorá je zapríčiná hneď niekoľkými dôležitými faktormi.. A navyše si spievam "Už se zase tešíme na Ježíška".. A samozrejme.. z preťaženia mozgu nemčinou.. si vyspevujem aj "O Tannenbaum, O Tannenbaum, Wie treu sind deine Blätter".. Vážne sa začínam báť o svoje duševné zdravie. Ak v priebehu nasledujúceho týždňa postavím v byte vianočný stromček, tak sa nechám dobrovoľne odviezť k odborníkovi :D A to bude vážne v prdeli.. Ale tak.. skôr ako ma vyhlásia za nesvojprávnu, zoberú mi môjho soba, moje kaktusy..môj bambus a zničia mi prechod do Narnia.. povyprávam vám, čo sa udialo za posledné dni. Pekne sa usaďte .. zoberte si kakaíčko a wafličky.. poprípade lieky na upokojenie, ak by som začala s depresívnymi rečami.. a čítajte. Ak teda nemáte nič lepšie na práci.. napríklad ísť vyvenčiť psa alebo vyniesť smeti.. Alebo spacifikovať členov Kaktuzy..
Poznáte ten pocit, keď od radosti a eufórie začnete kričať, poskakovať po byte a pokúšať sa o teleportáciu? Ľudia si síce myslia, že máte nejaký záchvat..a chcú volať sanitku.. alebo políciu.. alebo Národný bezpečnostný úrad.. ale vás to neodradí od ďalšieho kričania a skackania.. Presne takto som vyzerala v pondelok, keď mi rodičia strčili pred nos malý..žltý papierik, na ktorom stálo, že z dôvodu nezastihnutia adresáta u neho doma.. je treba vyzdvihnúť si zásielku na pošte.. Odosielateľ - cudzina *veľmi konkrétne*.. Ale ja som vedela.. o čo ide.. A preto som robila celý ten prapodivný..oslavný rituál :D Došiel mi totižto album od môjho milovaného..drahého.. G-Dragona..MUHAHAHA! Kurňa..ako ja toho chlapa obdivujem, žeriem, zbožňujem, milujem, uctievam! Keď som minulý mesiac zistila, že má vydať nový album s názvom One of a Kind...povedala som si, že ho jednoducho musím mať. A tak som si ho začiatkom mesiaca objednala.. a dodávka z Južnej Kórey prišla už o 2 týždne, čo som nečakala ani vo sne.. ^ ^ Kekeke.. V utorok ráno .. ešte pred vyučovaním.. som zašla na poštu a vyzdvihla som si balík. Keď mi teta za okienkom odovzdala podlhovastú.. 62 cm dlhú krabicu.. tak som len kukala ako WTF? Potom ma osvietilo, že to mi prišiel asi len veľký plagát k albumu, ktorý mal podľa emailu prísť zvlášť.. Tak budiš, aspoň mám plagát.. povedala som si.. Keď som došla domov, otvorila som krabicu a odpadla som.. :D Nielenže bol vo vnútri tubus s plagátom, ale aj album! xD Šok a následný krik by vzbudili aj mŕtveho.. A ja som s tou krabicou cestou zo školy len tak pohadzovala.. však čoo..plagát je v tubuse, ten to prežije xDD Vražda :D Album som následne ohmatala zo všetkým strán, medzi tým som párkrát prežila klinickú smrť a zase hmatala.. Vyzerá absolútne dokonalo! Nie ako obyčajné, plastové albumy. Veľký a hrubý je ako kniha..a úúúúú.. proste bohovský!.. Vo vnútri sú fotografie GD-ho a spol. .. YG kartička, Tracklist a aby sa nepovedalo pri toľkej kráse..aj CD :D Hneď som si ho pustila a nechala sa unášať Dragonovým hlasom *-* Uch, tomu sa vraví vrchol blaha a môj predčasný..narodeninový darček.
Ale teraz vážení.. presuňme sa späť v čase.. Čo tak piatok takto pred týždňom? Poviem vám..to bol deň s VEĽKÝM D! S mojou drahou Mariankou sme sa vybrali do Bratislavy na Comics Salón - Medzinárodný festival komixu, anime a hier.. Zároveň sa tam konal aj IstroCON - medzinárodný festival scifi, fantasy a hororu.. Ale pst.. o ničom neviete, jasné? :D Dajte si bobríka mlčanlivosti a tvárte sa, že ma nepoznáte xD Ráno o štvrť na 9 sme už sedeli v autobuse a smerovali do nášho hlavného mesta. Cesta trvala dlho..dlho..predlho.. Na mieste činu sme boli o pol 12. Ja ako vedúci zájazdu som bola skalopevne presvedčená.. že viem, kde je zastávka MHD, z ktorej sa máme dostať busom do Istropolisu. Ale tak..nóó.. éé..skutek utek a naša zastávka bola asi tak o dve ulice ďalej..ako som si myslela, že je :D Vďakabohu za úžasnú ženskú intuíciu a Mariankine orientačné schopnosti v priestore xD Bez újmy na zdraví sme dofachčili k Instropolisu.. Cestou som začala skoro hystericky kričať a máchať rukami, keď sa vedľa mňa zjavil Tobi a Kakuza! Brekekéé! :DD Aby som uviedla do obrazu tých, ktorí nevedia "vo co go" Tobi a Kakuza sú postavy z anime Naruto :) A títo chalani mali ich cosplaye.. Informačné okienko: cosplay je prezlečenie sa za nejakú komixovú, filmovú alebo anime postavu.. Cieľom je čo najlepšie vystihnúť toho, koho cosplayujeme.. :) A ja som takéto niečo videla prvýkrát na vlastné oči, takže prirodzene som skákala od radosti ako hyperaktívny zajac :D Keď mi Marianka ukázala prstom na jedného chalana a poznamenela "Sebastian z Kuroshitsuji"..tak ja len slina v kútiku úst "Sebastiááán"..xDD O pol 2 sme sa dostali dovnútra..a ja som mala pocit, že okolo mňa spievajú božského stvorenia "Áálelúja.. alelúja..alelúúja".. Welcome to anime heaven xD Onedlho prišla aj moja milovaná Majka..a všetko mohlo začať! :) Najprv sme sa vrhli na nakupovanie.. Zaobstarala som si tričko s logom Comics Salón 2012 *pod perexom fotka*..a k tomu som si mohla vybrať jedno tričko so starších ročníkov zadarmo.. Kekeke..no neberte to! :D Potom som si kúpila tašku cez plece s mojím obľúbeným anime Kuroshitsuji ♥ ..A aby som mala ešte pamiatku..tak som si kúpila plagát Naruto Shippuden :DD.. No a čo, že budem mať budúci mesiac 19!.. Bola tam aj taká stará babička s dúhovou parochňou na hlave! :D O štvrť na 3 sme išli do Japonského salónu na prednášku "Ako sa švárne devy do ďalekých krajín vybrali".. Dve dvievčatá vyprávali o svojich zážitkoch z Japonska.. A už som sa rozhodla.. Chcem ísť do Japonska! Bezpodmienečne xD Ďalšiu prednášku sme absolvovali o Iwasaki Himeko.. najznámejšej gejši v Japonsku :).. Bolo to naozaj zaujímavé.. ^ ^ Medzitým sme behali hore-dole po celom Istropolise.. :D Jedna časť bola plná počítačov, herných notebookov, kde sa dali hrať najnovšie hry .. Bol tam XBOX 360.. kde ste máchali rukami pred telkou a tak ste hrali hru :DD A ešte najnovší Playstation..tiež bez joysticku.. Bohovéé :D Baby tam tancovali, chalani boxovali, hrali tenis.. Muhaháá.. to chcem domov! xD Cosplaye tam boli na každom kroku.. S Mariankou sme sa dohodli, že keď pôjdeme v marci na AnimeShow & GameExpo..tak budeme mať tiež cosplaye... kekeke :D O pol 8 sme sa vrátili na autobusovú stanicu a o pol 9 sme odchádzali go home.. Doma som bola o 12 v noci... polomŕtva, ale šťastná ^ ^ Bol to skvelý deň :)
Čo sa týka školy.. dávajú nám riadne zabrať. No nasledujúce 2 týždne ma čaká prax, tak si nachvíľu oddýchnem.. Ó, zlatá..milovaná.. prax.. :D Normálne sa teším.. lebo už mi to učenie ide na nervy. Večer o pol 11 už pri ňom zaspávam.. -.- A zistila som, že pivo a Milka čokoláda sú tá pravá kombinácia pri učení xD Hellyeah! Na telesnej už nacvičujeme nástup na stužkovú..a hádky pomaly opadli.. Vďakabohu..
Majte sa tu deti moje.. =3

Vraví sa: "Čo ťa nezabije, to ťa posilní"... No.. a za chvíľu budem asi terminátor :D

7. září 2012 v 17:59 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Zdravím.. deti moje drahé.. ^ ^ Začínam mať neblahý pocit, že onedlho nastanú ťažké časy. Veľmi ťažké časy. A to nenarážam na koniec sveta, ktorý sa pomaly ale isto blíži. I keď.. všetci vieme svoje. Nedávno som bola obvinená z toho, že som ultra tajná jehovistka. No, čo sa človek o sebe nedozvie. Skúste na verejnosti povedať, že by vám nevadilo.. keby nejaký ten koniec sveta nastal..a hneď vás obvinia, že patríte do tejto sekty, ktorá je mimochodom veľmi obľúbená u majiteľov bytov v neuzamknutých vchodoch. Samozrejme, netvrdím.. že príde Armagedon.. Ja vlastne netvrdím nič. Len ako človek - egoista.. som si v záplave "pozitívneho" zmýšľania uvedomila, že keby ten Óó veľký koniec sveta prišiel, nemusela by som maturovať :D A to sa niektorí ľudia čudujú, keď im poviem, že mne by mali zobrať svojprávnosť *a notebook, pripojenie k internetu a kaktusy* .. Preistotu. V rámci národnej bezpečnosti, ochrany životného prostredia a zdravia mojich drahých súkmeňovcov. Ale inak som celkom neškodná. Teda.. možno. Teda.. ako kedy. Teda.. éé.. nie. To nie je pravda! *schizofrénia vo vysokom štádiu* Čo? Ja nemám rozdvojenú osobnosť! Vlasne.. he, hehe..možno.. roztrojenú.. alebo rozštvorenú..Bohvie.. Ale to už je iný príbeh. Mala by som napísať autobiografickú knihu. I keď mi je jasné, že by si ju kúpil akurát tak Iggy, Jiggers a Kyu. Moje nevďačné kaktusy. Ale kde že sme to prestali? Alebo.. skôr.. kde sme to začali? Ahá, tie ťažké časy. Kruté časy. Ani srnka, ani medveď za rohom, ani lietajúci fialový zajac, ani Dumbledor, ani Pupi *lietajúci drak mojej drahej Syri.. žerúci pastelky*.. netušia, ako často sa tu budem objavovať. Jedno je ale isté - bude to bieda. Strašná bieda. Ak sa tu vôbec ukážem nejaké tie piatky, môžte oslavovať *respektívne smútiť*.. Tento rok bude drsný. Všetci otravujú s maturitou, s krúžkami po vyučovaní kvôli príprave na túto otravnú vec a podobne. Ničí mi to život, ale asi s tým nič nenarobím. Čaká ma pol roka, čo sa poriadne nevyspím. Takýmto tempom sa zo mňa stane chodiaca mŕtvola. Teda..nie že by som v iné školské dni vyzerala živnejšie :D Viď tento týždeň. Vravím si.. dosť bolo srandy, vráťte mi naspäť prázdniny T.T .. Dokonca nechodím spávať ani o jednej v noci! Ale o pol 12 :D Síce mi to prd pomôže, ale aspoň mám lepší pocit, že neumriem tak skoro. Sakra, ja som vedela, že si nemám čítať tie články o rizikách nedostatku spánku :D *trieska hlavou o klávesnicu*
Nuž, prvý týždeň začal.. a všetci od nás chcú, aby sme aktivovali mozgové závity a naštartovali zaprášené motory šedej mozgovej kôry. Sú vtipní, skutočne áno. V utorok nás ešte nechali oddychovať; len na Ekonomických cvičeniach sme zapísali stranu vo veľkom zošite a na nemčine sme sa mordovali s prekladom textu. Uch, Lucifer žehnaj novodobej elektronike a aplikáciám, keď stačí článok odfotiť mobilom a ono vám ho preloží :D Heuréka! V stredu sme mali prvú hodinu matiku. Chápete, prvú hodinu..ako prvú hodinu. A matiku. Hneď ráno. Hodiť levom a vlkom toho, kto ten rozvrh robil :D A to nehovorím o tom, že sme mali ešte druhú matiku namiesto sloviny. Pri štvrtom vzorci z 99-tich na výpočet objemu a povrchu telies.. som pravdepodobne zaspala. Alebo som minimálne driemala. A keď mi odpadla hlava, tak som sa strhla.. že "kto..s kým..kde..kedy ..ako..prečo?".. Potom som sa opäť uložila na lavicu a venovala som sa predstavám nahých.. svalnatých hrudí mojich miláčikov xD *takmer si oslintala zošit*..a ééé.. he, hehe.. *cenzúra* .. Následne sme mali existenčný problém pri rozdelení sa do skupín na predmete Personalistika. Všetci sme sa nasáčkovali k jednej dobrej učiteľke, takže nás v skupine bolo cez 30. A u druhej učiteľky boli len 3 spolužiačky xD Kruté :D Ale aj tak nás *našu skupinu* násilne odviedli preč a skončili sme s profesorkou number 2. Čo sa týka angliny, máme novú vyučujúcu. Zase raz :D Nášho angličtinára nám nedali, čo nechápem.. Jeho vety na preklad boli vždy legendárne! :D Ale nevadí.. Naša nová angličtinárka je skutočne skvelá ^ ^ . Čo viac si priať..
Štvrtok bol tak trochu mešuge deň. Mala som pocit, že moja trieda sa zmenila sa klietku plnú divej zvery, ktorá po sebe vrčí a šteká. Prisámbohu, mala som čo robiť, aby to niekto neschytal do hlavy peračníkom/mobilom/stoličkou. Téma hádky.. teda pardon..téma triednickej hodiny a následne aj diskusie/polemiky bola ako inak.. stužková slávnosť, ktorú máme o dva mesiace. Mne je v podstate jedno, či výzdoba bude tmavozelená, svetlozelená alebo zeleno-žltá. Či budeme chlastať červené víno alebo biele. Či príde Lady Gaga alebo Obama :D .. Žily mi to netrhá. Ale každému raz pretečie pohár trpezlivosti. A keď náš triedny nevie pochopiť istú vec, tak sa do toho musím vložiť aj ja :D A to nespomínam spolužiakov. Ach, to sú chlapi. Škoda reči -.- .. Slovné spojenie "myslíme ekonomicky" im vraví asi toľko, čo mne intergalaktický cestovný poriadok pre vesmírne lode strednej triedy. Ale čo.. nech sa pohádajú, pobijú, zožerú.. Ja si dám do uší sluchátka, vytuním hudbu a nechám sa unášať k-popom :D ^ ^ Nervy budem ešte potrebovať. Zvyšok dňa sme boli mordovaní účtovníctvom a ekonomickými cvičeniami. Ja zase ani obraz ani zvuk. Len som čučala niekam do steny, v očiach neprítomný pohľad a na perách úchylný úsmev xDD Som to ja ale hovädo :D A to si ľudia vždy myslia, aké som ja zlaté, slušné dievča, keď ma vidia prvýkrát xD Mala by som niečo spraviť so svojim imidžom. Chce to farebné vlasy! Oranžové! Červené.. Oranžovo-červené!.. A tetovanie ako starý motorkár :D
Dnešný deň v škole bol krátky. Už o 12 som bola doma vďaka skrátenému vyučovaniu. Tak viete, sú jarmoky.. načo byť dlho v škole xD Keby niet nemčiny a Jazykovej obchodnej prípravy..bol by toto fajn deň. Nemčinárka nám dala naučiť sa 3 maturitné témy z nemčiny na tento víkend. Pohoda. Inak sa jednu tému učím asi týždeň, ale dobre.. dobre.. Vôbec som nemala vražedné sklony vo chvíli, keď sa k nám otočila chrbtom. Nié :D Potom som sa upokojila fotkami chalanov zo skupiny BEAST, ktoré mám v mobile..Muhaháá.. A dopomohli k tomu dve voľné hodiny, keď sme mali fajront.. A fakt, že budem mať asi G-Dragonov nový album "One of a Kind" *-* .. Ak mi ho oco objedná z Kórei na národky.. Kekeke :D
Toť vše.. zlatí moji. Netuším, kedy sa tu zjavím. Raz nastane chvíľa, kedy to tu pozastavím a vrátim sa až po maturitách a prijímačkách .. Brrr.. Tak sa majte a pamätajte..milujem vás, aj keď tu nebudem ^ ^

Ako mi svet K-popu zmenil život.. Ako ma zachránil.. (pred sebou samou)

31. srpna 2012 v 18:35 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Zdravím všetkých prítomných, ktorých nejaký zvláštny.. mne doposiaľ neznámy.. popud.. donútil čítať tento článok. Bude fajn.. ak ho budem schopná dopísať, pretože mám pocit..akoby ma prešiel traktor. A keď som sa mu snažila uplávať, prešiel ma lodný tanker. Hej, ten veľký, nákladný. A potom ma sterorizovala vesmírna loď. A zaútočila na mňa Kaktuza. Nechcite vedieť skadiaľ zovšadial si vyťahujem tŕne tých zradných kaktusov. Poviem vám, nie je to veľmi príjemné. Nuž, ale kvôli môjmu verejnému sťažovaniu tu dnes predsa nie sme, že nie? Je čas na chvíľu citového výlevu. Teda.. ech..čas na takú väčšiu chvíľu. Predsa len mám toho na srdci o trochu viac..ako býva zvykom..
Stačí jeden pohľad na nadpis a každému musí byť jasné, čo sa tu bude diať. Vráťme sa preto späť v čase.. až na samý počiatok *sveta* ..čo? Nie sveta.. na samý počiatok roka! Január. Ten mesiac nemám rada. Nikdy neviete, kedy napadnú 2 metre snehu, skolabuje mestská hromadná doprava *ktorá je mimochom "dead" už pri 2 cm snehu* a vy budete musieť dolovať auto spod snehového bunkra. Január. Vtedy sa to pokašľalo. Alebo ak chcete, vtedy sa niečo začalo. Predstavte si takú obyčajnú vec. Píšete si s človekom, na ktorom vám záleží čím ďalej tým viac. Možno.. možno viac ako by malo. Lenže sa tomu nedokážete ubrániť. Niekedy je to silnejšie ako vy. Silnejšie.. ako by ste vôbec chceli. Píšete si, rozumiete si, usmievate sa na monitor a snívate, že dotyčného niekedy stretnete. Pretože je fajn, pretože je skvelý, pretože je milý.. pretože je to proste on. A potom raz spravíte chybu. Napíšete niečo, čo ste nechceli. Niečo, čo je pravda..ale mali ste to vedieť len vy. A odvtedy to ide dolu vodou. Je to ako priepasť, ktorá medzi vami rástla každým dňom, každou hodinou. Hlboká, tmavá priepasť .. Pomaly ho strácate, vzďaluje sa vám a vy s tým nemôžete nič spraviť. Chcete to všetko vrátiť späť, snažíte sa.. ale je to bezvýsledné. To čo bolo, padlo. Navždy a nenávratne. Obviňovala som sa, že som všetko zničila. Že som o neho prišla. Že som prišla o ďalšieho človeka, na ktorom mi záležalo a to sme sa ani nikdy nevideli.. Je to ako keď hráte šach a ubúdajú vám figúrky na šachovnici. Bol to čierny mesiac. Čierne obdobie. Stresy v škole. Stresy z celoštátneho kola olympiády. Bolo toho na mňa veľa. No nikto nič netušil. Nikto nič nevidel. Ako po celý môj život..
Prišiel marec. Začala jar. A aj niečo ako moja osobná jar. Keď som sa vytrhla zo spárov deprimujúcich myšlienok. Pamätám si.. ako som v onen deň narazila na jeden blog s poviedkami. Čítam, čítam.. mračím sa.. a kukám na nejaké mená, ktoré mne osobne boli absolútne neznáme. Kórejské mená kórejských spevákov. Boli všade. V každej poviedke. Jeden blog, druhý blog, tretí blog. Nedalo mi to. Otvorila som Google a pekne som si tam tie mená zadala. A v tej chvíli som takmer spadla zo stoličky. Dobre, priznávam.. pri niektorých fotkách som si takmer poslintala klávesnicu a robím to doteraz :D Boli to členovia nejakej skupiny Super Junior. Nič mi to nevravelo. Ale nenechala som to tak.. Na to som bola až príliš zvedavá. Otvorila som YouTube, zadala "Super Junior" a pod ruku *kurzor myši* sa mi dostal ich klip k pesničke "No Other". Sledovala som ho s výrazom ako keby som si fetla dúhu alebo čo. Členov skupiny som označila za maximálne roztomilých a takmer som sa tu roztopila a roztiekla po koberci. A už to išlo :D Posťahovala som si ich albumy, ich fotky, ich videá. A vtedy sa mi zmenil život. Keď som našla svoju osobnú radosť v živote. Vďaka SuJu sa zmenili veci k lepšiemu ^ ^ ..Každý deň som si s nimi pozrela niekoľko videí a pozerám ich doteraz. Keď sa usmievajú, usmievam sa tiež. Keď sa smejú, smejem sa tiež. Keď vidím to ich obrovské priateľstvo.. keď počúvam ich pesničky.. cítim sa fajn. Vtrhla som do sveta K-popu úplnou náhodou. A konečne som našla miesto, kam patrím. K-pop ..to nie je len hudba.. to je jedna veľká RODINA. Super Juniori mi dali silu opäť vidieť v živote to pekné a užívať si to. Možno to znie šialene, pomätene, ale zachránili ma.. Vytrhli ma zo zabehnutého, prázdneho života. Odvtedy ubehlo polroka. 6 mesiacov, čo som iný človek. Veselší, šialenejší.. Už sa netrápim svojimi pocitmi. Netrápim sa láskou, pretože všetku venujem im. Keď som niekedy smutná a zúfalá.. a nikto tu pre mňa nie je.. sú tu ONI. Pretože vďaka nim sa mi vráti úsmev :) A takýchto je nás viac. Ľudia sa nám môžu smiať, môžu nás považovať za bláznov, ale my sme hrdí na to.. kto sme. Sme E.L.F. Sme EVERLASTING FRIENDS *=názov fanclubu skupiny*. Držíme spolu.. Ďakujem Juniorom, že priniesli svetlo do môjho života ^ ^.. Ďakujem, že dokázali niečo, čo sa iným nedarilo.. A navyše som vďaka K-popu našla hromadu skvelých ľudí =) .. Včera som narazila na článok, v ktorom sa americký psychológ vyjadril o k-poperoch. Dojalo ma to :') Toto povedal.. "Nepodceňujte tieto deti, ktoré milujú a vzhliadajú ku Kórejským celebritám! Ich srdce je oveľa čistejšie ako kohokoľvek iného. Oni odvážne milujú a urobia všetko, aby zvládli neľahké prekážky, ako je kórejský jazyk a kultúra. Oni symbolizujú mier - nediskriminujú ľudí na základe rasy a priatelia sa s mnohými ľuďmi z cudziny, ktorí majú rovnaký záujem o K-Pop. Sú oveľa vášnivejší a milší než ostatní ľudia. Nepodvedú tých, ktorých majú veľmi radi. Sú vytrvalí, len tak sa nevzdávajú a tiež sú duševne oveľa silnejší ako my ostatní. Sú to veľmi citlivé deti, ľahko dojaté až k slzám.. Väčšina z nich rozumie vďačnosti a ich uvažovanie je odlišné od iných. Ich pamäť je veľmi dobrá, dokážu si zapamätať kórejske texty aj napriek tomu, že nevedia kórejsky. Mnohé z nich sú veselé, nie ten typ, čo je uzavretý do seba. Ich vôľa odhodlania je veľmi pevná, vytrvajú po celú dobu, len aby si kúpili niečo, týkajúce sa ich obľúbené celebrity. Zvyčajne, len tí, ktorí majú podobné sny a záujmy ako oni, majú šancu vkročiť do ich 'K-popového sveta'. " .. Amen, drahí moji. Čo k tomu viac dodať? Toto treba cítiť srdcom. Síce som po SuJu začala počúvať aj iné skupiny, ale oni budú pre mňa navždy number 1 :)

Toto video ma dojme..aj keď si ho pozriem po 150-krát ^ ^.. Dokonalosť ♥
A tá pesnička k tomu.. ani nehovorím..=3

"..plačeme, keď oni plačú..
..smejeme sa, keď sa oni smejú.."

"..keď sa na nich pozeráme.. ten úsmev..
tá pieseň.. veci sa menia k lepšiemu.."

"..nikto nerozumie.. ale ty rozumieš..
..tak len MILUJ..a ŽI..a CÍŤ a UŽÍVAJ SI TO.."


Milujem vás.. zlatí moji.. ^ ^ Najbližšie sa ozvem až cez školu.
Prežite prvý deň a ja sa o to isté pokúsim tiež :)

Prekážky sa stavajú do cesty obyčajným ľuďom preto, aby z nich urobili neobyčajných..

24. srpna 2012 v 17:21 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Zdravím drahí moji ^ ^ Poznáte ten pocit, keď máte v hlave premyslený takmer celý článok.. a vo chvíli, ako ho začnete písať.. vás vyruší kaktus a vy všetko zabudnete? Vždy vravím, že za všetko môžu kaktusy. A Samo. Áno..ten Samo, na ktorého zhadzujeme všetku špinu a on chudáčik ani necekne. Len sa občas urazí a zalezie do kúta. A prepaľuje vás vražedne vražedným pohľadom, ktorý vypovedá o tom, že by vás najradšej zožral na večeru. Alebo na obed. Veď to poznáte - "To som nespravila ja! To samo!" .. Tak aj tentokrát Samo a kaktus spojili sily *svine jedny* a ja v podstate ani neviem, čo idem písať. Ale jedno je isté - bude to nadlho. Zase. Ako vraví mamča Keigh: "Nie do hlavy a nie kameňom".. Tak, tak. Ale aby som sa už dostala k veci, pretože sa mi dovtedy prehreje notebook, na ktorom budem čochvíľa robiť praženicu.. začnem teda. Od môjho posledného článku sa udialo hneď niekoľko vecí. Je síce prazvláštne čudné, aby sa v mojom strašne akčnom živote niečo dialo, ale ignorujte prosím tento fakt, ktorý mi práve teraz vyskakuje na oči *ubije ho slamkou od Kofoly a pokračuje v písaní*. V piatok sme išli k tete grilovať. Za iných okolností by som sa z toho vyvlieka a uhrala to na bezvládneho.. umierajúceho človeka, tentokrát sa mi však nechcelo hniť doma a preklikávať internetové stránky s ... éé..ehehe.. no to je jedno :D Tak som proste išla a nebolo tam veru zle. Dokonca ma moja 8-ročná sesterka príliš neterorizovala a nechala ma dýchať a žiť svoj biedny život v ústraní ...ležiac na záhradnej hojdačke a popíjajúc Radlera. Ťažká pohoda, sluchátka v ušiach, pesničky milovanej skupiny B.A.P a krásny Daehyunov hlas, z ktorého mám zimomriavky až na zadku *doslova* :D Keď sa zotmelo, začali sme s bratom okupovať hojdačky pred domom a užívali sme si to ticho a pohľad na oblohu plnú hviezd. A rozhodne sme si nemohli odpustiť strašenie malej sesternice, ktorá sa sama vybrala do domu. Kekeke :D Historka o hrobárovi s lopatou od krvi a čiernymi dierami namiesto očí ju bude asi ešte dlho prenasledovať xD Je sranda strašiť deti :D Muhaháá.. Zlá, Nataly, zlá xD Na druhý deň bola veľká oslava 70-tych narodenín môjho dedka. Ráno som zašla s maminou ku kozmetičke a o jednej sme vyrazili z domu. Bola to jedna z tých osláv, kde sa nahromadia aj ľudia z ďalekej, praďalekej rodiny a vy nemáte tucha, kto to.. dočerta.. je :D Veď to poznáte. Bratranec z 99-tého kolena a sestra tety, ktorá je mamou toho uja, ktorý je zaťom oslávenca.. Klasika.. Obedovali sme v reštaurácií a pilo sa u dedka doma :D Čo vám poviem. Z takých osláv prídete buď nažratý alebo ožratý.. Alebo oboje, keď sa pošťastí :D
Čo sa týka tohto týždňa, zháňala som šaty na stužkovú. Ja a šaty. Šaty.. šaty..šaty.. Muhehéé, to je ako nočná mora. Ja, čo na seba neoblečiem ani sukňu, som sa v pondelok nechala napchať do.. éé *prepočítava* pätoro šiat! No aj napriek tomu, že som veľký neuznávač spoločenských šiat.. ocenila som, aké sú pekné. A .. kurňa, hergot.. celkom aj na mne. To znie ako zlý vtip. Hnusný, sarkastický vtip. Etto, som to ja ale dopadla :D Bola som rozhodnutá pre jedny žlto-oranžové šaty, ktoré mi úplnou náhodou..a chybou v Matrixe.. pristali. Ale nezajednala som si ich. V stredu som išla s mamčou do inej požičovne a tam.. áno..óó...tam som našla absolútne dokonalé šaty červenej farby *trieska si hlavu o klávesnicu, že sa nadchýna pre niečo, ako sú šaty* .. Vyzerajú takto: odkaz na fotku. I keď no..na tej modelke vyzerajú tak o 150-krát lepšie ako na mne xD Vyskúšala som si ich a už sú aj zajednané. Len ..éé.. tá suma 100 € ma takmer položila. Uch, oco sa to nesmie dozvedieť, inak by nás vydedil :D Platili sme však 90 €, lebo som dostala 10 % zľavu kvôli svojmu menu. Hellyeah! :D Salón Natália dáva zľavy svojim menovkyniam x)
Inak sa celý týždeň učím. Nie, to nie je vtip *poker face*.. Myslím to vážne, fakt :D Ja si to však môžem pri všetkej svojej šialenosti a nenormálnosti dovoliť. Viete, tak nejako mi došlo, že tento školský rok maturujem ^ ^" ..A viem veľké prd -.- Tak som sa vrhla na účtovníctvo, z ktorého ma čaká okolo 160 A4 na zopakovanie. A to len za 3. ročník. Omo, omo, ja vážne radšej odletím na imaginárnom obláčiku do krajiny pestrofarebných tučniakov s kokosmi na hlave.. chľastajúcich Kofolu a Sex On The Beach...a tancujúcich na Big Bang s havajskými vencami okolo krku :D Lebo ma inak porazí. Môj mozog protestuje, vypisuje samý error, chybu systému, načítavanie, reštartovanie, chýbajúce zásuvné moduly.. Ale snažím sa. Vyše 40 strán mám za sebou. Muhaháá. A to najhoršie ma ešte len čaká. Včera som si však spravila pauzu a išla som von so Sharkym. O siedmej sme vyrazili na pizzu a skvelo sme sa bavili. Poohovárali sme svojich spolužiakov, ktorí sa hádajú aj mimo školy cez facebook, rozoberali sme naše biedne životy, prichádzajúcu stužkovú, ponadávali sme na naše nudné mesto, mali sme diskusia na tému "Ako vznikajú planéty a prečo majú inteligentní ľudia málo priateľov" a mnoho iného.. Po pizzi sme zašli do krčmy, čo je vlastne aj reštaurácia a klub v jednom :D Dali sme si čapovaného Radlera a smiali sme sa..a smiali..a smiali.. až som pochybovačne hľadela na pohár pred sebou xD O pol 11 som prišla domov a bolo mi fajn.
Som rada, že som zbavila depky, ktorá ma cez víkend postihla. Vlastne..ani si nepamätám, kedy naposledy som mala takú fakt mizernú náladu, keď som ľutovala samú seba..a utápala sa v čiernych myšlienkách. Ale tak no.. raz to muselo prísť. Nie nadarmo som znamenie Váhy *niekedy je to ako prekliatie*. Raz sme hore, raz sme dole. A ja som bola hore až príliš dlho. Príliš dlho mi bolo fajn a dobre.. a skvelo.. a vôbec som sa nezaoberala svojimi pocitmi. Keď vás však niekto zrazí k zemi... a vy sedíte o pol 1 v noci na posteli a čučíte do steny .. tak všetko, čo vás predtým trápilo a doteraz ste to v sebe potláčili.. vyjde von. Krásne jedna vec za druhou. A keď sa k tomu pridajú tie prekliate slzy, je to fakt v prdeli. V totálnej. Možno sa z toho raz vypíšem, neviem.. Ale ja to zvládnem aj bez toho. Vždy som to zvládla.. Sama. Teraz som zase v pohode. Vždy si poviem, že srať na to a tak sa aj stane. Vlastne.. nie.. počkať.. nie som sama. Sú tu ONI. Možno, možno vám sem nabudúce napíšem, ako mi svet k-popu zmenil život. Ako ma zachránil. Ako som konečne objavila miesto, kam patrím. A vďaka tomu som našla ľudí, ktorí sú rovnako šialení ..závislí a oddaní svojim skupinám ako ja. Forever..
To by sme na dnes mali. Vravela som, že za všetko môžu kaktusy. Teraz som si spomenula, o čom som chcela pôvodne písať xD Dopekla.. Skutek utek. Tak sa majte ^ ^ *cucá Kofolu a máva na monitor*

Alkohol je metla ľudstva, ale zametať sa predsa musí! Aneb ako rýchlo sa z koňa môže stať koňak..

16. srpna 2012 v 19:04 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Ohayo minna, deti moje zlaté ^ ^ Od môjho posledného článku prešli hádam celé desatisíce, ba aj milióny rokov. Bolo to tak dávno, pradávno, že moja lenivá šedá mozgová kôra odmieta podať hlásenie o dátume. Hold, tak mi dnes nezostáva nič iné, len vás takto hromadne oboznámiť s tým, čo sa udialo za posledných.. éé..niekoľko veľa, veľa dní. Nuž, *hľadá kalendár* .. dnes máme .. dočerta..uch.. 16. augusta. Mám taký dojem, že za august je toto môj historicky prvý zápis do veľacteného, psychicky nestabilnými myšlienkami zamoreného.. denníka. Tak, tak. Pýtate sa, čo som robila za poslednú dobu? Prepadala som k-popu, sexy telám *bohužiaľ, iba na monitore*, nerestiam, deťom neprístupným veciam a iným .. verejnosť pohoršujúcim záležitostiam. Klasika. Ľudia vravia, že skončím v pekle. Za skazenosť a nemorálnosť. Ževraj. Ale tak, čo si budeme klamať. A ja budem mať aspoň protekciu u Pána Pekiel. Hádam mi dovolia zobrať si zo sebou svoje kaktusy. Rozhodne tu tých troch diablov nenechám bez dozoru. Nikto predsa nepotrebuje zažiť mobilizáciu Kaktuzy. *Iggymu sa nebezpečne zablyskne v očiach*
Takže.. *dramaticky tleskne rukami*.. je toho toľko, že ani netuším, kde začať. Najprv vám chcem ale v mene spoločnosti PEKLO, s. r. o. poďakovať za priazeň, ktorú ste nám prejavili čítaním poviedky "Začalo to kaktusom". Netuším, či vás k tomu dohnalo to príšerné teplo alebo rodiace šialenstvo alebo vyššie spomínané kaktusy alebo Voldemort pobehujúci po vašom byte s kúpacou čiapkou na hlave a plastovou kačičkou v rukách. To je mierne..diskutabilné. No my tu dnes nejdeme polemizovať o záhadných okolnostiach, ale o mojom živote. Ja viem, viem, vaše zúfalé povzdychnutia počuť až sem :D A vidím aj to prevracanie očami. Aj to mlátenie hlavou o klávesnicu/stôl/zem/stenu. Život je pes... A éé.. pokračovanie poviedky nechystám. Začala som síce písať, ale po 350-tich slovách ma opustila múza. Nuž, čo sa dá robiť. Nataly sa pôjde aj tak venovať účtovníctvu a nemčine, takže nebude času. Ak chcete pokračko, vyžobrite ho od Jully, Majky alebo Paťky :D O všetkých troch viem, že píšu príbehy. Kekeke xD *kryje sa pod stôl*
Etto, začnem dneškom, ktorý sa započal o 8. hodine, kedy som bola donútená vstať, spraviť si niečo s vlasmi, namalovať sa, obliecť sa, obaliť karfiól na obed *veď prečo nie* a zdrhať na stretnutie so Sharkym, ktorý sa vehemetne rozhodol, že po mojom naliehaní a vyhrážaní sa so sekáčikom na mäso a kladivom.. navštívi svoje/naše mesto. Po niekoľkých desaťročiach *chápte mesiac a pár dní* sme sa teda konečne stretli, pokecali sme si a obehli sme takmer celé naše mesto. Uff. Takto to dopadne, keď si zháňate odbornú prax v rámci školy 4 dni pred termínom odoslania formulára učiteľke :D Na ceste za vpádom do okolitých bánk a mestského úradu sme sa ešte zastavili v kaviarni. Ak to mám počítať, minimálne 30-krát za život chcel, aby som s ním išla na kávu a ja som mu 30-krát vysvetľovala, že ju nepijem :D Chlapi. Ale čo by som jemu neodpustila, kedže som taký milosrdný človek xD *no ty zrovna* Tak ma pozval na drink. Ja som skončila s Tequilou Sunshine *áno, Sunshine, nie Sunrise. I keď rozdiel je asi len v použitom sirupe* a on s kávou. Keď sme rozniesli po meste všetky jeho žiadosti o prax, vyhlásila som misiu za ukočenú a pobrali sme sa go home. Príjemne strávené dopoludnie ^ ^
Čo sa týka môjho cestovania, tento v pondelok som sa vybrala do Bratislavy. Najprv som však vyše týždňa presviedčala rodičov, že moja drahá Majka nie je úchyl, ktorý sa vydáva za dievča, nie je súčasťou žiadnej mafie, nahodlá ma zabiť a predať na orgány.. ani ma uniesť a podobne :D Naši majú bláznivú predstavivosť. To pozeranie televízie im nerobí dobre. Majku poznám tak, akoby bola moja sestra. Že? ŽE? :D *hádže zvláštne pohľady na monitor* Tak som teda v pondelkové ráno naklusala na stanicu a o ôsmej mi išiel autobus. Tri a polhodinovú cestu do nášho hlavného mesta som prežila bez ujmy na zdraví a dokonca som ani neumrela od nudy. O zábavu sa mi posral môj milý tablet s kvadriliónom *čo je milión triliónov aneb 1024* videí a jednou zabitou komédiou Attack on the Pin-Up Boys, kde hrajú chalani zo skupiny Super Junior. No ja som zdochla na celej čiare xD Mierna hovädina, ale mala som čo robiť, aby som v buse na seba nepútala zbytočnú pozornosť. Samozrejme, nedarilo sa mi to :D O pol 12 som už bola v BA, kde som sa stretla s Majkou ^ ^.. Tá ma hneď dotiahla na zastávku, že s MHD sa dostaneme bližšie k Dunaju. No..ono bola sranda, keď som sa jej spýtala, ako sa tu kupujú lístky na bus xD Tak viete, tie podozrivo vyzerajúce krabičky *vierohodné pomenovanie* pri zastávke ma znepokojovali. Tak mi vysvetlila, že tam proste vhodím drobné, vyberiem si typ lístku, ono mi ho vypľuje a v buse, či v električke si ho oné.. cvaknem. A ja kukám ako WTF?! :D U nás máme busové kartičky, cez ktoré si kupujeme lístky priamo u vodiča xD Boha, cítila som sa..ako keby som došla z dediny xD Našou prvou zastávkou bol teda Dunaj. Posedeli sme tam, pokecali sme o všetkom možnom aj nemožnom.. *banány, uhorky a podobne.. Len pre zasvätených*, obzreli sme si ospevovanú Pláž 33 *áno, ten podnik z televíznej šou na Markíze* a potom sme zakotvili v McDonalde a dali sme si zdravý obed :D *hranolky a hamburger* Presliedili sme to hovädsky veľké nákupné centrum Eurovea a zaparkovali sme do Panta Rhei, kde sme pokukali mangy *niečo ako komixy* a ..éé.. iné sekcie :D *diabolský úškrn* ..Z knihy "Polohy na každý deň" mám zábavu doteraz xD Boha, také akrobatické kúsky vedúce akurát tak k zlomenine ruky alebo nohy :DD Ale sranda bola, to vám môžem zarušiť. Vonku sme posedeli pri fontáne a neskôr mi Majka ukázala Dóm svätého Martina, zopár námestí a 15-metrovú..zmenšenú kulisu synagógy. O štvrtej ma pomaly odprevadila na stanicu a pol 5 mi išiel autobus späť domov. Musím povedať, že tých 7 hodín cestovania mi za stretnutie s Majkou rozhodne stálo, pretože ona je osoba, s ktorou si rozumiem a ktorá má rovnaké záujmy/úchylky/závislosti ako ja. He, hehe, Maji..aj nabudúce! :D Ja len dúfam, že niekedy budem mať možnosť stretnúť sa aj so svojou Jully a Paťkou ^ ^
A teraz k 4-dňovej mini dovolenke s Lenkou, ktorá bola LEGENDÁRNA :D A niesla sa v znamení songu od EGA a Roberta Buriana "Žijeme len raz". Hellyeah! V pondelok sme vyrazili o druhej. Viezol nás Lenkin ujo v takej bohovsky drahej a bohovsky krásnej Audine :D Síce som mala počas cesty smrť v očiach, pretože tá jazda bola vražedná xD A to nespomínam na serpentíny, cez ktoré sme išli. Vtedy som sa už aj ja.. ateista .. modlila Otčenáš. Za 2 hodiny sme boli na mieste, v malej dedinke Dráhová kdesi..kdesi uprostred..éé.. lesov, hôr a ničoho :D No je tam perfektný kľud, krásna príroda, pohoda a ticho ^ ^.. Keď mi Lenka poukazovala koniec dediny so zastávkou, kde ide bus raz za deň, vyviezol nás ešte jej ujo na vrch Trhanovec, skadiaľ je brutálny výhľad na celé okolie. Najlepšie však bolo, keď sme sa blížili k pasúcim sa kravám a éé.. zahliadol nás býk. A tak nejako sa po nás..éé.. rozbehol. Éj, karamba.. tá panika! Do auta sme nasadli tak rýchlo ako zásahové komando :D Ale zdrhli sme mu! Večer sme založili oheň a opekali sme. Mali sme aj krásny výhľad na hviezdy, pretože tam na Dráhovej nie je pouličné osvetlenie. Takže žiadny svetelný smog. Sledovali sme padúce hviezdy *i keď všetci vieme, že to hviezdy nie sú*, bolo vidieť niekoľko súhvezdí a Mliečnu dráhu. Nádhera. Sedeli sme moste, ktorý viedol ponad potok a užívali sme si tú atmosféru ^ ^. U nás také niečo vidieť nie je. Škoda..
V utorok som vstali o 11, muhehéé :D Hanba nám. Ja som išla potom spraviť niekoľko fotiek kvetov. A len tak som si fotila kvetinky, keď vtom zrazu, doprdele, preskočil cez plot buldog od susedov xD Skoto ma trafil infarkt. Len ohnivá čiara zostala za mnou. Ešte že si ho suseda prišla "vyzdvihnúť" :D Poobede sme sa s Lenkou vybrali do hory zbierať hríby. No ja a moja znalosť hríbov, to sa pozná. Ale mali sme aspoň dlhú prechádzku. Ja som fotila a užívala som si prírodu. Večer sme skukli Úsvit *to nikdy neomrzí* a zopár častí seriálu Dívka odjinud.
Streda bola.. zaujímavá :D Ja ako fanúšik vody som zavelila, že sa ideme brodiť potokom xD Pre Lucifera, ešteže tam bývajú len ľudia vo vekovej kategórii od 100 do 120 rokov :D Vonku bolo najmenej 300°C, takže takéto osvieženie padlo vhod. I keď som sa niekoľkokrát prizabila na kameňoch. Lenka potom nevedno skadiaľ vytiahla .. káričku xD Pozajdné vozítko značky Ferrari made in Albania :D Nie, ani jedna z nás nemá 18. Kdeže. A vôbec sme sa na tej káričke v rámci nostalgie nevozili. A áno, určite sme na tom psychicky dobre xD A určite si o nás tí dobrí ľudia s WTF pohľadmi nepomysleli nič zlé. Určite nie :D Ani vtedy, keď som navrhla, aby sme sa do domu vrátili potokom.. Áno, s káričkou pod pazuchami xD Keď sme však išli okolo starých známych susedov, tak pán domáci na nás zavolal: "Dievčatá, nejde na koňak?". A ja klasicky hluchá: "Čo? Na akého koňa?" .. Nuž, moje predstavy ako si cválam na koni boli zmarené fľašou *alebo dvoma fľašami?* koňaku. Tak, tak. Do jednej nohy, do druhej..a potom ešte raz do jednej a ešte raz do druhej :D Posedeli sme, pokecali sme, večer došla aj Lenkina mamina so starkou, začalo klasické spievanie a už to bolo v keli xDD Nie, počkať, ono bolo v keli až vtedy, keď som začala ja spievať "žijeme len raz, práve tu a práve teraz, slnko svieti rovnako na všetkých z nás..tak sa nemrač..." xD A potom, .. potom som si na ceste za..éé..slobodou (?) ..svetlom (?) všimla dvoch chalanov. "Lenka, počuj, ja už som taká ožratá, že mám asi halucinácie.".. Dvaja mladí chalani. Ou jé, na mieste kde sú only old people a dve crazy girls :D Muhaháá, mladé mäsko, ktoré však odišlo tak rýchlo, ako sa aj objavilo. Škoda. Mohla byť zábava xD Kekeke.
Vo štvrtok sme sa už pobalili, vyšli sme na kopec s .. uch och brutálnym stúpaním, že som sa premenila na horolezca s kroksami na nohách *nesmrteľná to obuv* a spravila som zase nejaké fotky. Domov sme mali ísť pôvodne poobede, lenže sa to zvrhlo a išli sme až o siedmej. Lenkin ujo si totižto doviezol aj dve malé deti, ktoré sa chceli hrať a ktoré ma ubili lopatkami do piesku -.- Chúďa ja :D Uch, ako nemám rada malé deti. Ó svätý Jashin, pýtam sa samej seba, za čo ma stretáš? Deti, to sú diabli v mikro vydaní. Potom nasledovala cesta domov, pri ktorej som sa opäť bála o svoj život. Začala som dokonca premýšľať o tom, ako drasticky by asi vyzerala havária v takej rýchlosti xD Som to ja ale morbídna.
Etto, ja viem, je to dlhé..a chcete ma zabiť.. *nie ste jediní*..ale ja vás milujem..a už odchádzam :D Bye..

Komediálna dráma pokračuje..aneb ako vyzerala druhá polovica dovolenky..a čo všetko dokáže spôsobiť samovražedný atentátnik..

27. července 2012 v 17:30 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
He. Hehe.. deti moje, prisahám, že tentokrát som v tom nevinne! Viem, že som sľúbila niečo ako "cez prázdniny sa budem venovať blogu viac".. No a viete, to máte tak.. Echm, v utorok som sem chcela prísť! Lenže sa to nejako zvrhlo *hádže paranoidné pohľady smerom k parapete*.. Môžu za to kaktusy! Vážne.. A ich rozrastajúca sa Kaktuza *kaktusová mafia* .. Oni sa mňa normálne vrhli v spánku, uniesli ma do nejakej..éé..pivnice, zviazali ma a chceli odo mňa takú tú onú vecičku, ktorou "oslepujú" ľudí tí týpkovia z filmu Muži v čiernom. No však viete, blik..a vymažú vám pamäť, ak ste náhodou videli nejakú príšeru. Tak už viete? Nie? Nevadí. Tak to odo mňa chceli. Ževraj sa nemám pýtať prečo. Je to totižto ultra prísne tajné a nejako to súvisí s ich túžbou ovládnuť svet. Keď však zistili, že požadovanú vec nemám, pustli ma na slobodu. Ech, a už som sa tak nejak nedostala na blog. Nervydrásajúci zážitok a posttraumatický šok. Chápeme sa, že? Éé..ehehe.. prečo mám taký pocit, že mi nikto neverí? Videli ste už moje kaktusy? Oni nevinne iba vyzerajú! Počkať, vravíte, že čo? Že kaktusy? Ako množné číslo? Už žiaden jeden Iggy? Nie, deti.. v tom je ten problém. V krásne utorkové dopoludnie som sa vybrala do Baumaxu a kúpila som Iggymu dvoch spoločníkov - dva nové kaktusy :D Kekeke.. Jeden je taký malý..nevinný a ňuňu. Preto sa volá Kyu. Je to skrátenina mena Kyuhyun..rozkošného maknaeho skupiny Super Junior xDD A druhý je Jiggers *Džigrs*. Keď už je jeden kaktus pomenovaný podľa rozprávkovej postavičky Iggy Arbuckle, druhému som dala meno podľa jeho kamaráta.. bobra Jiggersa :D Ani sa nepýtajte, ako ma to napadlo. Jednoducho to tie moje "stavy". Ako dneska v noci. Len si to predstavte. Na ulici ticho, v baráku ticho, v byte ticho, všade tma a ja zakempená na posteli s tabletom rukách. Obrazovkou osvetlená tvár s výrazom maniaka a na perách úsmev samotného diabla xD O pol 1 ma postihol totálny "muhaháá a kekeke" záchvat, keď som čítala jednu poviedku :D Brat sa už obáva o moje duševné zdravie. Potom sa z ulice ozývali ešte mačacie orgie xD Ako tie mačky si to tu fakt.. toto..oné.. hehe.. rozdali :DD Dočerta.. prečo práve na našej ulici?! Muhuhúú.. Potom ma postihol záchvat smiechu pri slove "vorvaň" xD A o 2 v noci som už bola totálne odrovnaná. Div som nemlátila hlavou o paplón. Teda..mlátila..ale to je detail. A keď som sa otočila, práskla som čelom do steny. A smiala som sa. Celý čas. Mala by som prestať húliť. No ale môžem ja za to, že sa tej tváre tak darí v tej mojej skrini? Dobrá klíma asi. O pol 3 ..čo je môj pravidelný "najvyšší čas ísť spať"..som dopočúvala a "dodensila" ..Viete, objavila som nové kórejské skupiny - BEAST, Block B a U-Kiss. Už ich počúvam..ehm..11..He. Hehe.
A teraz ak dovolíte.. pokračovanie opisu mojej dovolenky...

DEŇ PIATY - Vášnivá fotografka v zajatí plážovej scenérie aneb keď vám pripečie zo slnka
Ráno o siedmej som vyrazila na pláž fotiť. Bolo síce zamračené, ako som tam prišla, ale o takú polhodinu začalo svietiť slnko. Prechádzala som sa pozdĺž pláže a podarilo sa mi naraziť aj na také staré mólo. Keby nevyzerá tak "made in Albánska republika", tak to aj risknem a vybehnem naň. Lenže tam chýbali aj drevá a nemala som toľko odvahy ako takí dvaja chalani, ktorí sa tam promenádovali. Keď som sa vrátila na hotel, bola som hladná ako Čenkovej deti na 33. strane. Po raňajkách som bola v malom bazéne a opaľovala som si chrbát. Respektívne, snažila som sa prepáliť to spálenie z Prahy podľa trička a troch ramienok na každej strane xD Keď som bola poobede s Bašou na izbe ..mierne mi hrablo a začala som si púšťať pesničku It's my life. Koniec, ľudia, koniec. Môj spev a tanečné kreácie boli asi výsledkom pripečeného mozgu. No..stávajú sa aj horšie veci ako kričanie refrénu spomínanej pesničky na celý hotel :D O 19 som išla zase na pláž fotiť. Cestou som si kúpila ďalšiu magnetku a 3 pohľadnice. Pri fotení som sa trochu pozabudla a bola som tak ďaleko od hotela, že cesta naspäť mi trvala kapánek dlhšie :D

DEŇ ŠIESTY - Morská párty na pirátskej lodi, starobylé mesto Nesebar aneb kosa ako z Titanicu
O 10 ráno sme ja, Baša, Braňo a Jožo s Peťou, ktorí išli s nami tiež na dovolenku *poznámka na margo - Jožo je Braňov kamarát už asi 30 rokov*, stáli na zastávke, kde pre nás o štvrť na 11 prišiel autobus. Zaplatili sme si pár dní dopredu výlet na lodi s názvom Morská párty. Prišli sme do prístavu mesta Nesebar a tam sme nastúpili na pirátsku loď. Zo začiatku môj žalúdok štrajkoval a vôbec sa mu nepozdávalo kymácanie sa na vlnách. Počasie bolo opäť krásne a svietilo slnko. Piť sme mohli.. čo sme chceli a koľko sme chceli - od malinoviek, džúsov, cez pivo až po víno. Keď už bola tá možnosť, ja som si dala za 2 poháre vína bieleho :D Muhuhú.. Samozrejme, nezabúdala som fotiť. Plavili sme sa asi 40 minút a potom sme zakotvili na mori. Kto chcel, mohol z lode skákať do vody a kúpať sa. Škoda, že som nemala plavky -.- Sedela som na predku lode.. prova sa to volá..a užívala som si fajn vetrík :D Mali sme tam aj obed, počas ktorého bol zábavný program, o ktorý sa postaral kapitán oblečený za piráta. Vlastne celá posádka bola takto oblečená. O štvrť na 3, čiže po 4 hodinách..sme sa vrátili na breh. Ja, Braňo a Baša sme ostali v Nesebare a pozreli sme si toto starobylé mesto, ktoré je vážne krásne ^ ^. Hneď som si pokupovala nejaké veci :D Na hotel sme sa pôvodne chceli vrátiť pešo, ale pri pohľade cez more na ďaleké Slnečné pobrežie..sme tento nápad zavrhli a označili ho za chorý a fyzicky nemožný. Zviezli sme sa teda s MHD a prišli sme o štvrť na 5. Večer o 8 som išla ešte s Bašou do bazéna. Tywe, taká kosa! Už viem..ako sa asi cítili ľudia, ktorí sa z Titanicu vykotili do studeného oceánu. Nič príjemné. O deviatej sme sa vrátili na izbu a s Bašou sme mali ešte debatný krúžok. Však za tieto dni sme prebrali témy ako - Slnečná sústava a kam sa hrabe rozpínajúci sa vesmír; Ako vzniklo písmo a ako do toho zapadá príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu; Existencia mimozemšťanov a ich prepojenie s kruhmi v obilí; Koniec sveta v roku 2012. som spomínala, že to dievča má iba 8 rokov? :D

DEŇ SIEDMY - Prajete si, drahá, ešte nejakú nepríjemnosť na zlepšenie nálady?
Doobeda som len zdochýnala na lehátku pri bazéne so sluchátkami v ušiach a mobilom v ruke. Neskôr na izbe som si všimla, že sa mi na koži spravili červené fľaky, najmä na dekolte a krku..a po bokoch tváre menšie pľuzgiere. Fajn, moja alergia sa ozvala :D Bohvie čo môjmu fajnovému organizmu zase vadilo -.-.. Nové prostredie, iná voda, iné jedlo. Všetko je možné. Bašu som potom zobrala na takú veľkú nafukovaniu šmýkačku a večer sme išli všetci na palacinky. Pokukali sme obchody a potom nastalo menšie déjà vu, keď sme išli opäť do baru oproti hotelu a na našom stole skončilo to isté, čo v piatok - nech žije Sex on the Beach a k tomu ďalší zadara :D Tentokrát som bola na tom ale celkom v pohode. Teda vždy lepšie ako Baša, ktorá sa asi ožrala z pomarančového džúsu a tlačila sa tam na Joža xD Mne osobne sa tentokrát podlaha nehýbala. Len sme sa všetci dobre bavili, ja som si pospevovala našu hymnu a keď som si na 2. deň prečítala, čo som si ešte v ten večer písala do denníku..tak som len čučala..ako WTF?! Nehrabalo mi? :D

DEŇ ÔSMY - Hlavne žiadna panika, len trocha stresu, teroristický útok aneb prúser na letisku
Po raňajkách som sa chcela vkľude zbaliť. Však sme mala čas do tretej. Lenže čo sa nestalo. Zrazu zaklopala Peťa, že odchádzame už o hodinu, pretože na letisku v Burgase sa niečo stalo a budeme odlietať z Varny. Ech, že doriti, doprdele a všade možne. To bol chaos. Hystéria. Bašine záchvaty zúfalstva a moje nervy boli v háji. Zbalila som sa asi za 35 minút. Nahádzala som veci do kufrov tak, ako mi prišli pod ruku, ale aj napriek tomu celkom organizovane. Po 3/4 hodine prišla naša delegátka a povedela, že nakoniec budeme odchádzať normálne o tretej. Uch, marha, odľahlo mi :D Po obede som išla ešte nakupovať. Z hotela sme odchádzali až o pol 5. Autobus mal meškanie. Volala som aj s maminou a tá mi povedala, že deň dozadu vybuchol na letisku v Burgase izraelský autobus. Bol to teroristický útok. Asi 8 mŕtvych a okolo 30 zranených. Preto nám bolo povedané, že pôjdeme skôr - rátalo sa s tým, že letisko v Burgase neotvoria. Ale otvorili ho, no až o šiestej, 50 minút pred naším plánovaným odletom. Pred letiskom bolo milión ľudí, autá, televízne stanice, reportéri. Ouch. O štvrť na 7 sme čakali na check-ine a potom v ďalšej ultra dlhej rade s totálne prísnymi bezpečnostnými kontrolami. Rodina sa mi nejako stratila, poslali ich inde ako mňa. Takže fajn, sama so svojou extra angličtinou. Pán pri bezpečnostnej kontrole sa ma pýtal: "Russia, English?" ...Kukám na neho ako na svätý obrázok a potom zo seba vysúkam: "Ehm.. Slovak. Ale trochu English" xD Celú príručnú batožinu mi vyhádzali. Kokos, ja som si tam strážila tie nakúpené veci, aby sa mi nepoškodili a oni jeb von akoby sa nechumelilo. Nervy moje. Ešte mi aj zahodili novú korekčnú tyčinku -__-" To ma nasrali. V čakacej hale bola šóra ľudí, ledva som našla svojich. Let mal 4-hodinové meškanie - išiel 22:35. Akurát výhľad z lietadla na vysvietené mestá stál za to. Potom ešte cesta autom z Bratislavy. Domov som prišla o pol 4 ráno, vybozkávala som svoj tablet a závisláčila som na nete do pol 6 xD Pohoda.. Vstala som o pol 12, čo je celkom slušný čas x)
 
 

Reklama