→Trinásta komnata

Svetlo v temnote

18. září 2013 v 16:10 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Už je to nejaká doba, čo som naposledy písala článok. Nie že by to bolo niečo postrádanie hodné, ale človek sa občas musí vykecať. Alebo dať aspoň vedieť, že si žije relatívne dobre. Alebo že len jednoducho žije. Prežíva. Snaží sa prežiť. Chápeme sa. Myslím, že moja doterajšia existencia dospela do jedného jediného bodu - čakanie na začiatok školy. A predčasné stresovanie z blížiaceho sa sťahovania na intrák. Myslím, že radšej ujdem na Severný pól. Alebo do Narnie. Moja skriňa je ešte stále funkčná a prechodu schopná. Niečo vymyslím. Alebo možno ani nie. Už mám všetky potrebné veci nakúpené, takže škoda peňazí keby som teraz utiekla/odletela/odplávala/teleportovala sa preč. Na intrák sa sťahujem túto sobotu. Ak ma tam niečo zožerie, spomínajte na mňa v dobrom :D V pondelok je slávnostné zahájenie školského roku a hneď o pol 1 začína vyučovanie, ktoré budem mať do pol 6, poprípade do pol 8. To bude.. zaujímavé. A rozvrh mám tiež celkom zaujímavý. Utorok bude fajn, v škole od 7 do 11. Kekeke. A vo štvrtok už budem padať domov, pretože v piatok nemám nič. To prežijem. Keep calm a fighting! Potom sa ozvem. A ak nie, zverejňujem vám tu poviedku na rozlúčenie :D Za prd stojacu poviedku.. Vlastne je to len taký výplod mojej bláznivej mysle. Nedávno prišiel na mňa taký zvláštny stav po dočítaní jednej absolútne dokonalej, depku spôsobujúcej poviedky na AFF. Potom som si pustila klip k songu Crooked od GD-ho a toto.. niečo zvláštne.. divné, nezmyselné, sa mi zrodilo v hlave. Nuž, a tak je to tu. Hoci nechápem prečo. Ale aby som nebola pesimistická, mám aj jednu dobrú správu. Zastupiteľstvo Európskej komisie na Slovensku vyhlásilo cez leto súťaž o najkrajšiu dovolenkovú fotografiu z Chorvátska. Poslala som tam jednu svoju fotku a umiestnila som sa medzi TOP 11, čo ma naozaj potešilo. A tak som vyhrala modrú plážovú osušku s logom Európskej únie. Lol :D Ale potešilo. Hoci, hlavná cena by potešila viac :D Ale ja sa uskromním.
Toť asi vše, drahí moji. Idem sa vydať napospas peklu, teda pardon, vysokoškolskému životu.


This short story is the result of my chaotic emotions..

Rozbitá duša

30. listopadu 2012 v 19:59 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
MUHAHAHA! *smiech psychicky labilného človeka s diabolským podtónom a euforickým nádychom*.. Konnichiwa minna ^^.. Keby sa mi chce dnes písať svoj tradičný článok.. môžem vám garantovať, že by bol plný obrovského optimizmu, z ktorého by vám prišlo až zle :D Viete..ani na dúhu sa netreba príliš dlho pozerať. He.. hehe.. A navyše.. *dramatická pauza*.. tu mám pre vás, deti moje zlaté, poviedku. Cha! Ja som bola schopná vyplodiť niečo na 3000 slov.. Brekeké.. Celkom úspech.. A ešte to aj pasuje k téme týždňa "Samota".. Krása.. Poviedka je to mierne depresívna. Teda..heh.. trochu viac depresívna, čo si budeme klamať. Ale ja som celkom spokojná. Jav nevídaný :D.. Ak si ju náhodou niekto prečíta budem rada.. A ak ju aj okomentujete, budem ešte radšej xD
Náladu mám dnes absolúúútne perfektnú. Mám chuť každého vyobímať a vravieť svetu, ako ho milujem.. *nestabilná psychika level 99*.. Kekeke.. Tento týždeň som len oddychovala, nič som nerobila, skoro vôbec som sa neučila, pretože do stredy sme boli doma kvôli štrajku učitelov *troll face*.. A tieto 2 dni, čo sme boli v škole.. chýbala nemčinárka, takže život je hneď o čosi príjemnejší ^^.. Dnes som čučala na live video odovzdávania cien MAMA 2012 a zažívala som infarktové stavy *dobrom slova zmysle*. Cez ADK som kukala na príchod celebrít na červený koberec a počas dvoch zastupovaných Cvičení z účta som pozerala už na samotný program. Všetko bolo síce po kórejsky, ale to ma vôbec netrápilo :D Hlavne, že som videla vystúpenia a kto čo vyhral. Počas hodín v škole som jasala nad cenami Big Bang, G-Dragona a B.A.P .. Niééé, vôbec sa po mne ľudia v triede nekukali divne.. :D To bola vlastne 4. a 5. hodina. Šiestu sme mali anglinu, to som časť prepásla..a hneď ako som prišla domov, pozerala som zvyšné 2 hodiny.. Kekeke, o to najlepšie som neprišla...A tak som len kričala na celý barák..a poskakovala..a kričala..a skackala..a tešila sa za mojich milovaných Super Juniorov! Hellyeah..

Táák..a tu je poviedka, drahí moji.. ^^


Zívajúca prázdnota...Ako čierna diera rozpínajúca sa uprostred duše.
Prázdnota ničiaca srdce krehkej, nevinnej bytosti.
Požierajúca všetko dobré, všetky pekné pocity a myšlienky, zapĺňajúc slabé, zranené miesta,
krvavé rany nepreniknuteľnou tmou.
Rútiac sa priepasťou na samé dno ľudských síl. Rútiť sa, padnúť, nevstať..
Nechať sa objať, pohltiť temnotou. Temnotou tmavšou ako najčernejšia noc. Sedieť,
čakať, čo sa stane. Mlčky prijímať osud, údel vyšších síl. Znášať ho bez hlásku,
bez náznaku v tvári. Nečitateľne hľadieť vpred, do očí, do samotnej podstaty života.
Hľadať odpovede na stratené otázky. Otázky nevyslovené, navždy nezodpovedané...

Ríša strachu..

19. října 2012 v 17:14 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Zdravím ženy moje :D *konečne si uvedomila, že návštevníci blogu sú z 99,99 % ženského pohlavia* .. Dneska to tu bude extrémne krátke a extrémne narýchlo. Aj článkov je dnes akosi poriedko. Nuž, deň nemá 30 hodín. Preveliká škoda. Možno by som konečne aj niečo stihla. Možno by som mala aj nejaký voľný čas a nemusela by som len učiť.. Ach, učiť sa, učiť sa, učiť sa.. ako povedal Lenin. Osraté učenie, ľudia moji, zachvíľu prídem o nervy. Hrabnúť mi už hrablo.. a to celkom dobre.. Ešte tie nervy držia.. Ale nie že by som si sťažovala. Okrem toho, že neviem.. čo sa mám skôr učiť.. je v škole celkom zábava. Teda, nie.. v škole ako v škole, ale skôr s mojimi exotmi :D.. S nimi je deň hneď lepší, keď sa smejeme ako zmyslov zbavení, ľudia po nás hádžu zvláštne pohľady a my plačeme, takmer sa váľame po zemi a robíme ešte väčšie hovädiny :D Nie je nad každodennú dávku poplakania si od smiechu. Minule sme sa navyše dobre zasmiali na matike, keď učiteľka zahlásila, že bude čochvíľa písomka. No..ako dobre. Stále som mimo, stále matiku nemám rada, stálu ju nechápem a stále považujem to, čo sa učíme.. za korunované kraviny. Nič nové. Budúci týždeň máme písomiek priam požehnane. No.. na odstrel :D.. Dnes musím ísť písať prácu z praxe, pretože rozhodne nemám nič lepšie na práci ako 20 stranový pipičín do školy.. Och, ale tak "why so serios?".. Tiahnem to na flegmatika.. Kekeke.. Všetko mi je v poslednej dobe jedno.. Zvláštne..
Tak ja padám deti moje. Ak prežijem nasledujúce dni..bude dobre..

A aby to tu nebolo také krátke.. hehe *je zlá, že?*.. dávam vám sem jednu jednorázovku. Bolo to písané hm..ani srnka netuší kedy.. na tému "strach". Upozorňujem, je to maximálne DIVNÉ. Zvláštne.. a úplne odveci.. ale čo už..Aj také sa stáva.. Chcem len vedieť váš názor :).. Viete ako, či ma ukameňovať za tú príšernosť ..alebo ma nechať žiť :DD

Čo sa skrýva pod maskou?

3. září 2012 v 18:29 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Ohayo minna, deti moje zlaté.. Začínam byť šialene frustrovaná a deprimovaná. Všade kam sa pozriem.. jeden blog.. druhý blog.. stopäťdesiaty blog.. všade je to isté. Normálne .. keby ma unesú kakavkovo-nebíčkoví mimozemšťania, vzdialení príbuzní Voldemorta a Davyho Jonesa *toho chobotnicového uja z filmu Piráti Karibiku* , ..a vycucnú mi mozog nejakou ultramodernou, sofistikovanou metódou .. aj tak by som sa nezbavila vedomia, že áno.. škola skutočne začala. Dneska som si to pripomenula vďaka článkom minimálne 30-krát. Čo ak by hrozilo, že zabudnem? Tak si to preistotu zopakujem po 31.-krát. A potom šlohnem Aladinovi jeho lietajúci koberec a namierim si to do Kórei za svojím manželom, ktorý ešte nevie, že je môj manžel, ale čoskoro sa to dozvie.. Veď predsa za ním doletím. Možno. Raz. Ak ma nesterorizujú čajky pri prelete nad morom. Viete, nad zemou by to nebolo o nič bezpečnejšie. Ešte by ma označili nálepkou "neidentifikovateľný lietajúci objekt" a buď by ma zostrelili alebo by Zem obleteli správy o tom, že NASA vyvíja nový protyp čohosi, čo sa premáva po oblohe s kaktusom na palube. Takže tak.
Aj napriek tomu, že som dnes v noci spala len 3 hodiny, fungujem celkom normálne. Do druhej som presviedčala samú seba, že jednoducho musím zaspať. Že keď mám zatvorené oči, že to raz príde. Určite. No to by som nemohla myslieť na polonahé telá chalanov zo Super Junior :D Dočerta, ale tak.. kto má vyhnať tie fotky svalnatých postáv z hlavy?! :D *búcha hlavou o stôl* ..V škole som bola pomerne skoro, pretože môj brat.. najnovšie prvák na našej škole.. si potreboval obsadiť dobré miesto v triede. Nuž, tak som tam s ním a jeho kamošom zostala medzi prváčikmi a sledovala som, ako sa do triedy hrnú stratené deťúrence *16-ročné*.. Potom som odklusala do svojej triedy, vypočula som si dlhé.. predlhé dohady ohľadom stužkovej ..a všetkého možného. Tento maturitný ročník bude fakt naprd. Už som vravela, aké stresy mám z maturity? Bohovsky dobré. Hlavne čo sa týka nemčiny. Uch. Toto bude prúser ^ ^"..No nič, poďme na čosi iné..

Pamätáte sa na moje "mini dielo" Masky? Tak takto vyzerá celá verzia. 1019 slov. Nič extra, nič zvláštne.
Akurát na zamyslenie. Možno..


Masky. Jedna ako druhá a pritom každá iná. Stačí si len vybrať. Rôzne farby, druhy; páči sa vám červená? Hľa, vidíme ich, sú všade. Všade naokolo. Kráčame ulicou, sú vpravo, vľavo, tu i tam, kam len oko dovidí. Nemé tváre, nehybné a stále.

Masky. Akú by ste radi? Výkladná skriňa plná zdola i zhora. Toľko možností. Oslňujúca nádhera. Vykladané kameňmi, lesk s dotykom slnka, pestrosť celej škály. Schovávame za ne tváre. Schovávame za ne slzy, tie slané potoky. Menia človeka ukrytého v nás. Celú podstatu. Stačí si len priať. Siahnuť po maske, nasadiť a kráčať v dave. Ľudia, ktorí si ulicu pomýlili s javiskom. Bábky. Herci. Herečky. Prosím, zasvieťte svetlá! Reflektory slávy. Kamera, strih. Potlesk? Ten neprichádza. Hľadisko zíva prázdnotou. Sedadlá sú bez divákov. Ozvenou je len ticho. Toto nie je divadlo, tak prebuďte sa! Život nie sú dosky, čo znamenajú svet. Klameme, ale hlavne seba. Pravda nás dobehne, tej niet sa kde schovať. Pozná každý kút, každú slepú uličku. Tak zložme masky, tie druhé tváre. Ukážme svetu, že na to máme. Zakričte: "Toto som ja. Tu som a tu prichádzam!" Zahoďte masku, zahoďte ju ďaleko. Nech už viac nie je po ruke. Je to len lož. Lož ako spleť pavučín. Zamotávame sa do nej čím ďalej tým viac. Až napokon nebude úniku, nebude viac cesty späť.

Masky. Tie, z ktorých srší číra ľahostajnosť a ľadový pokoj. Tie, za ktoré sa tak zbabelo a so strachom schovávame. Utekáme. No pred kým? Sami pred sebou? Pred ľuďmi? Hráme ako herci. Skáčeme z blata do kaluže. Ale v skutočnosti sme len vydedenci. Svedomie utícha. Svetlá zhasínajú. Klesá pýcha. Pravda prichádza. Klamstvo vychádza. Vychádza na povrch.

Masky. Ten bezduchý úkryt, múr, ktorý si okolo seba naivne staviame. Nie sú večné. Rozpadnú sa na prach. Prach odveje vietor. Raz. Niekedy. Hocikedy. Človek sa stáva človekom. Hľadí do zrkadla, vari sa nespoznáva? Tvár rovnaká, no napriek tomu iná. Staronová. Kto som? Kto v skutočnosti som? Obyčajný otrok pretvárky. Kto ťahá za nitky? Kto určuje smer? Vari je strach naším pánom? Podľahneme. Znova a znova.

Masky. Tie, ktoré uzatvárajú ľudskú dušu...

Čítam tie riadky, ako keby ma mohli zachrániť. Spasiť. Čítam ich znova a znova. Dookola. A pritom sú to stále len slová. Prosté písmená.

Nachvíľu sa zarazím. Len slová? Nie, to nie sú len slová. Obyčajné slová zabudneme hneď, ako ich dočítame. Tieto však hovorili mojím jazykom. Vrývali sa hlboko do… Kam vlastne? Hlboko do podvedomia. Strach ukázať svetu svoju tvár. Nie je to však strach, pri ktorom začneme zrýchlene dýchať. Keď srdce bije dvakrát rýchlejšie a krvný tlak sa zvyšuje. Keď sa telo chveje ako pri zimnici. Keď máme pocit, že po nás sápu ruky toho vtieravého strachu, ktorý sa vkráda do našich tiel a kŕmi sa zúfalstvom a beznádejou. Násobí našu bolesť, ako keby sme jej aj takto mali málo. Nie, toto je ..iné. Bojíme sa reakcie okolia. Schovávame sa. Bojíme sa názorov. Ukrývame sa. Bojíme sa.. ľudí?

Rukou si prejdem po tvári. Príliš nad tým premýšľam. A všetkého veľa škodí. Prejdem kurzorom myši na červený krížik a zatvorím stránku internetového prehliadača. Nepotrebujem to viac čítať. Už aj tak mám tie slová stále pred očami. Vynárajú sa samé od seba.

Vstanem zo stoličky a vyjdem z izby. Potrebujem čerstvý vzduch. Prevetrať si hlavu. Prísť na iné myšlienky. Skôr ako opustím byt, vrhnem kradmý pohľad do zrkadla. "Človek sa stáva človekom. Hľadí do zrkadla, vari sa nespoznáva? Tvár rovnaká, no napriek tomu iná." Zachmúrený výraz, postoj odporujúci všetkým a všetkému. Povzdychnem si. Takto to veru nepôjde. Nasadím si jednu zo svojich masiek. Zakryjem smútok, zakryjem svoj strach. Posledný pohľad na falošný úsmev. Zatváram dvere a vychádzam do sveta. Celý je akýsi čiernobiely. Stratil farby. Kam sa podeli? Môžu za to masky? Chcem ju zložiť a odhaliť svoju tvár. Ale na to sa až príliš.. bojím. Nikto sa nikdy nedozvie, kým v skutočnosti som a čo cítim. Vlastne, svet je plný pretvárok. Môžeme len hádať, čo je pravda a čo lož. Obyčajná ilúzia. Všetci sa boja. Všetci, ktorí sa skrývajú za masky. Len si to nepriznajú. Tým horšie pre nich.

Pomaly prichádzam na miesto, kam som mala namierené. Vysoký kopec s výhľadom na okolitú krajinu. Mám to tu rada. Je tu taký zvláštny pokoj. Všetko to silno kontrastuje s tým, ako sa cítim. Vôkol mňa ticho, kvitnúce kvety, ktoré sa hýbu pod letmým vánkom a s ľahkosťou poletujúce motýle. Vo mne je to, naopak, búrka pocitov. Hurikán emócií. Rozbúrené more myšlienok. Neovládateľný chaos. Nedokážem tomu zabrániť. "Masky. Ten bezduchý úkryt, múr, ktorý si okolo seba naivne staviame. Nie sú večné. Rozpadnú sa na prach. Prach odveje vietor." Cítim, ako sa mi slzy derú do očí. Ako si po takom dlhom čase našli cestu von. Neodňateľní sprievodcovia smútku. Cítim, ako mi tá večná maska skĺza z tváre. Padá dole. Rozbije sa na tisícky drobných kúskov. Kúsky sa stratia, navždy zmiznú.

Ľahnem si na zem. Nevšímam si, že steblá trávy sú vlhké od rannej rosy. Necítim ani počiatočný chlad, ktorý sa mi zahryzne do pokožky. Ležím a myšlienky nechám voľne prúdiť. Vracajú sa mi spomienky. Toľkokrát zabúdané a napriek tomu do detailu zapamätané. Sú ako fotky, ktoré vytvára naša myseľ. Sú to obrázky z našej minulosti. Uložené hlboko v našom podvedomí. V našej pamäti. Vyplávajú na povrch vždy, keď ich privoláme. A občas priplávajú samé, nepozvané, nechcené, aby opäť mučili nešťastnú myseľ a ničili to málo, čo ešte ostalo. Nemajú dôvod prestať s tým. Veď predsa sú to len obrázky … obyčajné obrázky. Desivé zábery našej vlastnej minulosti. No netreba sa ich báť. Sú našou súčasťou. Treba sa s nimi vyrovnať. Čím skôr to spravíme, tým lepšie.

Netuším, ako dlho tu ležím. Robím si poriadok vo svojich pocitoch a myšlienkach. Keď napokon vstanem, utriem si slzy z tváre. Pozriem sa do diaľky, na okolitý svet. Svet, ktorý opäť nabral farby. Vidím zelené stromy, modrú oblohu, farebnú lúku, sivé paneláky. Vietor mi rozfúka vlasy. Zakloním hlavu a prvýkrát.. prvýkrát po dlhej dobe sa usmejem. Skutočne usmejem. "Toto som ja. Tu som a tu prichádzam!" Už niet sa čoho báť. A strach odchádza preč. Nájsť si niekoho slabšieho. Ďalšiu krehkú dušu. Ale mňa už viac nedostane. Už nie…

Začalo to kaktusom - časť tretia (koniec)

11. srpna 2012 v 17:21 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Drahí prítomní... Zišli sme sa tu dnes, aby sme sa slávnostne rozlúčili s poviedkou, ktorá popravde stála za veľké prd, ale aspoň som pri všetkej svojej lenivosti nemusela písať články :D Rovnako sa z toho vyvlečiem aj dnes.. Namiesto článku o svojej mini dovolenke, ktorá bola mimochodom naozaj dobrá a užila som si ju *o tom však neskôr* .. vám prinášam tretí a zároveň posledný diel svojho Ó šokujúceho veľdiela :D *všímajte si tú iróniu* .. Sama netuším..ako som sa dopracovala k takému koncu, aký je.. He, hehe...viete..ono ten príbeh mal byť vlastne o niečom úplne inom :D Kekeke.. Teda..prvotný nápad bol iný, no keď som sa pustila do písania.. zvrhlo sa to v éé.. toto.. Neriešte :D Keby napíšem druhú sériu, mala by názov "Vo štvorici po opici - girls version" xD Ech, radšej by som sa mala odobrať preč, pretože dneska mi mierne .. hrabe. Klasika. Videla som video s mojimi Super Juniormi *ZASE!* ..a bolo také ňuňu *ZASE!*, že som sa roztopila *ZASE!* a potom som sa polhodinu šuchtala k mrazničke, aby som sa dala dokopy. Éé..dobre, dobre..už idem *osedlá svojho jednorožca a vyráža v ústrety zapadajúcemu slnku* Adios amigos!


Jully, Majka a Paťka.
Je od vás pekné, že ste sa rozhodli neukameňovať ma/nepredať do cudziny/nehodiť žralokom.
Ale nebolo voči mne vôbec fér, že ste sa dohodli, že budete mať narodeniny všetky tri v rovnaký mesiac!
Tse, cítim sa odstrčene xD
Takže moje drahé..augustové.. pomaly sa vám blíži termín *pôrodu?*..nie..narodenín, takže predčasne všetko najlepšie
a nech vám oslava (ne)dopadne ako v tomto diely! Hej hou..milujem vás ^ ^


Začalo to kaktusom - časť druhá

5. srpna 2012 v 19:24 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Éé.. keďže sa u mňa v živote zase pár vecí zvrhlo nečakaným..ale vážne nečakaným smerom, bola som nútená prísť sem dnes a zverejniť vám tu.. no..onéé..chm..pokračovanie poviedky *odkašle si* .. Prekvapili ma vaše pozitívne ohlasy a úprimne.. nechápem to xD Vážne nie. Asi som vás podcenila a začínate spadať na moju úroveň šialenosti. A verte mi, veľmi by som sa z toho netešila :D Ale späť k tomu, prečo som sa tu objavila. Mám podozrivo dobrú náladu..a pripisujem to videu so Super Juniormi, ktoré som videla. Chlamala som sa ako o život a trieskala hlavou o stôl xD Úbohý..nevinný kus nábytku. A navyše.. môj plán obohatiť vám život o pokračovanie tejto pošahanej poviedky v utorok bol mierne ..prekazený. Nataly vám totižto zajtra odchádza na 4 dni mimo civilizácie. Ideme si s naj kamoškou spraviť menšiu dovolenku :D Ak si z nej budem niečo pomätať, potom napíšem xD A v piatok by som mala ísť do Bratislavy ^ ^ Takže..éé..som zaneprázdnená xD Ale neplačte, ja sa vrátim :DD



Pamätajte na to, že akokoľvek vám to príde šialené, stále je to..kvázi.. moje klasické, každodenné uvažovanie :D Uhm, mám taký pocit, že ľudia sa ma začínajú báť. Kekeke.. xD A naši ma zachvíľu zbavia svojprávnosti. Huh. To by nebolo veľmi dobré. Užite si čítanie a nezabíjajte ma. Som hovädo, čo vám poviem xD
Poznámka autora: amigo de vista = známy z videnia
amigo de mis entrañas = dôverný, intímny priateľ


Nataly
PEKLO, s. r. o.

Začalo to kaktusom - časť prvá

3. srpna 2012 v 17:08 | ..::Girl with devil's smile alias Nataly::..
Ľudia, počujte.. toto je v prdeli :D Vážne ..ako.. prišlo to samé od seba. Neplánovala som to. V pondelkové ráno pri umývaní zubov začal môj mozog podivne pracovať a vydávať také tie zvuky, ako keď sa snaží nabehnúť starý počítač a hučí pri tom jak krava :D A zrazu ..bum.. Čo tak napísať poviedku? Ale nie pokračovanie toho rozpísaného fantasy v mojom zošite. Ani tej historickej drámy v počítači. Ani toho..ani ďalšieho. Ale napísať niečo nové, niečo šialené.. *úchylné a magorské*
A tak vznikla poviedka absolútne bez pointy, ja neviem..asi pomaly aj bez dejovej línie xD A navyše..pozor..pozor.. zatiahla som do toho svoje tri drahé, milované.. internetové sestry - Jully, Majku a Paťku. Baby, zabijete ma :D Kekeke..
Vravím..je to v keli.. pretože je to hovädina :D Je to výplod môjho ŠIALENÉHO MOZGU, ktorý sa v tomto teple prevaril.. Ak si to náhodou.. NÁHODOU prečítate, berte to s rezervou. Zabudnite na to. Urobíte mi tým láskavosť.


Názov: Začalo to kaktusom
Autor: Nataly *Iggy ako morálna podpora*
Počet strán vo Worde: 11
Počet slov: 5685
Počet dielov: 3
Postavy: Nataly, Jully, Majka a Paťka
O čo ide: Štyri dievčatá žijúce v jednom byte. Plus tri kaktusy. A ešte Voldemort, ktorý
sa sem-tam mihne v kúpeľni, ale príbehu sa vyhýba ako čert svätenej vode.
Čo z toho môže vzísť, ak sa vecí zvrhnú?
Venovanie: Samozrejme..mojím trom dievčatám, ktoré ma asi zabijú..
ale pamätajte na to, že Nataly vás miluje! :DD
Zopár slov na úvod aneb UPOZORNENIE:
Niečo vám prezradím. Ale najprv sa v pokoji usaďte, zamknite psa v búde, svokru v pivnici a vypnite si mobil. Povedala som vypnúť, nie nastaviť tichý režim s vibráciami! Áno, môžete si odbehnúť ešte na záchod. A nie, neopovážte sa zdrhnúť záchodovým okienkom! Či by som vás potom našla? Samozrejme, že áno. Ešte nejaká absurdná otázka? Nikto nič? Tak to som rada. Ak už ste pripravení, sadnúť a pripútať sa. To, čo sa vám chystám povedať, berte ako priateľskú radu. Počas čítania poviedky nejedzte a nepite, predídete tak uduseniu. Za psychické ujmy, ujmy na zdraví a poškodenie majetku *pri búchaní hlavy o stôl* neručíme. Akákoľvek podobnosť postáv so skutočnými osobami je čisto náhodná. Autorka zároveň čestne prehlasuje, že počas písania na ničom nefičala. Pokiaľ nerátame Kinder čokoládu a Brufen. All for fun.

Akoby povedali Vulkánci zo Star Treku "Žite dlho a v blahobyte."

Nataly
PEKLO, s. r. o.
 
 

Reklama